← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 6 Cdo 333/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 124/2008, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. marca 2013 sp. zn. 2 Co 406/2012 a 2 Co 155/2013 takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
  2. marca 2013 sp. zn. 2 Co 406/2012 a 2 Co 155/2013 vo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z
  3. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343, a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z
  4. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Dovolanie vo zvyšnej časti o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením z
  5. februára 2012 č.k. 8 C 124/2008-330 uloţil podľa § 141a ods. 1 O. s. p. ţalobkyni povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 22 411,32 EUR do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním. Súd prvého stupňa uznesením z
  6. augusta 2012 č.k. 8 C 124/2008-343 konanie zastavil. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa preddavok na trovy konania nezloţila (§ 141a ods. 1 O. s. p.). Aj toto uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním. Krajský súd v Bratislave uznesením z
  7. marca 2013 sp. zn. 2 Co 406/2012, 2 Co 155/2013 odvolanie ţalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa z
  8. februára 2012 2 6 Cdo 333/2013 č.k. 8 C 124/2008-330 odmietol ako neprípustné v zmysle ustanovenia § 202 ods. 3 písm. q/ O. s. p. a uznesenie súdu prvého stupňa z
  9. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343 potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.); ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, ţe boli splnené všetky zákonné podmienky na zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania zo strany ţalobkyne podľa ustanovenia § 141a O. s. p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 237 písm. f/ O. s. p. Odňatie moţnosti konať pred súdom videla v tom, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne a formalistické. Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), skúmal či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Dovolateľ v danom prípade napadol odvolaním uznesenie, ktoré v týchto ustanoveniach nie je uvedené. Prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nevyplýva. So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. dovolací súd ďalej skúmal, či dovolanie ţalobcu nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ 3 6 Cdo 333/2013 prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O. s. p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto vade skutočne došlo. Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. ţalobkyňa nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. sa dovolací súd zaoberal osobitne vo vzťahu k jednotlivým výrokom napadnutého uznesenia. V súvislosti so skúmaním podmienok prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa z
  10. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343, dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto účastníkovi je postihnuté vadou spočívajúcom v odňatí jej moţnosti riadne konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky. Keďţe dovolateľka v predmetnej veci uviedla, ţe súd jej svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo k vade vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. a dospel k záveru, ţe k takejto vade v predmetnom konaní došlo. 4 6 Cdo 333/2013 So zreteľom na to, ţe konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p. zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa uznesením z
  11. februára 2012 č. k. 8 C 124/2008-330 uloţil ţalobkyni povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania (na jeho účet) v sume 22 411,32 EUR do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak na návrh ţalovanej z
  12. januára 2012 (č. l. 296) a po zistení, ţe u ţalobkyne sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky na uloţenie takejto povinnosti, keď v súdnom konaní uplatnila právo v sume 448 226,35 Eur (t. j. v sume presahujúcej 400 násobok ţivotného minima), nepreukázala ani existenciu takých majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali jej oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
  13. marca
  14. Ţalobkyňa, ale preddavok na trovy konania nezloţila a nezloţila ho ani ţalovaná. Následne súd prvého stupňa uznesením z
  15. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343 konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p. Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zloţil preddavok na trovy konania. Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uloţením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a ods. 1 O. s. p.). Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinnou od
  16. januára 2012) vyplýva, ţe uloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania v zmysle prvej vety tejto právnej normy prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok, a to : 5 6 Cdo 333/2013 a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku nie je rozhodujúci, b/ to navrhol odporca, c/ skutočnosť, ţe u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 O. s. p. v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňuje neuloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania). Súd uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, ak sú (vyššie uvedené) podmienky splnené súčasne. Na zloţenie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda odporca súdu navrhne, aby súd uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, sám musí počítať s tým, ţe aj on bude vyzvaný na zloţenie takéhoto preddavku. Výnimku, kedy účastník nie je povinný zloţiť preddavok na trovy konania je iba jediný prípad, spočívajúci v tom, ţe jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona). Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 78/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania; právna úprava tieto subjekty výslovne vylučuje z uvedenej povinnosti. Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zloţiť preddavok za situácie, ţe tento preddavok zloţil odporca, ktorý aj má povinnosť ho zloţiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15 dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloţenie. U navrhovateľa, ktorý nezloţí 6 6 Cdo 333/2013 preddavok na trovy konania môţu preto nastať najmä situácie, ţe: 1/ tento preddavok zloţí odporca, ktorý má povinnosť ho zloţiť, 2/ preddavok nezloţí odporca, ktorý ani nemá povinnosť ho zloţiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia zákona) vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloţí, ale ho zloţí odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zloţiť. V predmetnej veci nie je sporné, ţe ţalobkyňa nezloţila preddavok na trovy konania a ţalovanou je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloţenie preddavku, lebo právna úprava z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Pre túto situáciu platí, ţe sankcia v podobe zastavenia konania sa na ţalobkyňu nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania na strane ţalovanej, ktorá ho ani nezloţila. Neboli preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p. a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo
  17. novembra 2013, sp. zn. 6 Cdo 355/2012, ktoré bolo občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
  18. júna 2014 prijaté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky s právnou vetou: „I keď navrhovateľ nesplnil povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, ktorú mu súd uloţil podľa § 141a ods. 1 O. s. p., konanie nemoţno zastaviť, ak je odporcom subjekt uvedený v § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii“. Uvedený záver zároveň znamená, ţe ustanovenie § 141a je prakticky nepouţiteľné, ak v konaní vystupuje účastník (či uţ na strane navrhovateľa alebo odporcu), ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Túto interpretáciu podporuje nielen výslovné znenie tretej vety uvedeného ustanovenia, ale aj jej systematické zaradenie, a tieţ rešpektovanie zásady rovného postavenia účastníkov v konaní, ako aj práva domáhať sa právnej ochrany. Inak by totiţ účastník konania v postavení odporcu, ktorý nemá povinnosť zloţiť preddavok, mohol návrhom na uloţenie povinnosti navrhovateľovi zloţiť preddavok, dosiahnuť zmarenie práva navrhovateľa na právnu ochranu, ak by konanie bolo zastavené pre jednostranné nezloţenie preddavku týmto účastníkom. 7 6 Cdo 333/2013 Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobkyni v konaní na súdoch niţšieho stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p., preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z
  19. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343, ako aj rovnakou vadou (konania) postihnuté ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa z
  20. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343 a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.). V súvislosti s dovolaním ţalobkyne proti výroku, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa z
  21. februára 2012 č. k. 8 C 124/2008-330 dovolací súd nezistil podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., na ktorú poukazovala vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku dovolateľka. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, spočívajúca v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom, by mohla byť daná aj v prípade rozhodnutia súdu o odmietnutí odvolania, ak by pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 388/2011 Z.z. bol do tohto kódexu vloţený § 141a upravujúci podmienky, za ktorých súd na návrh odporcu uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania. Zároveň bolo do § 202 ods. 3 vloţené nové písmeno q/, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania podľa § 141a. Vzhľadom na jednoznačné znenie ustanovenia § 202 ods. 3 písm. q/ O. s. p. odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa o uloţení povinnosti ţalobkyni zloţiť preddavok na trovy konania nebolo prípustné (na porovnanie pozri uznesenia najvyššieho súdu z
  22. septembra 2013 sp. zn. 6 Cdo 199/2013 a z
  23. februára 2013 sp. zn. 7 Cdo 109/2012). Odvolací súd ho preto správne podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako neprípustné. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne vo zvyšnej časti (proti výroku, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa z
  24. februára 2012 č. k. 8 C 124/2008-330) podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 8 6 Cdo 333/2013 Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 :
  25. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  26. októbra 2014 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.