2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) fiktívne rozhodnutie ţalovaného doručené ţalobcovi
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v intenciách § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií v spojení s § 3 ods. 1, 3, s § 14 ods. 1, s § 17 ods.1, s § 18 ods. 3, s § 19 ods. 2, 3 a s § 22 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne v intenciách s § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, ktorú právnu úpravu citoval. Krajský súd poukázal na to, ţe pod pojmom iný technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť aj iné formy, ktorými moţno uskutočniť procesný úkon –podanie ţiadosti voči povinnej osobe. Jediným obmedzením týchto ďalších nešpecifikovaných foriem je iba to, aby boli objektívne technicky vykonateľné, t.j. aby takáto forma komunikácie bola objektívne technicky realizovateľná. Krajský súd konštatoval, ţe s prihliadnutím na to, ţe za technicky vykonateľný spôsob podania ţiadosti je potrebné povaţovať podanie ţiadosti telefonicky, elektronickými nosičmi (napr. CD nosič), ale aj podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
názoru krajského súdu ust. § 19 ods.1 zákona o správnom konaní, ako aj ustanovenie § 14 ods. l zákona o slobode informácií nepodmieňuje vyuţitie formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zriadením elektronickej podateľne ani jej evidenciu v zozname elektronických adries umiestnenia elektronických podateľni v zmysle zákona č 215/2002 Z. z., a preto ţalobcovi nemoţno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď ţalovaný nedisponoval elektronickou podateľňou. Krajský súd vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci aplikujúc citované zákonné ustanovenia napadnuté fiktívne rozhodnutie ţalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p.. Krajský súd úspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 250k ods.l, tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, ţe všetky informácie poţadované ţalobcom sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré
všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Uviedol, ţe na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Bačkovík, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje; údaje o mokradiach chránených Ramsarským dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry ţivotného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva ţivotného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk); na webovom sídle Slovenskej agentúry ţivotného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR
Ramsarského dohovoru [dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 2. februára 1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.]; na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú; do tohto zoznamu nie sú zaradené ţiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese, do ktorého administratívne spadá ţalovaná obec.
názoru krajského súdu bolo preto zbytočné ţiadať ţalovanú obec o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území obce. Krajský súd ďalej uviedol, ţe ţalobcom poţadované informácie o údajoch o chránených územiach SR ( informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany) v zmysle smernice Rady ES č.79/409/EHS o ochrane voľne ţijúcich vtákov, tzv. smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia) a smernice Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne ţijúcich ţivočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v národnej legislatíve územia európskeho významu, sú k dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (www.sopsr.sk); na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtáčích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi; vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia, obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia
okresov a katastrálnych území,
parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia. V danej súvislosti krajský súd poukázal na znenie § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v zmysle ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo známym kaţdému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
názoru krajského súdu je neprimerané od ţalobcu poţadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov a zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1. Krajský súd konštatoval, ţe zo skutkových zistení vyplýva, ţe ţalobca mal moţnosť získať poţadované informácie ďaleko jednoduchším spôsobom, neţ ktorým postupoval a v dôsledku pasivity ţalovaného by nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia ţalovaného. Krajský súd dal do pozornosti, ţe ţalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach celkom 81 ţalôb, ktorými sa doţadoval preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nesúhlasil so ţalobcom, ţe mal záujem o informácie a tieto sa snaţil získať v autentickej podobe priamo od ţalovaného a nie sprostredkovane, majúc za to, ţe rovnako autentický údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré boli predmetom ţiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by ţalobcovi poskytla samotná obec. Záverom krajský súd uviedol, ţe spôsob, ktorý zvolil ţalobca na získanie poţadovaných informácií sa javí ako neetický, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ak je notoricky známe, ţe v čase súčasnej hospodárskej krízy obce v Slovenskej republike trpia nedostatkom finančných prostriedkov potrebných pre chod obce, a preto nie sú ani vybavené ţiadanou a teda dostatočnou elektronickou technikou, čo ţalobcovi
názoru súdu nemohlo byť neznáme aj keď súd na túto okolnosť prihliadnuť pri rozhodnutí v merite veci nemohol, avšak pri rozhodovaní o trovách ţalobcu, vzhľadom na ţalobcom zvolený spôsob získania poţadovaných informácií túto okolnosť vzal v zreteľ, keďţe to súdu umoţňuje ustanovenie § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p.. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie elektronicky, opatrené zaručeným elektronickým podpisom, ţalobca v zastúpení Róbert Bardač, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Búdková 4, Bratislava, v mene a účet ktorej koná Mgr. Róbert Bardač, konateľ a advokát. Ţiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 486,80 EUR na účet právneho zástupcu ţalobcu a to do troch dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch odvolania ţalobca namietal, ţe konanie pred krajským súdom má iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozsudok vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Ţalobca za inú vadu konania povaţoval nepredvídateľnosť a prekvapivosť napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania, tvrdiac, ţe nepriznaním účelne vynaloţených trov konania dochádza v podstate k popretiu úspechu sťaţovateľa v súdnom konaní, v ktorej súvislosti poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 248/08, sp. zn. IV. ÚS 24/2010 z 8. apríla 2010. Ďalej namietal, ţe krajský súd rozhodol vo výroku o trovách konania o nepriznaní náhrady trov konania bez toho, aby mu umoţnil akokoľvek sa vyjadriť k otázke nesplnenia podmienok pre nepriznanie náhrady trov konania. Týmto postupom
jeho názoru krajský súd zaťaţil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania. Poukazom na ďalšiu judikatúru ústavného súdu (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08) uviedol, ţe nárok na náhradu trov konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy. Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Nevytvorenie moţnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3698/10 zo 14. septembra 2011). Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, na základe ktorej ţalobcovi nepriznal náhrady trov konania. Vyslovil názor, ţe dôvody uvádzané súdom prvého stupňa nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
1 tretia veta O.s.p. tvrdiac, ţe pre jeho účely mu nepostačovala informácia nájdená „niekde na internete“, potreboval ju mať priamo od poverenej osoby – povinnej osoby, ktorej sa týka a disponuje ňou. Namietal, ţe súd prvého stupňa postupoval v rozpore s čl. 3 ods.4 Zmluvy o Európskej únii, nevykonal tzv. eurokonformný výklad ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.. Poukázal na spornosť poţiadavky krajského súdu preukazovať, ţe sa pokúšal získať ţiadanú informáciu inak, pretoţe zákon mu túto povinnosť nikde neukladá, a teda ani nemohol predpokladať potrebu predloţenia dôkazu v tomto smere. Túto poţiadavku označil za arbitrárnu, osobitne, pokiaľ jej nenaplnenie krajský súd mal za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej konanie o ţalobách sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p. účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2 O.s.p. ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník.
1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náleţitosti
1 a 2, aby chýbajúce náleţitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloţí súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
1 O.s.p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval
1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náleţitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/. Vo veciach
2 odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, ţe sa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy
1 tak, ţe sám vykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch
1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.
1 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene; b/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; d/ nemá náleţitosti
1 a 2; ak boli dodrţané podmienky
1 a § 211 ods. 1, e/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.
1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy odvolací súd skúmal podmienky konania o odvolaní. Z predloţeného spisového materiálu súd prvého stupňa mal preukázané, ţe v pripojenom súdnom spise krajského súdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo zo dňa 19.2.2013 udelené ţalobcom advokátovi Advokátskej kancelárii Bardač, s. r. o. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna plná moc zo dňa 20.2.2013 pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti Krajského súdu v Košiciach. Ţalobca v ţalobe uvádza, ţe plná moc na zastupovanie v súdnom konaní je zaloţená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn. 1SprV/232/
1 O.s.p.. Pokiaľ teda aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného ţalobcom advokátovi Advokátska kancelária Bardač, s. r. o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto moţnosť nemal, pritom preukázanie existencie plnomocenstva nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môţe účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov Bardač, s.r.o., advokátska kancelária si nesprávne vyloţila ustanovenia dnes (aj v čase podania ţaloby) zrušenej Inštrukcie č. 18/1964 o moţnosti (potrebe) uschovať „originál plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná“. Vychádzajúc z uvedených skutočností pokiaľ najvyššiemu súdu bolo vo veci ţalobcu predloţené odvolanie (zaručeným elektronickým podpisom) spoločnosti Bardač, s.r.o. advokátska kancelária, ktorá napriek výzve odvolacieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet ţalobcu v danej veci, nemoţno mať za to, ţe odvolanie bolo podané ţalobcom a naopak z daného úkonu vyplýva, ţe toto podala spoločnosť Bardač, s.r.o., advokátska kancelária vo vlastnom mene a na vlastný účet. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolanie podal iný subjekt ako účastník konania – ţalobca, a keďţe ani na riadne doručenú výzvu odvolateľ nepreukázal existenciu oprávnenia vykonať tento procesný úkon v mene a na účet ţalobcu (plnomocenstvo), odvolací súd postupom
1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 146 ods. 1, písm. c/, veta prvá O.s.p. per analogiam. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. októbra 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.