1 O. s. p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z
č. 25/2006 Z. z. Otváranie obálok s ponukami prebehlo dňa
1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť, potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ), keď dospel k záveru o nesplnení podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, ţe v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe Krajský lesný úrad v Trnave nesprávne postupoval, keď s ním neuzavrel zmluvu o dielo, čím mu ušiel zisk vo výške 27 041,69 €. Komisia ním zriadená sa neriadila súťaţnými podkladmi, nesprávne postupovala pri vyhodnocovaní cenových ponúk a konala aj v rozpore s ustanovením § 35 zákona č. 25/2006 Z. z.. z dôvodu, ţe prepočítala cenové ponuky nasledovne: N. 368 Sk / ha, jeho 368 Sk / ha, ale správne mala byť 309,25 Sk / ha a P. 380 Sk / ha. Napriek najniţšej cenovej ponuke a vyuţitiu všetkých opravných prostriedkov s ním zmluva o dielo uzavretá nebola. Odporkyňa navrhla dovolanie zamietnuť, lebo povaţovala rozsudok odvolacieho súdu z uvedených dôvodov za vecne správny . Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 5 2 Cdo 121/2010 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V zmysle § 242 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O. s. p..
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd vadu konania v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/ O. s. p. nezistil. Navrhovateľ v dovolaní namietal, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). 6 2 Cdo 121/2010 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Navrhovateľ si v danom konaní uplatňoval náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci ( Krajského lesného úradu v Trnave ) v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci zistené, ţe Krajský lesný úrad v Trnave ako verejný obstarávateľ
zákona č. 25/2006 Z. z. v súlade s internou Smernicou pre verejné obstarávanie tovarov, sluţieb a stavebných prác na Krajskom lesnom úrade v Trnave ( čl. 6 bod 4 písm. b ), zadal zákazku s nízkou hodnotou , ktorej predmetom obstarávania bolo vyhotovenie a dodanie Lesného hospodárskeho plánu na Lesnom celku Š. – štátne
326/2005 Z. z. o lesoch na obdobie platnosti rokov 2008 –
4 zákona č. 25/2006 Z. z. ).
záznamu z výsledkov kontroly (
1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím , b/ nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
ods. 2 tohto ustanovenia zodpovednosti
odseku 1 sa nemoţno zbaviť.
1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa povaţuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
ods. 2 tohto ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
1 citovaného zákona nárok a náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej ţiadosti poškodeného o predbeţné prerokovanie nároku ( ďalej len ţiadosť ) s príslušným orgánom
a § 11.
1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo neuspokojenej časti na súde. 9 2 Cdo 121/2010
1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade s platnou právnou úpravou treba pre vznik nároku na náhradu škody preukázať existenciu základných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti , teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť , b/ vznik škody, c/ príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody d/ zavinenie Zodpovednosť za škodu môţe byť subjektívna alebo objektívna. V prípade subjektívnej zodpovednosti za škodu treba na jej vznik splnenie všetkých uvedených predpokladov. V prípade objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, ţe zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , ţe škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ( Kaţdý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ). Predmetom daného konania je náhrada škody spôsobená orgánom verejnej moci jeho nesprávnym úradným postupom ( § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. ). I keď citovaný zákon pojem „nesprávny úradný postup“ orgánu verejnej moci výslovne nedefinuje, pojmu moţno vyvodiť, ţe ide o taký jeho úradný postup , ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou, ide teda o úradný postup, pri 10 2 Cdo 121/2010 ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, ţe ide o nesprávny úradný postup taktieţ určuje fakt, ţe musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná ( pri rozhodovacej činnosti) ale aj, ak porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pretoţe úradný postup nie je moţné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomocí orgánu verejnej moci vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje. V danej veci účelom ( výsledkom ) verejného obstarávania - zadania zákazky s nízkou hodnotou Krajským lesným úradom Trnava ako verejným obstarávateľom bolo uzavretie zmluvy o dielo s komisiou určeným uchádzačom, vybraným na základe vyhodnotenia ponúk v zmysle stanovených kritérií . Pre posúdenie, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri tomto verejnom obstarávaní je relevantný výsledok kontroly vykonanej Krajským lesným úradom v Trnave (č.l. 54-58) jeho správnosti vykonanej z podnetu navrhovateľa
1 zákona č. 25/2006 Z. z. ( listom z
5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. . V dovolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďţe nepodala návrh na uloţenie povinnosti náhrady trov tohto konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerov hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 21. júna 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.