4 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu sa z r u š u j e .
1 zákona č. 549/2011 Z.z., o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, s poukazom na § 518 ods. 4 posledná veta Tr. por. právoplatný rozsudok Mestského súdu v Prahe z
1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 2 3 Urto 7/2014 písm. c/ českého Trestného zákonníka, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, s a u z n á v a n a ú z e m í S l o v e n s k e j r e p u b l i k y v o v ý r o k u o u l o ž e n o m t r e s t e o d ň a t i a s l o b o d y , pričom odsúdený I. J. bude vo výkone trestu odňatia slobody p o k r a č o v a ť v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. v ústave na výkon tohto trestu so stredným stupňom stráženia. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z
1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ českého Trestného zákonníka, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov, sa uznáva na území Slovenskej republiky vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, pričom odsúdený I. J. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Proti tomuto rozsudku podal odsúdený J. v zákonnej lehote odvolanie. V jeho písomnom odôvodnení uviedol, že s napadnutým rozsudkom krajského súdu nesúhlasí, lebo písomný súhlas, ktorý on ako odsúdený vyslovil v súvislosti s odovzdaním na výkon trestu do Slovenskej republiky, považuje za nekvalifikovaný. 3 3 Urto 7/2014 Nikto z pracovníkov väzenskej služby ho nepoučil o následkoch takto uvedeného súhlasu. Túto skutočnosť nemal možnosť prerokovať ani so svojím advokátom v Českej republike a súhlas podpísal len na naliehanie. V súčasnej dobe nevyčerpal ani mimoriadne opravné prostriedky
Trestného poriadku Českej republiky. Odsúdený zdôraznil svoje presvedčenie o tom, že keby jeho advokát bol podal proti predmetnému rozsudku Mestského súdu v Prahe a Vrchného súdu v Prahe dovolanie, neboli by splnené podmienky pre jeho odovzdanie. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici preto považuje za predčasné a nedôvodné. Odsúdený I. J. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odsúdený podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Na základe uvedeného preskúmania najvyšší súd zistil nasledovné: Krajský súd v Banskej Bystrici pri uznaní právoplatného rozsudku Mestského súdu v Prahe z
č. 549/2011 Z.z. pre odmietnutie uznania a výkonu predmetného českého rozsudku. Odvolací súd sa na základe obsahu predloženého trestného spisu v tejto súvislosti stotožňuje so zisteniami krajského súdu, že odsúdený I. J. je štátnym občanom Slovenskej republiky, je prihlásený na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, na adrese: T. 4 3 Urto 7/2014 Z odpisu registra trestov tohto odsúdeného je zrejmé, že nebol pre ten istý skutok odsúdený súdom Slovenskej republiky a súd nemá informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti osobe I. J. pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý už bol vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný
právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený. Skutok, pre ktorý bol I. J. v predmetnej trestnej veci odsúdený v Českej republike je v osvedčení Mestského súdu v Prahe zo dňa 1. júla 2014 priradený do kategórie „nedovolený obchod s omamnými a psychotropnými látkami“ (§ 4 ods. 3 zák. č. 549/2011 Z.z.). Tento trestný čin je v štáte pôvodu sankcionovaný trestom odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby osemnásť rokov, takže v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z.z. súd konajúci o uznaní a výkone rozhodnutia už neskúma, či ide o čin trestný
právneho poriadku Slovenskej republiky. Odsúdený I. J. nie je ani osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu v zmysle § 8 Tr. por. a vzhľadom na jeho vek je osobou trestne zodpovednou za konanie, pre ktoré bolo vydané predmetné rozhodnutie. Výkon rozhodnutia nie je ani premlčaný, pretože
právneho poriadku Slovenskej republiky - § 90 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. premlčacia doba je desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov. Pokiaľ ide o dôvod odmietnutia predpokladaný v § 16 ods. 1 písm. h/ zák. č. 549/2011 Z.z., ani tento neprichádza do úvahy, lebo vydané osvedčenie Mestského súdu v Prahe je úplné, obsahuje všetky skutočnosti potrebné na vydanie rozhodnutia o uznaní a výkone rozhodnutia. Z osvedčenia je zrejmé aj to, že dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná i v súčasnosti presahuje šesť mesiacov. Ďalej z osvedčenia vyplýva, že odsúdený I. J. sa osobne zúčastnil konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia českými súdmi. V tomto konkrétnom prípade neexistujú ani dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
1 písm. l/ a písm. m/ zák. č. 549/2011 Z.z. 5 3 Urto 7/2014 Vzhľadom na opis skutku, pre ktorý bol I. J. odsúdený v Českej republike, miesto a okolnosti jeho spáchania, nie je naplnený ani fakultatívny dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia uvedený v § 16 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z.z. Rovnako, ako vyplýva zo súdom vyžiadaného písomného vyjadrenia prokurátora Krajskej prokuratúry v B., tento nezistiac dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia uvedené v § 16 zák. č. 549/2011 Z.z., vyslovil súhlas s uznaním a výkonom predmetného rozhodnutia Mestského súdu v Prahe v spojení s rozhodnutím Vrchného súdu v Prahe. Nesprávne ale postupoval Krajský súd v B., keď v odvolaním napadnutom rozsudku vyslovil, že odsúdený I. J. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Z rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe z 15. apríla 2014, sp. zn. 12To 22/2014, je zrejmé, že I. J. sa na výkon desaťročného trestu odňatia slobody
3 Tr. zákonníka (Českej republiky) zaraďuje do väznice s ostrahou. Ustanovenie § 56 ods. 3 Tr. zákonníka (Českej republiky) zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 4 Tr. por. (Slovenskej republiky). Tiež z odôvodnenia rozsudku vrchného súdu (č.l. 50) vyplýva, že na výkon trestu zaradil I. J. do väznice s ostrahou, t.j. do miernejšieho typu výkonu trestu, než kam by mal byť formálne zaradený. Keďže
4 zák. č. 549/2011 Z.z. súd nesmie
odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí, zaradenie do prísnejšej kategórie ústavu v rámci rozhodnutia o uznaní a výkone takýmto sprísnením je.
4 posledná veta Tr. por., ak odvolací súd odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva, alebo neuznáva. Preto odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám rozhodol o uznaní uloženého trestu odňatia slobody a jeho výkone v ústave so stredným stupňom stráženia. 6 3 Urto 7/2014 Pokiaľ však odsúdený J. v odvolaní namietal a spochybňoval svoj súhlas s odovzdávaním, okrem toho, že ním podpísaný súhlas sa v spise nachádza, súhlas odsúdenej osoby na odovzdanie výkonu rozhodnutia sa
čl. 6 Rámcového rozhodnutia Rady Európy č. 2008/909/SVV nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije. Úvahy odsúdeného J. o tom, čo by bolo, keby jeho advokát podal dovolanie proti uvedeným rozhodnutiam českých súdov na Najvyšší súd Českej republiky sú hypotetické. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 12. novembra 2014 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.