N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 16/2014 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obžalovaného Ing. D. Č. a spol. pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3 T 138/2012 o návrhu obžalovaného Ing. D. Č. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
- októbra 2014 takto r o z h o d o l : Trestná vec obžalovaného Ing. D. Č. a spol. vedená na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3 T 138/2012 pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., sa tomuto súdu n e o d n í m a. O d ô v o d n e n i e Okresný prokurátor v Martine podal
- júla 2012 pod č. 2 Pv 401/11 na Okresnom súde Martin obžalobu na Ing. D. Č., D. S. a V. D. pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Trestná vec obžalovaných bola pomocou technických prostriedkov pridelená na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia samosudcu JUDr. Mariána Rošaka pod vyššie uvedenou spisovou značkou, ktorý vo veci vydal
- júna 2012 trestný rozkaz, pričom obžalovaných uznal za vinných na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, nezmeniac právnu kvalifikáciu a obžalovaným uložil peňažné tresty. Proti trestnému rozkazu podali 2 5 Ndt 16/2014 všetci traja obžalovaní v zákonom stanovenej lehote odpor, na základe čoho samosudca vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Príslušný samosudca vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie na viacerých pojednávaniach, pričom na ostatnom hlavnom pojednávaní
- marca 2014 v zmysle § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy, ku ktorým sa mali možnosť strany trestného konania vyjadriť, zamietol návrhy obhajcu obžalovaného Ing. Č. na doplnenie dokazovania, dokazovanie vyhlásil za skončené a hlavné pojednávanie odročil na
- marca 2014, za účelom prednesu záverečných rečí a vyhlásenia rozsudku. Obžalovaný Ing. D. Č. podaním došlým na súd prvého stupňa
- marca 2014 vzniesol námietku voči samosudcovi a žiadal ho vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania, nakoľko jeho správanie v konaní objektívne vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti. V priebehu konania samosudca odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka ppráp. P. V., vykonať ohliadku miesta činu a na ostatnom hlavnom pojednávaní naznačil pred jeho advokátom, že o jeho nevine neuvažuje a uloží mu nepodmienečný trest. Vzhľadom k tomu navrhol odňať vec Okresnému súdu Martin a prikázať ju inému súdu, najlepšie mimo Žilinský kraj. Taktiež žiadal, aby do právoplatného rozhodovania o námietke zaujatosti a odňatí veci neboli vykonávané žiadne úkony trestného konania. Ďalším podaním došlým na súd prvého stupňa
- marca 2014 doplnil svoj návrh na odňatie veci poukazom na rozhodovaciu prax a uznesenia najvyššieho súdu, pričom uviedol, že jemu sa sudca javí ako zaujatý, porušuje jeho právo na obhajobu, čím doslova znemožňuje zistenie objektívnej pravdy. Znovu navrhol odňať vec okresnému súdu a prikázať ju mimo Žilinský kraj. Samosudca príslušného súdu listom z
- júla 2014 obžalovanému oznámil, že o jeho námietke zaujatosti sa vzhľadom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. nebude konať, zadovážil vyjadrenia ostatných sudcov príslušného súdu (č.l. 331 - 332) a vec postúpil nadriadenému Krajskému súdu v Žiline na ďalší procesný postup. Vec došla na Krajský súd v Žiline
- júla 2014, kde je vedená pod sp. zn. 3 Nto 10/2014, pričom príslušný predseda senátu zadovážil vyjadrenia sudcov krajského súdu (č.l. 360 - 367), ako aj vyjadrenie samosudcu okresného súdu a vec predložil
- októbra 2014 tunajšiemu súdu na rozhodnutie o návrhu obžalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaného 3 5 Ndt 16/2014 na odňatie veci Okresnému súdu Martin a jej prikázanie inému príslušnému súdu, ako aj obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom požadované podmienky. V prvom rade je potrebné uviesť, že na prerokovanie a rozhodnutie trestnej veci obžalovaného Ing. D. Č. je príslušný Okresný súd Martin, ktorého vecná príslušnosť vyplýva z ustanovenia § 15 Tr. por. a miestna príslušnosť z ustanovenia § 17 ods. 1 Tr. por. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého stupňa je prípustné len za podmienok, že pre takýto procesný postup existujú dôležité dôvody. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, čo najrýchlejšie prerokovanie veci, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti vznesenú procesnou stranou voči všetkým sudcom príslušného súdu považuje súdna prax za návrh na delegáciu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo 4 5 Ndt 16/2014 k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť napr., že uvedený orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých úkon sa priamo týka, sú najmä strany trestného konania. K osobnej zaujatosti sudcu môže dôjsť iba vtedy, ak je vzťah sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodnúť nestranne a nezávisle a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok. Kolegiálne vzťahy, ktoré vyplývajú z výkonu funkcie sudcu nemôžu samé o sebe opodstatniť vylúčenie sudcu, hoci by išlo o vzťahy priateľské. Je nevyhnutnou súčasťou profesionality sudcu, aby bol schopný nestranne rozhodnúť aj vo veciach, v ktorých vystupujú osoby, ku ktorým má uvedený vzťah. V posudzovanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, o trestnej veci obžalovaného má rozhodovať samosudca JUDr. Marián Rošak, u ktorého najvyšší súd nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecné záväzné predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prerokovať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však v posudzovanej veci neboli splnené. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani spomenuté rozhodnutie generálneho prokurátora, ktoré sa týkalo úkonov v prípravnom konaní a nie konania pred súdom. Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na odňatie veci Krajskému súdu v Žiline, je potrebné uviesť, že trestné konanie sa nachádza v štádiu prvostupňového konania vedeného na Okresnom súde Martin, pričom krajský súd v súčasnosti nerozhoduje o žiadnom opravnom 5 5 Ndt 16/2014 prostriedku, resp. inej otázke, na ktorú je podľa procesných predpisov príslušný konať. Preto námietku zaujatosti nemožno vzniesť do budúcnosti. Z toho dôvodu nie je možné rozhodovať o odňatí veci súdu na ktorom sa žiadne trestné konanie nevedie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie zákonných podmienok na vylúčenie zákonného sudcu a tým aj splnenie zákonných podmienok na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., a preto trestnú vec obžalovaného Ing. D. Č. a spol. Okresnému súdu Martin neodňal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
- októbra 2014 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová