1, § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa obţalovaní M. M. a D. H. zaraďujú na výkon uloženého trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny. II.
por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora vo vzťahu k obţalovanému J. P., nar. X. J. X., bytom Ţ., H. X., s a z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne boli obţalovaní M. M., D. H. a J. P. uznaní za vinných v bode 1/ zo spáchania prípravy na trestný čin vraţdy spolupáchateľstvom,
1, § 9 ods. 2 k 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), obţalovaný M. M. v bodoch 2/ a 3/ zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b/ Tr. zák. a obţalovaný D. H. v bode 4/ trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ţe 1/ obţalovaní M. M., D. H. a J. P. spoločne s doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode a po rozdelení si úloh na základe objednávky presne 3 1 To 4/2014 nezistenej osoby, obţalovaný D. H. v presne nezistený deň v máji 1999 v reštaurácii C. S. na ulici S. v K., dohodol stretnutie s A. H., nar. X. F. X., bytom B., C. i.X., Maďarská republika, za účelom zabezpečenia nájomného vraha na vykonanie vraţdy J. K., na ktorom sa zúčastnili aj obţalovaní M. M. a J. P.. Na stretnutí A. H. prisľúbil, ţe skontaktuje vhodnú osobu, a keď I. T., nar. X. S. X., bytom A., F. ul. X., Maďarská republika, súhlasil s vykonaním vraţdy, obţalovaný D. H. na jej vykonanie zabezpečil od nezistenej osoby v D. S. nezistenú pištoľ kal. 9 mm a presne nezistený samopal zn. Škorpión a asi v polovici mája 1999 za hraničným prechodom K. obţalovaný D. H. spolu s A. H. vyzdvihli I. T., ktorého odviezli na benzínové čerpadlo Transpetrol v katastri obce Z., okres T., kde na nich čakali obţalovaní M. M. a obţalovaný J. P., spoločne všetci odišli do D. na ulicu P. č. X., kde v byte obţalovaného M. M. ubytovali I. T.. V ten istý deň obţalovaný M. M. ukázal I. T. miesta, kde sa zdrţiaval J. K., ďalšie dni I. T. vyskúšal strelné zbrane, ktoré mu však nevyhovovali, preto obţalovaný M. M. prostredníctvom obţalovaného D. H. zabezpečil samopal UZI, I. T. však nakoniec z vlastného rozhodnutia od vykonania vraţdy upustil, 2/ obţalovaný M. M. si zadováţil v presne nezistenom čase pištoľ zn. ČZ kal. 6,35 mm bez výrobného čísla, revolver zn. Taurus kal. 38 special v.č. X, tlmič na pištoľ, 136 ks nábojov kal. 38 special značky Sellier – Bellot, 12 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. PMC, 14 ks nábojov kal. 6.35 mm Br značky Sellier – Bellot a tieto prechovával v hoteli F. v D. v izbe č. 602 aţ do dňa 27.X..1999, kedy boli zbrane zaistené – pri vykonaní prehliadky iných priestorov v hoteli F., 3/ obţalovaný M. M. si zadováţil v presne nezistenom čase pištoľ zn. ČZ 75 kal. 9 mm bez výrobného čísla so zásobníkom, 37 ks nábojov 38 special zn. Sellier – Bellot s olovenou strelou, 2 ks nábojov 38 special zn. Sellier – Bellot s plášťovou strelou, 2 ks nábojov 38 special zn. PMC s poloplášťovou strelou, 6 ks nábojov kal. 9 mm Luger zna. Sellier – Bellot, 10 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. LAPUA Fínsko s expanznou strelou, ktoré prechovával aţ do dňa vykonania domovej prehliadky dňa 27.7.1999 v byte v D., Ul. C. II č. X., kedy predmetnú zbraň a náboje kal. 9 mm Luger pred vykonaním prehliadky dobrovoľne vydala A. N., ostatné náboje boli nájdené pri vykonaní domovej prehliadky, 4 1 To 4/2014 4/ obţalovaný D. H. si zadováţil v presne nezistenom čase a prechovával vo svojom rodinnom dome v K., na ulici H. č. X. samopal vz. 63 v.č. G., 2 ks zásobníkov s nábojmi, 1 ks pištoľ zn. ČZ kal. 6,35 mm v.č. X., 1 ks pištoľ zn. ČZ vz. 75 kal. 9 mm Luger bez výr. čísla s 3 zásobníkmi, 44 ks nábojov s označením 53 BNX, 36 ks nábojov kal. 7.65 mm, a to aţ do dňa vykonania domovej prehliadky dňa 27. júla 1999. Krajský súd za to uloţil obţalovaným M. M. a D. H.
1 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. úhrnné tresty odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka u kaţdého osobitne, pričom oboch zaradil na výkon trestu odňatia slobody
3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. a/ Tr. zák. obţalovanému M. M. bol uloţený trest prepadnutia veci a to pištole ČZ kal.6.35 mm bez výrobného čísla, revolver Taurus kal. 38 Special, v. č. LH 94921 s puzdrom, pištole zn. ČZ 75 kal.9 mm bez výrobného čísla so zásobníkom, tlmiča na pištoľ, 52 ks nábojov 38 Special zn. Sellier - Bellot, 12 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. PMC, 14 ks nábojov kal. 6.35 Br zn. Sellier-Bellot, 2 ks nábojov 38 Special zn. PMC s poloplášťovou strelou, 6 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. Sellier – Bellot, 10 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. Lapua Fínsko s expanznou strelou a obţalovanému D. H.
toho istého zákonného ustanovenia trest prepadnutia veci, a to samopalu vz. 63, výrobného čísla G. a 2 ks zásobníkov s nábojmi v počte 36 ks, koţeného puzdra na samopal a zásobníky, 1 ks pištole zn. ČZ kal. 6.35 mm, výrobného čísla X., 1 ks pištole zn. ČZ, vz. 75 kal. 9mm Luger bez výrobného čísla s 3 ks zásobníkov, 44 ks nábojov s označením 53 BNX, 36 ks nábojov kal. 7.65 mm s tým, ţe vlastníkom týchto vecí sa stáva štát (§ 55 ods. 3 Tr. zák.). Obţalovanému J. P. uloţil krajský súd
1, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením na výkon tohto trestu
3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny. 5 1 To 4/2014 Súčasne
1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) súd poškodené organizácie V., B., zastúpenú Mgr. V. Č. a S. B. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych. V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. podali proti tomuto rozsudku odvolanie jednak prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne a tieţ obţalovaní M. M., D. H. a J. P., ktoré písomne odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov. Obţalovaný M. M. v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, ţe nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretoţe sa necíti byť vinným zo spáchania prípravy usmrtenia J. K.. Uviedol argumentáciu, ktorú prezentoval vo svojich obhajobných tvrdeniach počas súdneho konania.
jeho názoru, súd pri vykonávaní jednotlivých dôkazov a hodnotení jednotlivých skutkových zistení, nepostupoval dôsledne. Vyjadril názor, ţe súd prvého stupňa nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. februára 2011, keď nezabezpečil účasť svedka A. H.. Vo výpovedi tohto svedka, ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní, sú rozpory a zavádzajúce tvrdenia, najmä, ţe v inkriminovanom období viackrát prechádzal slovensko – maďarské hranice v oboch smeroch. Pri vyšetrovacom pokuse svedok A. H. rozporne popísal cestu pri príchode do D. a aj ním uvedený popis bytu, v ktorom mal byť ubytovaný nie je pravdivý. Obţalovaný v ďalšej časti dôvodov svojho odvolania namietal spôsob vykonania rekognície osôb v prípravnom konaní.
jeho názoru, pri vykonávaní tohto úkonu bola porušená zásada ústnosti a bezprostrednosti konania, pretoţe v opačnom prípade „by svedkovi vyvrátil všetky jeho tvrdenia“. Obţalovaný M. M. v ďalšej časti písomného odvolania poukázal na výpoveď svedka I. T. zo dňa 6. júla 2000, v ktorej poprel akúkoľvek účasť na skutkoch, za ktoré bol súdom prvého stupňa odsúdený. Pokiaľ ide o jeho list, ktorý nasledujúceho dňa zaslal Krajskej prokuratúre v Trenčíne, tento vyvoláva,
názoru obţalovaného, veľké pochybnosti, pretoţe neskôr sám uviedol obhajcovi spoluobţalovaného, ţe list napísal „pod nátlakom slovenských policajtov po výsluchu v Budapešti“. Poukázal tieţ 6 1 To 4/2014 na výpoveď skutočného páchateľa vraţdy nebohého J. K., a to R. Š., ktorý bol odsúdený za tento čin v Českej republike a ktorý uviedol, ţe obţalovaných nepozná. Ku skutkom pod bodmi 2/ a 3/ obţalovaný M. M. uviedol, ţe zbrane nájdené v hoteli F. nepatrili jemu a pištoľ, ktorá je uvedená pod bodom 3/ napadnutého rozsudku „našiel na chodbe bytovky v igelitovej taške a túto chcel odovzdať na polícii“. S poukazom na uvedené okolnosti obţalovaný M. M. navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok
l písm. a/, písm. b, písm. c/ Tr. por. zrušil, a aby v zmysle § 259 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby tento vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný D. H. v odôvodnení svojho odvolania uviedol, ţe
jeho názoru napadnutý rozsudok krajského súdu trpí vadami, ktoré vo svojom súhrne spôsobujú jeho nezákonnosť. Zhodne ako obţalovaný M. M. namietal, ţe súd prvého stupňa nekonal v intenciách predchádzajúceho uznesenia najvyššieho súdu z 23. februára 2011, keď nezabezpečil účasť svedka A. H. na hlavnom pojednávaní.
jeho názoru krajský súd nevyčerpal všetky moţnosti na vypátranie pobytu tohto svedka a toto pochybenie spôsobilo nedostatočné zistenie skutkového stavu v predmetnej veci. Poukázal tieţ na výpoveď svedka I. T., a najmä jeho list adresovaný obhajcovi JUDr. V. D. zo dňa
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a
1 Tr. por., aby vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 7 1 To 4/2014 Obţalovaný J. P. v odôvodnení svojho odvolania okrem námietok v podstate zhodných s námietkami spoluobţalovaných uviedol, ţe jeho priznanie v predmetnej veci bolo urobené pod vplyvom pôsobenia väzby, strachu z následkov trestného konania, ako aj pod vplyvom rodinných problémov spojených so smrťou otca. Duševnú rovnováhu nadobudol aţ po skončení vyšetrovania. V tejto súvislosti poukázal na závery znalcov - psychiatrov, ktorí potvrdili, ţe u neho „došlo v záťaţových podmienkach k manifestácii neurotických prejavov“, pričom vierohodnosť jeho výpovede v čase väzby mohla byť zníţená. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obţalovaný P. uviedol, ţe jeho alibi na deň 7. júna 1999 potvrdzovali viacerí svedkovia a poukázal aj na výpovede svedkov K. a A.. Jediným usvedčujúcim dôkazom,
jeho názoru, je výpoveď svedka A. H., ktorý však na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu vypočutý nebol. Na preverenie výpovede svedka A. H. bolo potrebné účasť tohto svedka zabezpečiť. Dôvodil, ţe krajský súd nevykonal dostatočné úkony na to, aby výsluch svedka A. H. zabezpečil. V súvislosti s osobou svedka H. tieţ poukázal na jeho nehodnovernosť z pohľadu podozrení zo spáchania inej násilnej trestnej činnosti. Priznávajúca výpoveď svedka A. H. z prípravného konania bola vykonaná neštandardne, keďţe dňa 15. novembra 1999 sa k príprave na trestný čin vraţdy priznal, avšak obvinenie mu vznesené nebolo. Obvinený J. P. s poukazom na uvedené odvolacie dôvody, ako aj na zásadu prezumpcie neviny a zásadu „in dubio pro reo“ navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obţaloby ho
a/ Tr. por. oslobodil. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín podala odvolanie len v časti výroku o treste, pretoţe sa nestotoţnila s rozhodnutím krajského súdu o výmere trestov uloţených všetkým trom obţalovaným po pouţití zmierňujúceho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. Vyjadrila názor, ţe v predmetnej veci boli síce, vzhľadom na neprimerané prieťahy v predmetnej trestnej veci nezavinené obţalovanými, splnené podmienky na pouţitie § 40 ods. 1 Tr. zák., avšak nie v takom širokom rozsahu, ako to urobil vo svojom rozhodnutí pri ukladaní trestov, krajský súd. Uloţené tresty všetkým obţalovaným, s poukazom na závaţnosť protiprávneho konania obţalovaných, okolnosti prípadu, ich postoj k trestnej 8 1 To 4/2014 činnosti, povaţuje za neprimerane nízke, ktoré nemôţu splniť účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie. V tejto súvislosti prokurátorka poukázala na skutočnosť, ţe obţalovaní M. M. a D. H. sa k spáchaniu trestnej činnosti nepriznali a obţalovaný P. svoju skoršiu priznávajúcu výpoveď neskôr zmenil. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol v zmysle jej právnej argumentácie a uloţil všetkým trom obţalovaným za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. primerané vyššie tresty odňatia slobody. Prokurátorka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniam obţalovaných ďalej uviedla, ţe zastáva názor, ţe rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine všetkých troch obţalovaných je správny a zákonný. Poukázala na dôkaznú situáciu, v rámci ktorej všetky dôkazy do seba zapadajú a poskytujú o trestnej činnosti obţalovaných ucelený obraz. V danej súvislosti poukázala najmä na zhodu priznávajúcich výpovedí obţalovaného J. P. a svedkov A. H. a I. T.. Určité medzery vo výpovedi svedka H. nie sú natoľko podstatné, aby mu nebolo moţné veriť, ţe bol v kontakte s obţalovanými za účelom objednania a prípravy vraţdy J. K.. Poukázala tieţ na previerky výpovedí na mieste činu a výsledky rekognícií. Vyjadrila presvedčenie, ţe krajský súd postupoval správne, keď vo veci rozhodol aj bez účasti svedka A. H., keďţe ani po veľkom úsilí sa nepodarilo cestou maďarských justičných orgánov zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní. Taktieţ list svedka I. T.,
názoru prokurátorky, plne korešponduje v jednotlivých fázach s výpoveďami svedka A. H. i obţalovaného J. P. v čase, keď spolupracoval s orgánmi polície. Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa v celom rozsahu pripojil k návrhu prokurátorky krajskej prokuratúry uvedeného v jej písomne podanom odvolaní. Súčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania obţalovaných ako nedôvodné
por. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, s poukazom na spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, konkrétne ustanovenie § 564 ods. 4 Trestného poriadku, vo veci o podaných odvolaniach rozhodoval
zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.), keďţe obţaloba v posudzovanej veci bola podaná na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti teraz platných predpisov, teda pred
1, ods. 3 Tr. por.; v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku (§ 246 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), proti ktorým môţe odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, ţe krajský súd, pokiaľ ide o výrok o vine obţalovaných rozhodol správne a v súlade so zákonom. V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, ţe krajský súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj
názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou jednotlivých obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj
názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil, na základe vykonaného dokazovania, prvostupňový súd. Odvolacie námietky obţalovaných sčasti totoţné, prezentované v tom zmysle, ţe zo spáchania ţalovanej trestnej činnosti sa necítia byť vinnými, najvyšší súd povaţoval za nedôvodné, pretoţe takáto ich obhajoba bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, ţe skutky tak, ako sú uvedené pod bodmi 1/ aţ 4/ výroku napadnutého rozsudku, obţalovaní M. M., D. H. a J. P. spáchali. 10 1 To 4/2014 Skutkový stav v jednotlivých bodoch bol súdom prvého stupňa správne ustálený predovšetkým na základe výpovedí obţalovaného J. P. zo dňa
1, § 9 ods. 2 k § 219 ods.1 Tr. zák., účinného v čase spáchania predmetného činu. Výsledky dokazovania nepotvrdili obhajobu obţalovaných M. M. a D. H., ţe s prípravou vraţdy J. K. nemajú nič spoločné. Naopak bolo preukázané, ţe boli to práve oni, ktorí mali pri príprave jeho zavraţdenia hlavnú iniciatívu. Obhajobné tvrdenia týchto obţalovaných sú v rozpore s výsledkami objektívne zistených skutočností a predstavujú skôr subjektívnu interpretáciu skutkových okolností. Rovnako bez akýchkoľvek pochybností boli obţalovaným M. M. a D. H. preukázané aj skutky týkajúce sa pri domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov nájdených zbraní a streliva (pod bodmi 2/ aţ 4/ napadnutého rozsudku). Pri policajnej akcii vykonanej dňa 27. júla 1999 bol M. M. zadrţaný na izbe číslo 602 hotela F. v D. , pričom na balkóne vedľajšej izby číslo 603 boli nájdené a zadrţané zbrane – revolver Taurus, tlmič na pištoľ, pištoľ zn. ČZ kal. 6.35 mm a náboje. Zasahujúci príslušníci ako utajení svedkovia potvrdili, ţe zbrane sa pokúšala ukryť priateľka obţalovaného P. B., ktorá sa na danom mieste v čase zásahu nachádzala. Pri domovej prehliadke v byte obţalovaného M. M. v D. , ul. C. II č.X., boli vydané svedkyňou A. N. ďalšie zbrane a strelivo presne špecifikované v skutkovej vete pod bodom 3/ napadnutého rozsudku. Obhajobné tvrdenia obţalovaného, ţe tieto zbrane nepatrili jemu a na polícii ich neodovzdal len pre krátkosť času, bola vyhodnotená súdom prvého stupňa správne ako značne subjektívna a nepresvedčivá. Samopal, dve pištole a veľké mnoţstvo streliva bolo nájdených a zaistených pri domovej prehliadke v rodinnom dome obţalovaného D. H.. Jeho obhajobu zaloţenú na tvrdení, ţe zbrane, ktoré u neho ostali po istej neskôr zosnulej osobe, opomenul odovzdať na polícii, aj odvolací súd povaţuje za obhajobu účelovú, urobenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, 12 1 To 4/2014 ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obţalovaný M. M. zaloţil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby pouţitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho právnymi námietkami sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú ţiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obţalovaných, keď týchto vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/, uznal za vinných zo spáchania prípravy na trestný čin vraţdy spolupáchateľstvom
1, § 9 ods. 2 , § 219 ods. 1 Tr. zák. a vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2/ a 4/ u obţalovaných M. M. a D. H. zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b/ Tr. zák. a u obţalovaného D. H. aj
písm. a/ tohto zákonného ustanovenia, keďţe išlo o hromadne účinnú zbraň. Aj v tomto smere poukazuje odvolací súd v plnom rozsahu na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré sú správne a úplné, plne zodpovedajúce zákonnej poţiadavke ustanovenia § 125 Tr. por. Na druhej strane, najvyšší súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa sa náleţite nevysporiadal s otázkou trestov uloţených obţalovaným M. M. a D. H.. Pre trestný čin vraţdy
zák. je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere od desať do pätnásť rokov. Odvolací súd povaţuje uloţené nepodmienečné tresty odňatia slobody obţalovaným M. M. a D. H. za neprimerane mierne a v tomto smere sa plne stotoţnil s odvolaním prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a jej právnou argumentáciou uvedenou v písomnom odôvodnení odvolania. Najvyšší súd akceptuje názor prvostupňového súdu, ako aj názor prokurátorky ako odvolateľa, ţe v predmetnej trestnej veci vzhľadom na neprimeranú dĺţku trestného konania v dôsledku jeho prieťahov zo strany orgánov činných v trestnom konaní, sú splnené zákonné podmienky na pouţitie zmierňovacieho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. 13 1 To 4/2014 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe obţalovaní spáchali trestnú činnosť v roku 1999 a obvinenie bolo obţalovaným vznesené dňa 27. júla 1999. Obţaloba bola podaná Krajskému súdu v Trenčíne dňa 25. mája 2001, ktorý v rámci predbeţného prejednania obţaloby
1 písm. e/ Tr. por., vrátil obţalobu prokurátorovi na došetrenie. Toto rozhodnutie bolo následne na základe sťaţnosti krajského prokurátora uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
ktorých moţno posudzovať primeranosť dĺţky trestného konania, sú charakter prejednávanej veci, najmä jej zloţitosť, závaţnosť, rozsiahlosť či obťaţnosť dokazovania, spôsob správania účastníkov v priebehu konania, prípadné zvláštne okolnosti, ktoré môţu spôsobiť prieťahy v konaní. Pri uváţení vyššie uvedených kritérií má najvyšší súd za to, ţe vec obţalovaných M. M., D. H. a J. P. v primeranej lehote prerokovaná nebola. V danej súvislosti je treba uviesť, ţe trestnú činnosť obţalovaných nie je moţné označiť za zvlášť rozsiahlu a zloţitosť tohto prípadu neprekračuje rámec obdobných trestných vecí. Taktieţ proces dokazovania v posudzovanej veci nevykazuje rysy výnimočnosti spôsobujúcej potrebu konať trestné stíhanie po dobu dlhšiu, neţ je obvyklé. Pokiaľ sa týka správania obţalovaných v priebehu konania, treba uviesť, ţe príčinami týchto predĺţení v kaţdom jednotlivom prípade bola najmä neúčasť svedkov na hlavných 14 1 To 4/2014 pojednávaniach konaných pred krajským súdom a časová náročnosť úkonov v rámci medzinárodného styku justičných orgánov resp. aj potreba doplnenia znaleckého dokazovania. Hlavné pojednávanie prvostupňového súdu potom nebolo moţné konať v termínoch, na ktoré boli nariadené a museli byť odročené na neskôr. Je teda moţné zhrnúť, ţe predĺţenie trestného konania v neúmernom rozsahu zapríčinili a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili celkovú dĺţku trestného konania viaceré skutočnosti stojace aj mimo vôle obţalovaných. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, ţe zo strany orgánov činných v trestnom konaní nepochybne došlo k neprimeraným prieťahom v konaní, čím bolo porušené právo obţalovaných na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto pohľadu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za správne kompenzovať porušenie práva na primeranú dĺţku konania uloţením trestov pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Ako je to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd, ktorý rozhodoval o trestoch ukladaných obţalovaným, pri svojich úvahách o spôsobe a výške trestu dĺţku trestného stíhania zohľadnil, keď v časti pojednávajúcej o rozhodovaní o treste obţalovaných uviedol dĺţku trvania trestného stíhania, ako faktor spôsobilý ovplyvniť ukladaný trest, či jeho výšku.
názoru odvolacieho súdu, krajský súd však neprimeranú dĺţku konania pri ukladaní trestov obţalovaným M. M. a D. H. neúmerne precenil. Uloţené tresty odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka, teda pod dolnou hranicou zákonom určenej trestnej sadzby, takmer v najväčšom moţnom rozsahu, povaţuje odvolací súd za neprimerane mierne. Z výsledkov dokazovania v posudzovanej trestnej veci je nepochybne zrejmé, ţe obţalovaní sa dopustili veľmi závaţného konania, ktorým plánovali a usilovali sa v konečnom dôsledku o usmrtenie človeka, pričom k takémuto následku v danej fáze konania nedošlo pre prekáţku stojacu mimo ich vedomia, keď I. T. odmietol čin vykonať. Niet 15 1 To 4/2014 ţiadnych pochybností ani o tom, ţe práve obţalovaní M. M. a D. H. boli tými páchateľmi, ktorí v najväčšej miere participovali na príprave plánovanej vraţdy a ktorí činnosť smerujúcu k vykonaniu činu koordinovali. Najvyšší súd pri úvahe o výmere trestu obţalovaným, okrem miery zavinenia jednotlivých obţalovaných, prihliadal aj na ich postoj k vlastnej trestnej činnosti a správanie sa v priebehu trestného konania. V tejto súvislosti treba pripomenúť, ţe obţalovaní M. M. a D. H. od začiatku trestného konania trestnú činnosť popierali a pri vykonávaní úkonov počas konania prejavovali skôr negativistický a nekritický postoj. Menovaní obţalovaní sú naviac trestne stíhaní aj pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania, pretoţe boli to práve títo dvaja obţalovaní, ktorí zabezpečovali zbrane a strelivo pre osobu, ktorá mala vraţdu J. K. vykonať. Na druhej strane obţalovaný J. P. sa v prípravnom konaní k trestnej činnosti priznal a bol nápomocný pri objasňovaní trestnej činnosti. V čase od 7. novembra 2000 do 25. septembra 2002 poţíval ochranu chránenej osoby v zmysle zákona č. 256/1998 Z. z. Taktieţ miera jeho účasti na príprave trestného činu bola v porovnaní so spoluobţalovanými výrazne niţšia. Najvyšší súd, zohľadniac vyššie uvedené okolnosti, v súlade s názorom odvolateľa- prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, dospel k záveru, ţe tresty uloţené obţalovaným M. M. a D. H. sú neprimerane nízke a ţe z hľadiska potreby naplnenia zákonného ustanovenia o účele trestu
1 Tr. zák. je potrebné uloţiť im tresty síce pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby (aplikujúc zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák.), avšak prísnejšie tresty odňatia slobody ako im boli uloţené súdom prvého stupňa. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obţalovaných M. M. a D. H., ako aj vo výroku o náhrade škody vo vzťahu ku všetkým trom obţalovaným a na základe § 259 ods. 3 Tr. por. obţalovaným M. M. a D. H.
1 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. uloţil kaţdému jednému úhrnný trest odňatia slobody na šesť a pol roka so zaradením na 16 1 To 4/2014 jeho výkon
3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny, v presvedčení, ţe takto uloţený trest splní svoj účel tak z hľadiska prevýchovnej poţiadavky zákona, ako aj z hľadiska naplnenia poţiadaviek špeciálnej i generálnej prevencie. Všeobecne treba uviesť, ţe Trestný zákon vychádza zo zásady, ţe základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je neţiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom moţno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu moţno potom dospieť k záveru, ţe účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdov o moţnosti nápravy páchateľa musí byť vţdy v plnom súlade s ochranou, ktorú uloţeným trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obţalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a moţnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťaţujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, ţe trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu ţivotu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie 17 1 To 4/2014 (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. páchateľovi moţno uloţiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťaţujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a moţnosti jeho nápravy.
1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, ţe mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny ţivot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri ukladaní trestu odvolací súd, po zadováţení aktuálnych odpisov registra trestov, vzal do úvahy aj skutočnosť, ţe obţalovaní M. M. a D. H. sa dopustili v predchádzajúcom období, po spáchaní posudzovanej trestnej činnosti, aj ďalšej trestnej činnosti, pričom sa na nich oboch hľadí, akoby neboli odsúdení. Pokiaľ ide o adhézne konanie, krajský súd pochybil, keď V. B. a S. B. pripustil ako poškodené strany do trestného konania vo veci M. M., D. H. a J. P.. Tak, ako je to správne uvedené na strane 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku, V. B. vznikla škoda z titulu liečebných nákladov a zdravotníckej pomoci u poškodeného R. R., A. Č. a L. Z., ktorí utrpeli poranenia pri streľbe na J. K. (vo výške 19.121,10 Eur - 576.041,16 Sk) a S. B. vznikla škody z titulu poskytnutých dávok nemocenského poistenia R. R. a A. Č. (vo výške 876,29 Eur – 26.399.- Sk). Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, ţe ako priamy páchateľ vraţdy J. K. bol právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Brne zo dňa
1 Tr. por.), vypustil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na základe odvolaní obţalovaných M. M., D. H., J. P. a prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín tak, ako je uvedené v časti I. výroku tohto rozsudku a odvolanie prokurátora v bode II. vo vzťahu k obţalovanému J. P. ako nedôvodné,
por. zamietol. O odvolaniach obţalovaných najvyšší súd osobitným výrokom nerozhodoval, pretoţe na základe ich odvolaní, rešpektujúc neobmedzený revízny princíp (§ 254 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. – Tr. por. účinného do 1. januára 2006) rozhodol o vypustení výroku, ktorým boli poškodené právnické osoby V. B. a S. B. odkázané so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 8.októbra 2014 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.