Najvyšší súd Slovenskej republiky 2 Cdo 181/2010 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. O., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou, v K., proti žalovanému I., s. r. o. , so sídlom v K. zastúpenému Advokátskou kanceláriou M. G . s. r. o., so sídlom v K., v mene a na účet ktorej koná Mgr. M. D., o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23 C 54/2004, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
- marca 2010 sp. zn. 2 Co 196/2009, takto r o z h o d o l: Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I rozsudkom z
- marca 2009 č. k. 23 C 54/2004 – 419 určil, že zmluva o pôžičke č. 19/2003/911 zo dňa
- 2003 a jej dodatok č. 1 zo dňa
- 2003 uzavreté medzi žalovaným a žalobkyňou , predmetom ktorých bolo poskytnutie pôžičiek v sume 950 000 Sk ,sú neplatné. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 581, 66 € s tým, že budú vyplatené z prostriedkov štátu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne uložil učtárni súdu zaplatiť žalobkyni na účet advokáta JUDr. F. P. sumu 447, 25 € a na účet advokátky JUDr. D. K. sumu 134, 41 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalobkyni, z ktorého dôvodu nemôže byť zmluva o pôžičke a dodatok č. 1 k nej považovaná za platnú. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že záujemcov o pôžičky zabezpečoval pre neho I. S. , je prinajmenšom jeho neopatrnosťou súvisiacou s dobrými 2 2 Cdo 181/2010 mravmi, že ako inštitúcia poskytujúca nebankové pôžičky ( úvery ) , vyplatila finančné prostriedky tomuto sprostredkovateľovi bez preukázania, že je zástupcom dlžníka . Zmluvu o pôžičke pritom zabezpečila prevodom členských práv a povinností ( nezákonne ) k bytu žalobkyne na svojho konateľa M. E., za súčasného postúpenia pohľadávky z pôžičky. Podľa tvrdenia žalobkyne, si jednotlivé písomnosti ani neprečítala, ktorá skutočnosť vyplýva aj z príbuzných konaní s obdobnou problematikou, kde sprostredkovanie zmlúv o pôžičke a iných právnych úkonov tiež zabezpečoval medzi občanmi a žalovaným I. S.. Podmienky, úroky, zmluvné pokuty , doba vrátenia značnej časti finančných prostriedkov pritom evokujú situáciu, že pri poznaní týchto faktov, by žalobkyňa takúto zmluvu nielen neuzavrela, ale tieto sú aj v rozpore so zákonom a dobrými mravmi ( § 3 , § 39 Občianskeho zákonníka ). Mal preukázaný aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( § 80 písm. c/ O. s. p. ), pretože žalobkyňa nemala inú možnosť ako určovacou žalobou dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu ( zmluvy o pôžičke ), na základe ktorého nezískala to, čo bolo formálne v ňom uvedené ( pôžičku vo výške 950 000 Sk ). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s p. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom zo
- marca 2010 sp. zn. 2 Co 196/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Účastníkom a štátu náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a jej dodatku č.
- Zmluva o pôžičke uzavretá podľa § 657 Občianskeho zákonníka má reálnu a nie konsenzuálnu povahu a jej vznik predpokladá nielen dohodu zmluvných strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého , ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci , tzn. tradíciou. Odovzdanie veci znamená v podstate prevzatie veci z ruky do ruky, tzn. žalovaný pri poskytnutí pôžičky , na ktorú bola uzavretá písomná zmluva, musel odovzdať finančné prostriedky do rúk žalobkyne. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že nielen v prípade žalobkyne, ale aj v ďalších prípadoch, kde došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a súčasne dodatku k nej a k zmluve o prevode členských práv a povinností k bytu, finančné prostriedky prevzal I. S., nie účastníci zmluvy. Je preto nepochybné, že k skutočnému ( reálnemu ) odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo. Preto zmluva o pôžičke v zmysle uvedeného nevznikla, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa nemôže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke, ku ktorej nedošlo, teda nevznikla. Preto odvolací súd zmenil 3 2 Cdo 181/2010 rozsudok súdu prvého stupňa ( § 220 O. s. p. ) , keď vychádzal z toho, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a žalobe vyhovel, ako keby k zmluve o pôžičke došlo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 150 ods. 1 O. s. p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v povahe sporu a spôsobe , akým došlo k poskytovaniu pôžičiek. Priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému , ktorý postupoval netransparentne , by (podľa jeho názoru) bolo v rozpore s dobrými mravmi. Trovy štátu nepriznal, pretože neúspešná žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal procesný postup odvolacieho súdu, ktorý je postihnutý zásadnými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predovšetkým v tom, že porušil zásadu viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania . Rozsudok odvolacieho súdu vychádza zo skutkového záveru, že žalobkyňa neprevzala peňažné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke a jej dodatku č. 1, čo pred súdom prvého stupňa ani v odvolaní netvrdil. Naopak uviedol mnoho zásadných skutočností, ktoré prevzatie finančných prostriedkov potvrdzujú, na podporu ktorých boli vykonané zodpovedajúce dôkazy a ktoré odvolací súd ignoroval a v odôvodnení rozsudku sa s nimi nijako nevysporiadal. Nevysporiadal sa teda s uplatnený odvolacím dôvodom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nezohľadnil ani námietku o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Žalobkyňa sa k dovolanou nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ). 4 2 Cdo 181/2010 Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Podľa § 243b ods. 5 O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne . Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený ( § 218 ods. 1 písm. b / O. s. p. ). Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom , stanovením lehoty na podanie dovolania, prípustnosti dovolania len proti v zákone uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu, zastúpenia dovolateľa a pod. , ktoré musia byť pri podaní dovolania splnené a ktoré sa nevzťahujú na osobu konkrétneho dovolateľa , ustanovenie § 240 ods. 1 prvá veta O. s. p. určuje (okrem iného) aj subjektívnu podmienku prípustnosti dovolania, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto dovolanie podáva. Teda, či je u neho daný dôvod , ktorý ho oprávňuje podať dovolanie ( hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom ). Právo podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu zveruje účastníkovi. Z účelu dovolania, ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať dovolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Teda tomu účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Úspech v konaní treba pritom chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu , pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe a vydá rozhodnutie v súlade s navrhovaným výrokom. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne . V danej vec odvolací súd tým, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu ( v celom rozsahu ) zamietol, rozhodol v prospech žalovaného. Tento mal teda v ( odvolacom ) konaní podľa procesného výsledku ( zamietnutia žaloby žalobkyne ) plný úspech vo veci. Preto nie je účastníkom konania ( subjektívne ) oprávneným na podanie dovolania. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol ( § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). 5 2 Cdo 181/2010 V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Dovolací súd jej náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2011 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta