Najvyšší súd 2 Obo 119/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. I. J. správca konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., O., IČO: X., proti ţalovanému: 1/ B.P. a. s. v reštrukturalizácii, O. IČO: X., právne zastúpenému JUDr. Š. K. advokátom, H., 2/ F., s. r. o., O., IČO: X. 3/ N., s. r. o., O., IČO: X. a 4/ N. spol. s r. o., O., IČO: X., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- októbra 2010, č. k. 6Cbi/6/2009-90, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- októbra 2010, č. k. 6Cbi/6/2009-90 p o t v r d z u j e. Ţalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
- 2010, č. k. 6Cbi/6/2009-90 návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobou, doručenou súdu dňa
- 2009, ţalobca navrhol určiť neplatnosť prevodu obchodného podielu spoločnosti N., s. r. o., prevodom B. a. s., na nadobúdateľa N. spol. s r. o., ako aj ďalšie prevody obchodných podielov, vykonané medzi ţalovanými a určiť, ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v petite ţaloby. V ţalobe uviedol, ţe na majetok úpadcu K., a. s., bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- 1999 vyhlásený konkurz a podľa znaleckého posudku hodnota nehnuteľného majetku bola vo výške 402 475,27 Eur a hodnota hnuteľného majetku bola vo výške 3 272,07 Eur. Úpadca zaloţil obchodné spoločnosti ţalovaných 1/ aţ 4/, do ktorých vloţil nepeňaţné vklady, ako aj peňaţné vklady. Dňa
- 2010 bolo súdu doručené podanie ţalobcu, v ktorom uviedol, ţe uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/6/2010 zo dňa
- 2010 bola povolená 2 Obo 119/2010 2 reštrukturalizácia dlţníka P. a za správcu bol ustanovený JUDr. J. B., PhD. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. účel reštrukturalizácie je moţné dosiahnuť okrem iného aj prevodom majetku dlţníka, resp. zmenou majetkových práv akcionárov, v dôsledku čoho je obava, ţe bude odpredaný majetok, ku ktorému sa ţalobca domáha určenia vlastníckeho práva, čím sa v konečnom dôsledku sťaţí, resp. znemoţní výkon súdneho rozhodnutia. Navrhol preto vydať predbeţné opatrenie, ktorým súd zakáţe ţalovanému 1/ a správcovi pre reštrukturalizáciu ţalovaného 1/ odpredať, darovať, zameniť, zaťaţiť alebo inak nakladať s majetkom a právami, ktoré ţalobca v podaní špecifikoval. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na ust. § 113 ods. 3, § 114 ods. 1, § 118 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej iba „ZKR“). Podľa súdu zo znenia uvedených ustanovení vyplýva, ţe aj keby bolo vydané iba uznesenie o začatí reštrukturalizácie, dlţník, ohľadom ktorého sa začalo reštrukturalizačné konanie, môţe vykonávať iba beţné právne úkony, týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, ktorými nie sú úkony o nakladaní s jeho majetkom. K takýmto úkonom potrebuje súhlas správcu, ktorý vypracoval posudok k povoleniu reštrukturalizácii. Z uvedeného súd vyvodil, ţe sa jedná o zákonnú povinnosť ţalovaného 1/ nenakladať so svojím majetkom, a preto mal súd za to, ţe nie je dôvod na uloţenie uvedenej povinnosti predbeţným opatrením. Pokiaľ uţ súd povolil reštrukturalizáciu, tak konania vedené proti dlţníkovi, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú. Pokiaľ ide o uloţenie povinnosti správcovi pre reštrukturalizáciu, súd mal za to, ţe na jeho činnosť dohliada konkurzný súd, a preto mu tento súd ani nemôţe ukladať ţiadne povinnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd ďalej uviedol, ţe nemá osvedčený základ nároku ţalobcu, uplatnený v ţalobe o veci samej do takej miery, aby na jeho základe mohol vydať ţalobcom navrhované predbeţné opatrenie. Ţalobca neplatnosť právnych úkonov vyvodzuje z tvrdenia, ţe ţalovaní neuhradili odmenu za prevod obchodných podielov, pričom ţalovaní uvedené tvrdenie rozporujú a ţe vklady spoločníkov pri zakladaní neboli peňaţnými vkladmi, ako boli označené, ale sa jednalo o nepeňaţné vklady. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. 2 Obo 119/2010 3 Proti uzneseniu podal odvolanie ţalobca a ţiadal jeho zmenu. Uviedol, ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a s jeho odôvodnením nie je moţné sa stotoţniť. Poukázal na ust. § 130 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého platí, ţe k účinkom začatia reštrukturalizačného konania patrí, ţe dlţník smie vykonávať len beţné právne úkony, ostatné podliehajú schváleniu správcom. Avšak právne úkony dlţníka urobené bez súhlasu správcu zákon nesankcionuje neplatnosťou. Zákon však pripúšťa, ţe v prípade neúspešnej reštrukturalizácie, ako aj v prípade vyhlásenia konkurzu do jedného roka po jej skončení je chýbajúci súhlas správcu dôvodom na uplatnenie odporovateľnosti takéhoto právneho úkonu v rámci konkurzu. Aj preto je podľa ţalobcu dôvodné v danom prípade poskytnúť rýchlu úpravu pomerov účastníkov formou predbeţného opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku má len dočasný charakter do skončenia daného súdneho sporu a podľa jeho názoru neovplyvní podstatným spôsobom priebeh reštrukturalizácie ţalovaného 1/. Ţalobca má ďalej za to, ţe vzhľadom na predmet tohto sporu (určenie neplatnosti právnych úkonov) nejde o spor podľa ust. § 118 ods. 4 ZKR, a teda začatie reštrukturalizácie nebráni ďalšiemu pokračovaniu tohto súdneho sporu. Ţalobca v odvolaní nesúhlasí ani s názorom súdu, ţe nie je osvedčený základ nároku ţalobcu, uplatnený v ţalobe samej, keďţe ţalovaní tvrdenie, ţe nebola uhradená odmena za prevod obchodných podielov, rozporujú. Podľa ţalobcu je pochopiteľné, ţe ţalovaní v rámci svojej obrany nesúhlasia so ţalobným návrhom a nárok ţalobcu rozporujú. Tvrdenie ţalobcu o neuhradení odmeny za prevod obchodných podielov je moţné poukázať účtovnou dokumentáciou úpadcu K., a. s., v ktorej nie sú ţiadne doklady o úhrade týchto odmien, pričom ţalovaní doposiaľ nepredloţili ţiaden doklad o ich úhrade. Dôvodnosť predloţeného návrhu na vydanie predbeţného opatrenia je podľa ţalobcu daná aj tým, ţe uţ dochádza k prevodu vlastníckeho práva k parcelám v okolí ţalovaného, dokonca zástupca záujemcu, spoločnosti S. C. s. r. o., Ing. J. Š. kontaktoval aj ţalobcu s návrhom na odkúpenie majetku úpadcu. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, ţe vydá predbeţné opatrenie. Ţalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe v predmetnej veci nie je dôvod na nariadenie predbeţného opatrenia, pričom ţalobca ani v odvolaní nepreukázal dôvodnosť na jeho nariadenie. To, ţe v okolí ţalovaného dochádza k prevodu vlastníckeho práva, je podľa ţalovaného 1/ pre túto vec bezpredmetné. Rovnako bez súvisu s touto právnou 2 Obo 119/2010 4 vecou je podľa ţalovaného 1/ aj to, ţe niekto kontaktoval ţalobcu s návrhom na odkúpenie majetku úpadcu. Nie je ţiadny dôvod ţalovanému nariaďovať predbeţným opatrením povinnosť preto, ţe niekto jednal so ţalobcom ohľadom majetku úpadcu. Preto ţalovaný 1/ ţiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia v medziach dôvodov, uvedených v odvolaní, dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým uznesením prvostupňového súdu došlo tým, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo pouţitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemoţno pouţiť. Vec chápeme širšie, neţ výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbeţných otázok, otázok ţalovateľnosti nároku a dodrţiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, ţe ak by bolo vydané iba uznesenie o začatí reštrukturalizácie, dlţník, ohľadom ktorého sa začalo reštrukturalizačné konanie, môţe vykonávať iba beţné právne úkony, týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, ktorými nie sú úkony o nakladaní s jeho majetkom. K takýmto úkonom potrebuje súhlas správcu, ktorý vypracoval posudok k povoleniu reštrukturalizácie. Z uvedeného súd vyvodil, ţe sa jedná o zákonnú povinnosť ţalovaného 1/ nenakladať so svojím majetkom, a preto mal súd za to, ţe nie je dôvod na uloţenie uvedenej povinnosti predbeţným opatrením. Odvolací súd v súvislosti s právnym konštatovaním súdu prvého stupňa zdôrazňuje, ţe jedným z účinkov zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania je povinnosť dlţníka obmedziť výkon činnosti len na beţné právne úkony (§ 114 ods. 1 ZKR). Nakladanie 2 Obo 119/2010 5 s majetkom obchodnej spoločnosti, resp. prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlţníka, je z okruhu takých beţných úkonov explicitne vylúčený (§ 10 ZKR). Úkony uvedené v ust. § 10 ZKR nemoţno vykonať bez súhlasu správcu, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok. Zo spisu odvolací súd ďalej zisťuje, ţe z predloţených listinných dôkazov ţalobca dostatočne neosvedčil existenciu svojho nároku, ktoré osvedčenie je jednou z podmienok pre vydanie predbeţného opatrenia. Za dôvodnú obavu povaţuje v danom prípade ţalobca moţnosť prevodu majetku dlţníka (ţalovaného 1/) v rámci reštrukturalizačného konania i bez poţadovaného súhlasu správcu, z ktorého dôvodu navrhuje nariadiť predbeţné opatrenie v poţadovanom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, predbeţné opatrenie v danom prípade nie je moţné nariadiť. Účel reštrukturalizácie je moţné dosiahnuť okrem iného aj prevodom majetku dlţníka, resp. zmenou majetkových práv akcionárov. Na takúto činnosť dlţníka dohliada správca, ktorý pritom postupuje samostatne. Podľa ust. § 131 ods. 1 prvá veta ZKR, súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlţníka, správcu a veriteľských orgánov. V inom ako reštrukturalizačnom konaní súd činnosť dlţníka (ţalovaného 1/) a správcu nemôţe usmerňovať. Nemôţe mu preto ani predbeţným opatrením ukladať, aby niečo konal, alebo naopak, aby sa určitého konania zdrţal. Ţiada sa tieţ uviesť, ţe vzhľadom k uplatnenému ţalobnému petitu, v prípade jeho úspechu, nemoţno vyvodiť ani ohrozenie práva ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil. V odvolacom konaní nebol ţalobca úspešný a právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo ţalovanému 1/ (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd ale ţalovanému 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo 2 Obo 119/2010 6 v odvolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- januára 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová