3 O.s.p., s tým, ţe o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil aplikáciou § 451 ods. 1, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe navrhovateľ odporcovi poukázal zálohové platby za rok 2005 v sume 23.480,- Sk a za rok 2006 v sume 34.010,- Sk (4 x 3.625,- Sk,, 8 x 1.900,- Sk a sumu 4.310,- Sk titulom nedoplatku za rok 2005). Skutočné náklady za teplo za rok 2005 a 2006 vyplývajú z vyúčtovaní a z modifikovaných vyúčtovaní vypracovaných ISTOU Slovakia s. r. o. na základe výsledkov znaleckého dokazovania, z ktorých dokladov je preukázaná výška, ktorú mal odporca navrhovateľovi po vyúčtovaní za rok 2005 a 2006 vrátiť. Odporca navrhovateľovi tieto finančné prostriedky nevrátil, bezdôvodne sa obohatil na úkor navrhovateľa a je povinný toto 2 7 Cdo 249/2014 obohatenie navrhovateľovi vrátiť. V zmysle dohody z
svojho obsahu sa jedná o príkaznú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, ţe sa ňou príkazník zaväzuje, ţe pre príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná činnosť. Predmetom príkazu je len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však samotný výsledok obstarania alebo činnosti, keďţe príkazník nezodpovedá za to, ţe sa očakávaný výsledok nedostavil. Z dohody uzavretej medzi účastníkmi vyplýva povinnosť odporcu zastupovať ostatných vo vzťahu k SPP a naopak, vrátane uhrádzania záloh za odobratý plyn a je v nej obsiahnutý tieţ záväzok ostatných zmluvných strán uhrádzať zálohy za odobratý zemný plyn v stanovenej lehote. V čl. IV. bod 2 dohody je dohodnuté, ţe vzájomné vyúčtovanie zálohy sa vykoná do troch dní po obdrţaní vyúčtovania od SPP. Ustanovenie nehovorí kto vyúčtovanie vykoná, či to bude individuálnou činnosťou odporcu 3 7 Cdo 249/2014 alebo spoločnou činnosťou všetkých účastníkov zmluvy. Nejasnosť právneho úkonu nebola odstránená ani dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa, ktoré nebolo zamerané na zistenia, aká bola vôľa účastníkov tohto právneho úkonu. Z predmetnej dohody nevyplýva povinnosť priamo odporcovi vykonávať vyúčtovanie zaplatených záloh. Dospel k záveru, ţe nedošlo k naplneniu ani jednej zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Majetok odporcu sa tým, ţe navrhovateľovi nebol vrátený preplatok za plyn v rozhodnom období v ţalovanej výške nezväčšil. Uplatnenému nároku navrhovateľa nebolo moţné vyhovieť ani z iného právneho dôvodu, z titulu náhrady škody. Z dohody uzavretej medzi účastníkmi nevyplývala povinnosť odporcu vykonávať komplexnú správu pohľadávok účastníkov dohody vo vzťahu k SPP a naopak. Jeho povinnosťou vyplývajúcou z § 727 Občianskeho zákonníka bolo iba previesť na ostatných príkazcov všetok úţitok a predloţiť im vyúčtovanie, pričom príkazník nezodpovedal za výsledok a ani nekonal na svoj účet. Konštatoval tieţ, ţe nie všetci vlastníci bytov v rozhodnom období rokov 2005 a 2006 si plnili svoju povinnosť hradiť určené zálohy a nedoplatky za zemný plyn, v dôsledku čoho pri konečnom vyúčtovaní od SPP za celý obytný dom súhrnne nebol evidovaný preplatok, ale nedoplatok. Odvolací súd mal za to, ţe bezdôvodne sa obohatili tí uţívatelia bytov predmetného bytového domu, ktorí riadne nehradili zálohy a nedoplatky za plyn. Pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia preto nie je odporca, ale tí uţívatelia bytov, ktorí v rozhodnom období mali nedoplatky. Z uvedených dôvodov v časti, v ktorej bola ţaloba zamietnutá rozsudok súdu prvého stupňa
1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny, ale z iných dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa a vo vyhovujúcej časti
ho zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu, ako v zamietajúcej časti, tak aj potvrdzujúcej časti podal navrhovateľ dovolanie z dôvodu, ţe mu postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z tohto dôvodu navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu je
jeho názoru zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci, jeho odôvodnenie nie je zaloţené na skutkových zisteniach a dôkazných prostriedkoch vykonaných v danej veci, ale na ničím nepreukázaných tvrdeniach právneho zástupcu odporcu. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu preto povaţuje za nepresvedčivé a nedostatočné pre neexistenciu skutočných dôvodov. Povaţoval za nepodloţené tvrdiť 4 7 Cdo 249/2014 v danej veci, ţe odporca nemal z čoho vrátiť preplatky, keď
tvrdení odporcu a z predloţených listinných dôkazov vyplýva, ţe práve s údajnými neplatičmi a dlţníkmi vykonal zúčtovanie za sporné roky. Je nejasné, o aké dôkazné prostriedky (výpovede, listiny, vyjadrenia a iné) oprel odvolací súd svoje zistenia uvedené v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolací súd nevykonal výsluch údajných neplatiacich uţívateľov bytov, ktorí
vyjadrenia odporcu a aj
ich vlastných úradne overených čestných prehlásení predloţených odporcom, vykonali s odporcom zúčtovanie, preto nemohli mať voči odporcovi dlţoby. Rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, povaţuje ho za nepreskúmateľné a nejasné pre nedostatok dôvodov. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe odvolací súd vec posúdil správne. Ţiadal dovolanie navrhovateľa zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu (výroku rozhodnutia), proti ktorému je dovolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd je
1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. . Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd neposudzuje
toho ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu opravného prostriedku. Obligatórne (§ 241 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu.
ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 5 7 Cdo 249/2014 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. Dovolateľ namietal, ţe postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu bola mu odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania k záveru, ţe navrhovateľ zaplatil odporcovi na zálohových platbách za dodávku zemného plynu sumu 23.480,- Sk za rok 2005 a sumu 34.010,- Sk za rok 2006. Odporca disponoval s celkovým ročným vyúčtovaním za odobratý zemný plyn za roky 2005 a 2006, ktoré údaje 6 7 Cdo 249/2014 postúpil aj správcovi domu OSBD Dunajská Streda.
dohody z
1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny, ale z iných dôvodov ako uviedol súd 7 7 Cdo 249/2014 prvého stupňa a vo vyhovujúcej časti
ho zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu niţšieho stupňa musí
ustálenej súdnej judikatúry obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento súd svojím rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery a zároveň musí odôvodniť, prečo neprihliadol na ostatné skutočnosti a dôkazy, ktoré počas konania vyšli najavo. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa a vôbec nie je právne odôvodnené, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci. 8 7 Cdo 249/2014 To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
3 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie.
1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej veci tento zákonný postup nedodrţal, potom pri hodnotení dôkazov zaťaţil svoje rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu chránenými Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa dokazovaním, ktoré bolo vykonané aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, aj výpoveďami svedkov dospel k záveru, ţe sporná zmluva je príkaznou zmluvou, na základe ktorej nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu odporcu, teda nemá v konaní pasívnu legitimáciu. Bez toho, aby v odvolacom konaní sám podrobne vypočul účastníkov 10 7 Cdo 249/2014 a svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania týchto dôkazov pred svojím rozhodnutím k skutočnostiam, ktoré hodnotil inak ako súd prvého stupňa, vychádzal len z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, na základe ktorého dospel k záveru, ţe navrhovateľ nemá pasívnu legitimáciu. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe ani podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p. a nie je dostatočným podkladom pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ predčasné. Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade
f/ O.s.p. a tzv. inej vade § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 11 7 Cdo 249/2014 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. októbra 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.