Najvyšší súd 6Sţnč/2/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Š., bytom Ţ., zastúpený Mgr. Peter Miklóssy, advokát, Advokátska kancelá

§ 50

zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré upravuje proces tvorby a vydania normatívneho právneho aktu, ktorý je automaticky vylúčený z aplikácie správneho poriadku (viď napr. odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu SR – nález Pl. ÚS 22/06-81 z

1. októbra 2008),
2. navrhovateľ nebol v zmysle § 53 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnený na podanie návrhu, nakoľko nebola splnená podmienka uvedená v predmetnom ustanovení „už nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol“ viď napr. stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR/4178/2012 zo
3. decembra 2012),
4. posúdenie existencie predmetu ochrany chráneného územia nie je rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, takéto účinky môţe mať len všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa chránené územie vyhlasuje alebo zrušuje, v praxi návrh na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny podáva Štátna ochrany prírody SR a posudzuje orgán ochrany prírody príslušný na vyhlásenie chráneného územia mimo 8 6Sţnč/2/2013 správneho konania, odporca obdobný postup zvolil aj v prípade návrhu navrhovateľa, keďţe v zmysle § 53 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny môţe takýto návrh podať akákoľvek osoba a zo zákona o ochrane prírody a krajiny ani z iného všeobecne záväzného právneho prepisu nevyplývalo, ţe by mal v danom prípade postupovať inak. K námietke navrhovateľa, ţe v predmetnej veci nebolo vykonané ţiadne dokazovanie odporca uviedol, ţe svoj postoj vyjadril na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, o čom bol navrhovateľ informovaný v stanovisku odporcu a v prípade záujmu bol oprávnený si toto odborné stanovisko vyţiadať alebo vyhotoviť z neho fotokópiu. Odporca ohliadku predmetného posudku nevykonal jednak z dôvodu, ţe táto nebola odporučená zo strany Štátnej ochrany prírody SR a tieţ z dôvodu, ţe takáto ohliadka by nemala ţiadnu výpovednú hodnotu, keďţe existenciu predmetu ochrany chráneného vtáčieho územia moţno posúdiť len na základe dlhodobého monitoringu stavu druhov vtákov, na ochranu ktorých bolo vyhlásené. Vyhláška ministerstva č. 31/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Ţitavský luh obsahuje zákazy, ktoré čiastočne obmedzujú vlastníkov (nájomcov) pri beţnom obhospodarovaní pozemkov. Nemoţno sa však stotoţniť s tvrdením navrhovateľa, ţe by úplne obmedzovali výkon vlastníckeho práva. Vyhlásenie, zmena a zrušenie osobitne chránených častí prírody a krajiny sa v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny realizuje formou všeobecne záväzného právneho predpisu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález PL. ÚS 22/06-81 zo dňa l. októbra 2008) vo vzťahu k normatívnym právnym aktom sa fyzické osoby a právnické osoby môţu brániť bezprostredne vyuţívaním svojich politických práva sprostredkovane iniciovaním konania štátnych orgánov taxatívne uvedených v čl. 130 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktoré majú procesnú spôsobilosť na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Zákon o ochrane prírody a krajiny ţalobcovi nezakladá automaticky nárok na podanie návrhu na zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny, nakoľko oprávnenie na podanie takéhoto návrhu je podmienené skutočnosťami, ktoré majú závaţný vplyv na predmet ochrany alebo zánik predmetu ochrany, pričom tieto zákonné predpoklady v prípade návrhu navrhovateľa neboli naplnené. Otázka zaradenia pozemku v spoluvlastníctve navrhovateľa do CHVÚ Ţitavský luh bola uţ vo veľkej miere riešená v čase vyhlasovania uvedeného chráneného územia, ako aj v procese schvaľovania územného plánu obce Maňa, do ktorej 9 6Sţnč/2/2013 katastrálneho územia predmetný pozemok patrí. Vychádzajúc zo samotného tvrdenia navrhovateľa, MŢP SR nebolo povinné sa podaným návrhom na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny zaoberať z dôvodu jeho bezdôvodnosti. Dotknutý pozemok je súčasťou CHVÚ Ţitavský luh vyhláseného vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Ţitavský luh. Na časti predmetného pozemku sa nachádza tieţ ochranné pásmo prírodnej pamiatky Rieka Ţitava s tretím stupňom ochrany. Účelom ochrany CHVÚ Ţitavský luh je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov chriašteľa bodkovaného (Porzana porzana, kačice chrapľavej (Anas querquedula) a kane močiarnej (Circus aeruginosus), ako aj zabezpečenie podmienok ich preţitia a rozmnoţovania. Biotop druhu zákon o ochrane prírody a krajiny v ustanovení § 2 ods. 2 písm. w/ definuje ako „biotop, v ktorom jedince tohto druhu majú prirodzené podmienky na ţivot alebo na niektorú z fáz ţivota“. Vyjadrenie navrhovateľa, ţe sa výberové druhy CHVÚ Ţitavský luh na predmetnom pozemku nevyskytujú je účelové, nepravdivé a nevychádza zo ţiadnych odborných podkladov. Predmetný pozemok je spolu s časťou ornej pôdy na susedných parcelách a ďalšími plochami s lúčnym úhorom v časti Gedra pravidelne počas jarných mesiacov marec - jún podmáčaná a zaplavená podzemnou vodou, ktorá sa v tejto časti hromadí zo zráţok, resp. je tu vytláčaná podzemná voda z Hronskej pahorkatiny. Na predmetných plochách sa vyskytujú bývalé ramená rieky Ţitavy, ktoré zanikli počas vodohospodárskych úprav v území. Predmetné pozemky sú počas jarného zaplavenia a podmáčania súvislou plochou plytkej mokrade so striedajúcimi sa ostrovmi lúčnej vegetácie. Tieto plochy sú pravidelne vyuţívané výberovými druhmi CHVÚ - Anas querquedula a Circus aeruginosus. Ku koncu jari a začiatkom leta voda z lokalít ustupuje, v prípade suchších rokov plochy nemusia byť zaplavené vôbec a v takom prípade je výskyt výberových druhov obmedzený na loviská Circus aeruginosus. Lokalita je mapovaná ako súvislý celok a počas mapovania vtáky nie sú zaznamenávané podľa výskytu na parcelách, nakoľko sa vtáky pohybujú na celej lokalite. Odporca ďalej k jednotlivým druhom posudzovaných vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých vtákov uviedol nasledovné. 10 6Sţnč/2/2013 Chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana) CHVÚ Ţitavský luh v rámci Nitrianskeho kraja, okresu Nové Zámky je jednou z dvoch posledných lokalít, kde sa druh vyskytuje pravidelne počas migrácie a pravdepodobne je uţ i posledným hniezdnym refúgiom druhu (po lokalite NPR Paríţske močiare) na základe posledných ornitologických monitoringov (Lengyel, Gúgh). V okolí CHVÚ Ţitavský luh (na strednom toku Ţitavy) sa uţ nenachádzajú ţiadne iné vhodné potravné biotopy a ani moţné iné hniezdiská druhu, územie je pre druh významné aj počas migrácie, čo dokazujú nielen súčasné, ale aj historické údaje (Babó 1983, Lengyel 1992). Na predmetnom pozemku sa vyskytujú vhodné biotopy v čase zaplavenia lokality. Ďalšia fragmentácia a zmenšovanie súčasných potravných a migračných biotopov v kontexte stredného toku rieky Ţitavy môţe mat' za následok zánik hniezdnej populácie druhu v CHVÚ Ţitavský luh. Likvidácií mokradí je pritom známym faktorom ohrozujúcim tento druh (Trnka 2002). Výskyt v časti Dolná Gedra je obmedzený na obdobia s prítomnosťou vody. Druh vyuţíva zaplavené a podmáčané porasty v močiaroch a mokrých lúkach. Predmetná parcela spolu s pozemkami na Dolnej Gedre predstavuje dôleţité biotopy pre daný druh najmä v jarnom období počas ťahu a obsadzovania hniezdnych teritórií. Pre udrţanie hniezdnych teritórií je dôleţité zachovanie všetkých biotopov bez fragmentácie k čomu by vyňatie z CHVÚ prispelo. To, ţe výskyt predmetného druhu v území bol potvrdený, preukazujú tieţ aktuálne údaje z publikácie Chránené vtáčie územie Ţitavský luh (Gúgh et al. 2011) od autorov J.Gúgh, J.Lengyel, M.Sádovský s odbornou asistenciou T.Babóa, ktorý v území uskutočňoval prvý ornitologický prieskum od roku
5. Aktuálne ornitologické údaje o výskyte predmetného druhu aj z roku 2012 sú zverejnené online v ornitologickej databáze Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, Ochrany dravcov na Slovensku a Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (Gúgh 2013). V predmetnej publikácii sú uvedené všetky pozorovania druhu, ktoré nie sú obmedzované len na predmetnú parcelu a lokalitu Dolná Gedra, ale na celé CHVÚ Ţitavský luh. V rokoch 1997 - 2011 bolo v CHVÚ Ţitavský luh zaznamenaných 1-3 teritoriálnych samcov, rovnako ako aj neskôr. Na lokalite ale boli zaznamenané aj juvenily (Gúgh et al. 2011, Gúgh 2013). Tieto pravidelné pozorovania dostatočne preukazujú hniezdenie a prítomnosť hniezdnych teritórií na lokalite. Hniezdna hustota tak je 0,6-1,9 p/km2 (celé CHVÚ Ţitavský luh má rozlohu 155,4 ha), čo je hodnota umiestnená v rámci intervalu zisteného na vhodnom hniezdnom biotope v Estónsku 0,5-4 p/km2 (Leibak et al. 1994). Veľkosť hniezdneho teritória, ktoré potrebujú 11 6Sţnč/2/2013 chriaštele na preţitie tak bola v optimálnych rokoch pod 51,8 ha. Tieto teritóriá, ktoré sú dôleţité aj ako trofická základňa, zahŕňajú aj predmetnú parcelu v čase vlhkých rokov dôleţitú pre udrţanie teritória. Zisťovanie výskytu druhu vyţaduje znalosť hlasových prejavov a etológie druhu. Nakoľko ide o druh s aktivitou počas šera a noci, jeho zaznamenávanie vyţaduje špecifický monitoring. Druh ţije skrytým spôsobom ţivota a jeho hlasové prejavy je moţné zaznamenať najmä v tomto období. Presná lokalizácia druhu na základe hlasových prejavov je veľmi náročná, navyše je druh v rámci vhodných biotopov výrazne mobilný. Hniezda nie sú dohľadávané, z ochranárskych dôvodov sa takýto spôsob mapovania neuplatňuje, nakoľko výrazne ohrozuje vtáky a zniţuje úspešnosť hniezdenia. Pri malom počte hniezdnych párov by dohľadanie čo i len jedného hniezda mohlo viest' k atrahovaniu predátorov a následnému zničeniu predmetu ochrany. Kaňa močiarna (Circus aeruginosus) Trvalé trávne porasty vyuţíva druh ako loviská počas migrácie a hniezdenia (Gúgh et al. 2011). Potravná báza druhu je zloţená z drobných zemných hlodavcov a spevavcov. Zachovanie trvalých trávnych porastov je kľúčové pre druh nakoľko okolité poľnohospodárske pozemky neponúkajú vţdy dostatočnú potravnú ponuku, najmä v rokoch pestovania kukurice alebo slnečnice. Ďalšia fragmentácia potravných biotopov môţe negatívne vplývať na druh v lokalite a pre zachovanie celého predmetu ochrany v CHVÚ Ţitavský luh, keďţe pre hniezdenie celej populácie je dôleţité nielen zachovanie konkrétneho hniezda, ale aj biotopov a lokalít, ktoré slúţia na zber potravy, ktorým predmetný pozemok je, ako preukazujú mnohé záznamy. Pritom práve zachovanie lúk a pasienkov a celkovej diverzity krajiny je dôleţité pre ochranu tohto druhu (Karaska et al. 2002). Pozorovania z lokality Dolná Gedra vrátane predmetnej parcely existujú aj z posledných rokov (Gúgh et al. 2011, Gúgh & Sádovský 2013). V rámci CHVÚ hniezdi pravidelne 3 - 6 párov (Gúgh et al. 2011) a ako loviská vyuţívajú celú plochu CHVÚ, vrátane lokality Dolná Gedra s lúčnymi pozemkami aj pri mlyne. Druh vyuţíva územie PR Ţitavský luh aj na spoločné nocovanie počas jarnej a jesennej migrácie, pričom k nocovaniu vyuţíva porasty rezervácie (nie predmetnej parcely), ale počas zlietavania a denného lovenia vyuţíva druh vo veľkej miere celé územie na lov a odpočinok (Gúgh et al. 2011, Gúgh 2013a, Gúgh 2013b, Gúgh 2013c, Gúgh 20l3d, Gúgh 2013e, Gúgh 2013f, Gúgh 20l3g, Gúgh 2013h). Z počtov pozorovaní je vidieť, ţe sa jedná 12 6Sţnč/2/2013 o územie nadregionálneho významu, pričom takto vysoká koncentrácia vtákov tohto druhu je podmienená práve vďaka vhodným loviskám (trávnaté porasty), ktorých ďalšie ohrozovanie likvidáciou by mohlo mať negatívny dopad na výskyt druhu. Kaňa močiarna na predmetnej parcele nehniezdi, ale predmetný pozemok je súčasťou jej lovných teritórií. Kačica chrapačka (Anas querquedula) Kačica chrapačka územím CHVÚ Ţitavský luh početne migruje a aj hniezdi (Gúgh et al. 2011). Počas migrácie vyuţíva plytké mokrade so striedajúcou sa lúčnou vegetáciou, hniezdi na podmáčaných lúkach a v močiaroch s vegetáciou nízkobylinného charakteru. Časť CHVÚ v lokalite Gedra vyuţíva počas zaplavenia pozemkov. Negatívny vývoj a ďalší zánik vhodných biotopov môţe negatívne ovplyvniť druh v CHVÚ. Druh sa na lokalite Dolná Gedra počas hniezdneho obdobia vyskytuje pravidelne v čase zaplavenia a podmáčania lokality (Gúgh 2013a, Gúgh 20l3i, Gúgh 2013j). Navrhovateľ uviedol, ţe rozhodujúce pre zabezpečenie cieľov ochrany CHVÚ je zachovanie, prípadne zlepšenie ekologického stavu biotopov, na ktoré sú viazané druhy vtákov, na ochranu ktorých sa CHVÚ vyhlasuje. Pri vymedzení hraníc CHVÚ Ţitavský luh sa vychádzalo z najnovších vedeckých poznatkov o špecifických podmienkach tejto oblasti, ktorá si vyţaduje ochranu biotopov vyššie uvedených druhov vtákov. Keďţe vplyvom viacerých faktorov (biotických, abiotických, napr. klimatických a hydrologických) sa hniezdne lokality druhov vtákov menia v čase a priestore, pre zaradenie lokality do CHVÚ nie je rozhodujúcou podmienkou priamo výskyt kritériových druhov vtákov na určitom mieste v určitom čase, ale význam lokality, hoci len potenciálny, ako hniezdny, potravný alebo migračný biotop pre tieto druhy. Pričom dôleţité je poznamenať, ţe v prípade CHVÚ Ţitavský luh sa tu vyskytujú počas migrácie a hniezdenia všetky 3 výberové druhy CHVÚ a predmetná parcela má pre ne význam počas migrácie, zberu potravy a odpočinku. Potenciálnym výskytom sa rozumie potenciálny výskyt na základe predošlých poznatkov o výskyte druhu v danej lokalite, pričom treba poznamenať, ţe v prípade CHVÚ Ţitavský luh nehovoríme o potenciálnom výskyte, nakoľko sa v tomto území výberové druhy CHVÚ vyskytujú. Zmena hraníc CHVÚ vyhláseného v zmysle čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/l47/ES z
6. novembra 2009 o ochrane voľne ţijúceho vtáctva je moţná len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho 13 6Sţnč/2/2013 dvora (C-44/95, C-96/98) a usmernení Európskej komisie je to buď v prípade ak prirodzeným vývojom, ktorému nebolo moţné predísť alebo zabrániť, došlo k významným zmenám v biotopoch druhov vtákov, na základe ktorých lokalita v CHVÚ stratila svoju ornitologickú hodnotu (napríklad odplavenie hniezdneho ostrova), alebo ak v dôsledku preukázateľného vedeckého omylu bola do CHVÚ zaradená lokalita, ktorá nemá hodnotu pre druhy vtákov európskeho významu alebo sťahovavé druhy vtákov, pre ktorých ochranu bolo územie vymedzené, pričom je nutné brať v úvahu dlhodobé hľadisko, napríklad umoţniť potenciálnu zmenu lokalít na rozmnoţovanie druhu v rámci rozsiahlejšieho územia. Súčasne musí byť splnená podmienka, ţe takáto lokalita sa medzičasom nestala významnou lokalitou s pravidelným výskytom iných druhov vtákov európskeho významu alebo sťahovavých druhov vtákov a nie je významná pre integritu CHVÚ (napríklad netvorí ochrannú zónu alebo nie je potenciálnou lokalitou vhodnou na revitalizáciu). Podľa dostupných poznatkov k takýmto skutočnostiam, ktoré by mali viesť k zmene hraníc CHVÚ, nedošlo. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal odporca za to, ţe návrh navrhovateľa je celkom bezdôvodný a neopodstatnený, jeho postup bol v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa
7. apríla 2013 pod sp. zn. 6Sţnč/2/2013 podľa § 250t ods.4 O.s.p. v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, ako aj s administratívnym spisom odporcu, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe návrhu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, ţe navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal postupu podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ (§ 250t O.s.p.).

§ 250tods.

1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd 14 6Sţnč/2/2013 vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.

§ 250tods.4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods.7 O.s.p.).

§ 250tods.

8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, ţe na ich základe môţe nečinnému orgánu verejnej správy súd uloţiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, a jeho nečinnosťou sú alebo by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby porušené alebo inak dotknuté (§ 250t ods. 8 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p). Navrhovateľ sa domáhal súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu návrhom podaným podľa § 250t O.s.p., a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uloţil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, pozemku s parc. č. 2898, druh pozemku orná pôda vo výmere 20508 m2, takto zapísaný Správou katastra Nové Zámky v LV č. X. pre katastrálne územie V., ako súčasti Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh, ktorého ochrana bola 15 6Sţnč/2/2013 vyhlásená vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 31/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh, a to najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z podkladov súdneho spisu, vrátane pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu, boli zistené nasledujúce skutkové okolnosti. Vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z. z. zo

1. január 2008 podľa § 26 ods. 6 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené Chránené vtáčie územie Ţitavský luh. Podľa § 1 cit. vyhlášky Chránené vtáčie územie Ţitavský luh bolo vyhlásené na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov chriašteľa bodkovaného, kačice chrapľavej a kane močiarnej a zabezpečenia podmienok ich preţitia a rozmnoţovania. Citovaná vyhláška nadobudla účinnosť 1.2.
2. Z podkladov súdneho spisu vyplývajú nasledujúce úkony navrhovateľa a správnych orgánov: 1.) Navrhovateľ
3. septembra 2012 podal na MŢP SR na základe ust. § 53 ods. 1 zák.č. 543/2002 Z.z. návrh na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Týmto návrhom ako spoluvlastník pozemku s parc. č. 2898, druh pozemku orná pôda vo výmere 20508 m2, takto zapísaného Správou katastra Nové Zámky v LV č. X. pre katastrálne územie V., navrhol, aby bola zrušená ochrana tohto pozemku, ktorá bola vyhlásená na základe ust. § 26 ods.6 zák.č. 543/2002 Z.z. vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh. Ako dôvod návrhu uviedol, ţe predmet ochrany stanovený uvedenou vyhláškou zanikol. Druhy vtákov, na účely zabezpečenia preţitia ktorých bolo Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené, sa na pozemku s parc.č. 2898 v kat. úz. V. vôbec nevyskytujú. Na tomto pozemku tieto druhy vtákov nehniezdia, nelovia tu a nezbierajú tu potravu a nejedná sa ani o pozemok, na ktorom by mali oddychové miesta, resp. migračné miesta. Uviedol, ţe zrušenie ochrany vo vzťahu k predmetnému pozemku nebude mať ţiaden vplyv na predmet ochrany definovaný cit. 16 6Sţnč/2/2013 vyhláškou. V súvislosti s týmto návrhom ţiadal, aby vo veci bolo vykonané riadne konanie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z., pričom poukázal na ust. § 53 ods.2 tohto zákona, podľa ktorého na zrušenie ochrany sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a § 51 tohto zákona. Navrhovateľ ţiadal, aby príslušný správny orgán vo veci pri prejednaní tohto návrhu postupoval v zmysle § 50 zák.č. 543/2002 Z.z. a aby vykonal na pozemku s parc. č. 2898 pre kat. úz. V. riadne zisťovanie výskytu druhov vtákov, kvôli ochrane ktorých bolo aj na tomto pozemku vyhlásené Chránené vtáčie územie Ţitavský luh, lebo len týmto spôsobom je moţné preukázateľne zistiť opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť ďalšieho trvania ochrany v danej lokalite. 2) K návrhu navrhovateľa odporca na základe vyţiadaných podkladov od Štátnej ochrany prírody SR zaujal stanovisko vedené pod č.: 3967/2012-2.1 z
4. januára 2013, ktoré doručil navrhovateľovi. V tomto stanovisku uviedol, ţe dotknutý pozemok je súčasťou CHVÚ Ţitavský luh vyhláseného vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Ţitavský luh. Na časti predmetného pozemku sa nachádza tieţ ochranné pásmo prírodnej pamiatky Rieka Ţitava s tretím stupňom ochrany. Predmetom ochrany CHVÚ Ţitavský luh je hniezdna populácia druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov chriašteľa bodkovaného (Porzana porzana, kačice chrapľavej (Anas querquedula) a kane močiarnej (Circus aeruginosus). Rozhodujúce pre zabezpečenie cieľov ochrany CHVÚ je zachovanie, prípadne zlepšenie ekologického stavu biotopov, na ktoré sú viazané druhy vtákov, na ochranu ktorých sa chránené vtáčie územie vyhlasuje. Pri vymedzení hraníc CHVÚ Ţitavský luh sa vychádzalo z najnovších vedeckých poznatkov o špecifických podmienkach tejto oblasti, ktorá si vyţaduje ochranu biotopov vyššie uvedených druhov vtákov. Keďţe vplyvom viacerých faktorov (biotických, abiotických, napr. klimatických a hydrologických) sa hniezdne lokality druhov vtákov menia v čase a priestore, pre zaradenie lokality do CHVÚ nie je rozhodujúcou podmienkou priamo výskyt kritériových druhov vtákov na určitom mieste v určitom čase, ale význam lokality, hoci len potenciálny, ako hniezdny, potravný alebo migračný biotop pre tieto druhy. Zmena hraníc CHVÚ vyhláseného v zmysle čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/l47/ES z
5. novembra 2009 o ochrane voľne ţijúceho vtáctva je moţná len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho dvora (C-44/95, C-96/98) a usmernení Európskej komisie je to buď v prípade ak prirodzeným vývojom, ktorému nebolo moţné predísť alebo zabrániť, došlo k významným zmenám 17 6Sţnč/2/2013 v biotopoch druhov vtákov, na základe ktorých lokalita v CHVÚ stratila svoju ornitologickú hodnotu (napríklad odplavenie hniezdneho ostrova), alebo ak v dôsledku preukázateľného vedeckého omylu bola do CHVÚ zaradená lokalita, ktorá nemá hodnotu pre druhy vtákov európskeho významu alebo sťahovavé druhy vtákov, pre ktorých ochranu bolo územie vymedzené, pričom je nutné brať v úvahu dlhodobé hľadisko, napríklad umoţniť potenciálnu zmenu lokalít na rozmnoţovanie druhu v rámci rozsiahlejšieho územia. Súčasne musí byť splnená podmienka, ţe takáto lokalita sa medzičasom nestala významnou lokalitou s pravidelným výskytom iných druhov vtákov európskeho významu alebo sťahovavých druhov vtákov a nie je významná pre integritu CHVÚ (napríklad netvorí ochrannú zónu alebo nie je potenciálnou lokalitou vhodnou na revitalizáciu). Monitoring kritériových druhov vtákov v Chránenom vtáčom území Ţitavský luh zabezpečuje Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife Slovensko a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Dotknutá parcela č. 2898, na ktorej sa nachádzajú biotopy európskeho významu Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi

§ 53ods.2 pred bodkočiarkou zák.č.

543/2002 Z.z. na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa odseku 1) sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a §

1. Navrhovateľ nezákonný postup odporcu videl v tom, ţe odporca nedodrţal zákonný postup pri rozhodovaní o jeho návrhu, ktorým sa domáhal zrušenia ochrany horeoznačeného pozemku, ktorý je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh. Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. 22 6Sţnč/2/2013 Z ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe konanie sa začína na návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha teda preskúmania zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v jeho právnej veci. Pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu (§ 244 ods. 3 O.s.p.), ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy preskúma zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Keďţe aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom konaní, ktorých sa doţaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale aj hmotnoprávne normy. V predmetnej veci, ako uţ bolo vyššie uvedené, navrhovateľ, ktorý vyuţil svoje oprávnenie prislúchajúce mu z ustanovenia § 53 ods. 1 veta druhá zák. č. 543/2002 Z. z. namietal, ţe v rámci konania o zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, odporca nedodrţal postup v zmysle § 50 a § 51 zák. č. 543/2002 Z. z.. Navrhovateľ sa domáhal vykonania dokazovania zameraného na meritum veci. Správne konanie všeobecne upravuje správny poriadok, ak osobitným predpisom nie 23 6Sţnč/2/2013 je ustanovená iná procesná úprava. Podľa jeho § 1 ods.1 sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Zákon č. 543/2002 Z. z. obsahuje osobitnú úpravu procesného postupu orgánov ochrany prírody v rámci jeho šiestej časti nazvanej „Konanie“ v ustanoveniach § 81 aţ §
2. Podmienky a rozsah aplikovateľnosti správneho poriadku na konanie podľa uvedeného zákona upravuje § 81 zákona o ochrane prírody. Ustanovenie § 81 ods. 2 cit. zákona upravuje prípady v ktorých je subsidiárne uplatnenie správneho poriadku vylúčené. V zmysle § 81 ods.2 písm. p) a q) citovaného zákona, všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na - vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 okrem rozhodovania podľa § 50 ods. 6 (s vecou nesúvisí ) - zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny podľa §
3. Z uvedeného vyplýva, ţe na posudzovanú vec sa ustanovenia správneho poriadku nevzťahujú. Z podkladov pripojeného administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe po doručení návrhu navrhovateľa (27.9.2012), ţiadosťou z
4. októbra 2012 poţiadal Štátnu ochranu prírody a krajiny Slovenskej republiky o stanovisko k návrhu na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Štátna ochrana prírody a krajiny SR predloţila poţadované písomne vypracované stanovisko zo
5. októbra 2012 odporcovi, ktoré mu bolo doručené
6. novembra
7. Odporca následne listom z
8. novembra 2012 poţiadal Štátnu ochranu prírody a krajiny SR o doplnenie stanoviska k dôvodom, na základe ktorých sa navrhuje zrušenie ochrany predmetného pozemku vo vlastníctve ţiadateľa s poukazom na to, ţe predmetom návrhu na zrušenie je len jedna parcela, nie celé CHVÚ. Ţiadosti odporcu bolo vyhovené stanoviskom Štátnej ochrany prírody a krajiny SR zo
9. decembra 2012, doručeným dňa
10. decembra
11. Vychádzajúc zo záverov tohto stanoviska, podľa ktorého zákonom č. 543/2002 Z.z. 24 6Sţnč/2/2013 poţadované podmienky pre zrušenie ochrany predmetného pozemku splnené neboli, odporca oznámil navrhovateľovi svoje stanovisko z
12. januára 2013 č. 3967/2012- 2.1 so záverom, ţe jeho návrh nie je dôvodný. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR základnou podmienkou pre postup podľa § 53 ods.1 zák. č. 543/2002 Z. z., je zistenie nových skutočností, ktoré majú závaţný vplyv na predmet ochrany alebo zánik predmetu ochrany, resp. v prípade podania návrhu vlastníka (nájomcu) nehnuteľnosti naplnenie podmienky, ţe predmet ochrany uţ nie je zrejmý alebo zanikol. Vzhľadom na uvedenú zákonnú podmienku nemôţe byť predmetom