Najvyšší súd 6 Cdo 371/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M., 2/ B., a 3/ A., všetkých bývajúcich v S., zastúpených advokátskou kanceláriou S.., so sídlom v Č., v mene ktorej koná ako konateľ advokát J., proti žalovanému J., bývajúcemu v S., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Čadca, pod sp. zn. 8 C 202/2005, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z
- mája 2013 sp. zn. 10 Co 223/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie žalobcov o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) označeným rozsudkom na odvolanie žalobcov potvrdil rozsudok Okresného súdu Čadca (ďalej len „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zo
- apríla 2011 č. k. 8 C 202/2005-235, ktorým bola z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti žalobcov zamietnutá žaloba o určenie, že podiel žalovaného, t. j. polovica rodinného domu Č., ktorý je postavený na parcele Č. (vedený na L.), patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a jej manžela O., zomrelého X.. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s jeho právnym záverom o nesplnení základného predpokladu vydržania – dobromyseľnej držby. Vyporiadal sa i s ďalšími námietkami, ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“). Žiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie 2 6 Cdo 371/2013 odôvodnili odňatím možnosti konať pred súdom, za ktoré označili nedostatočné (nepresvedčivé a nespreskúmateľné) odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom 3 6 Cdo 371/2013 ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovali dovolatelia a ktorá mala spočívať v odňatí im možnosti konať pred súdom tým, že rozsudok odvolacieho súdu nebol dostatočne odôvodnený. V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v kontexte s rozhodnutím súdu prvého stupňa dostatočne jasne vysvetlil, prečo na strane žalobkyne 1/ a jej manžela nebola splnená podmienka dobromyseľnej držby ako základného predpokladu pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Najmä na strane 4 v treťom až piatom odseku odôvodnenia rozsudku rozviedol svoje úvahy vedúce k uvedenému záveru, pričom výslovne uviedol, že vzhľadom na jasnú právnu úpravu platnú v roku 1973, ktorá neumožňovala nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, nemohli byť žalobkyňa 1/ a jej manžel z objektívneho hľadiska v dobrej viere, že im nehnuteľnosť (podiel) vlastnícky patrí. Odvolací súd sa napokon vyjadril i k jednotlivým dovolacím námietkam, ktoré však nepovažoval za opodstatnené. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv žalobcov. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 4 6 Cdo 371/2013 V Bratislave
- októbra 2014 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková