1 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo. Odporkyňa 15. augusta 2005 odstúpila od zmluvy z dôvodu neplnenia podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej zmluve a z dôvodu, že R. B. pred uplynutím lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy zomrel. Do jeho práv a povinností vstúpili navrhovatelia, ako jeho právni nástupcovia.
3 Občianskeho zákonníka záväzok uzavrieť riadnu zmluvu zaniká, ak okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do takej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Pri uzatváraní zmluvy svoju vôľu prejavujú jedine účastníci zmluvy, ktorí sa zároveň aj dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy a ak po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dôjde ku skutočnosti, že jeden z týchto účastníkov stratí právnu spôsobilosť, je potrebné konštatovať, že došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých vychádzali účastníci pri jej uzatváraní a teda zanikol záväzok druhej zmluvnej strane uzavrieť riadnu zmluvu. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že smrťou R. B. došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých vychádzali účastníci zmluvy o budúcej zmluve pri jej uzatváraní a preto nemožno spravodlivo od odporkyne požadovať, aby uzavrela kúpnu zmluvu s právnymi nástupcami zomrelého R. B.. Námietku navrhovateľov, že klauzulu dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve o sankcii pre prípad neplatenia poplatkov za užívanie bytu riadne a včas, je potrebné posudzovať aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi súd považoval za neopodstatnenú a účelovú. Účastníci zmluvy pri jej uzatváraní boli spôsobilí na právne úkony, dohodli sa na tejto podmienke, zmluva bola platne uzavretá a niet pochybností o tom, že účastníci zmluvy túto podmienku dohodli slobodne, vážne, jasne a zrozumiteľne. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Nitre rozsudkom z
1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie. Žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a mu vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie s poukazom na § 238 ods. 3 O.s.p. odôvodnili tým, že odvolací súd vec 4 2 Cdo 46/2010 nesprávne právne posúdil. Uviedli, že v ustanovení § 604 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Ak by zákonodarca mal na mysli takúto fikciu aj pri formulovaní ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, bol by ho zrejme takto komponoval.
názoru dovolateľov prevod záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve samotným úmrtím jednej zo zmluvných strán nie je dôvodom jeho znemožnenia. V prípade ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka treba skúmať zmenu pomerov a ich dopad na zmluvný vzťah. Vzhľadom na uvedené sa domnievajú, že ich aktívna legitimácia na podanie návrhu bola daná. Dovolatelia namietali, že sa ustanovenie § 50a ods. 3 na ich prípad nevzťahuje. Zmena okolností a to taká, že došlo k úmrtiu jedného z účastníkov zmluvného vzťahu nemala na postavenie druhého účastníka žiaden vplyv. Všetky práva druhého účastníka vyplývajúce zo zmluvy zostali zachované. Poukázali na to, že podmienka obsiahnutá v zmluve o budúcej zmluve týkajúca sa platenia poplatkov spojených s užívaním bytu mala zabezpečiť budúcej predávajúcej možnosť vyhnúť sa problémom pri prevode bytu. V dovolaní uviedli, že v čase, kedy požadovali uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu žiadne nedoplatky na nehnuteľnosti neboli evidované. Odporkyňa svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu navrhovateľov nevyužila a k dovolaniu sa nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľov proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu nie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok 5 2 Cdo 46/2010 nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení (t.j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procese nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Dovolatelia žiadnu z vyššie menovaných vád konania nenamietali a ani dovolací súd existenciu žiadnej z nich nezistil. V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku založil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., keďže rozhodnutie o danej otázke považoval po právnej stránke za zásadného významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne, rovnako nesmie ani v tomto rámci viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, že odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného právneho významu, ktorú sám vyriešil. Odvolací súd sa musí pritom sám vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré v rámci rozhodovania zaujal. Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní môže byť potom predmetom posudzovania len správnosť riešenia nastolenej právnej otázky. V prejednávanej veci dovolatelia namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne 6 2 Cdo 46/2010 posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej možnosti preskúmať správnosť riešenia otázky, či „právo zo zmluvy o budúcej zmluve prechádza v dôsledku straty spôsobilosti jedného z účastníkov zmluvy o budúcej zmluve na právnych nástupcov“. Odvolací súd na jednej strane vo svojom rozhodnutí tvrdí, že samotná smrť účastníka zmluvy o budúcej zmluve, a teda jeho strata spôsobilosti na právne úkony nie je takou okolnosťou akú má na mysli ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda okolnosťou, pre ktorú záväzok uzavrieť zmluvu v dohodnutej dobe zaniká. Na druhej strane ale tvrdí, že právo účastníkov zmluvy o budúcej zmluve nie je čisto majetkovým právom, ale možno hovoriť o osobno-majetkovom práve, ktoré ako v prípade predkupného práva
Občianskeho zákonníka, ktoré sa svojím charakterom blíži k tomuto právu, tiež neprechádza na dedičov.
1 Občianskeho zákonníka sa účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do takej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. V zákonnom ustanovení § 50a Občianskeho zákonníka sa výslovne upravuje zmluva o budúcej zmluve, označovaná aj ako zmluva predbežná (pactum de contrahendo). Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať tieto náležitosti :
ktorého vzhľadom k platnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve zo strany budúcej predávajúcej za života budúceho kupujúceho platí akoby zmluva neexistovala a právni nástupcovia po zomrelom nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na uloženie povinnosti odporkyni uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu k predmetnému bytu. Uzatvorením predbežnej zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sú jej účastníci viazaní, a to zásadne aj v prípade smrti niektorého z nich (§ 579 Občianskeho zákonníka). Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovoprávny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane.
1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak to ustanovuje zákon, alebo sa na tom účastníci dohodli.
2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danej veci však odporkyňa ako budúca predávajúca ešte za života R. B. ako budúceho kupujúceho platne odstúpila od zmluvy, pretože budúci kupujúci porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z bodu 3 zmluvy o budúcej zmluve, pretože platby spojené s užívaním bytu neplnil riadne a včas. V dôsledku toho došlo k odpojeniu plynu, čo možno považovať za naplnenie podmienok zmluvy o budúcej zmluve na odstúpenie od zmluvy. K platnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve došlo ešte za života budúceho kupujúceho a preto platí akoby zmluva neexistovala. V predmetnej veci preto neprichádza do úvahy uplatňovanie si nároku na uloženie povinnosti jednej zo zmluvných strán aby uzavrela s právnymi nástupcami zomrelého kúpnu zmluvu, nakoľko nie sú aktívne legitimovaní na podanie takého návrhu. Odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného právneho významu, ktorú sám vyriešil. Vyššie nastolenú dovolaciu otázku však odvolací súd neriešil a pripustil ju nad rámec merita predmetnej právnej veci. Správne uzavrel, a vyriešil právnu otázku súvisiacu s danou vecou, že s poukazom na platné odstúpenie budúcej predávajúcej za života budúceho kupujúceho 8 2 Cdo 46/2010 od zmluvy o budúcej zmluve a teda už neexistencii tejto zmluvy, právni nástupcovia (navrhovatelia) po zomrelom R. B., nie sú aktívne legitimovaní na podanie predmetného návrhu na uloženie povinnosti odporkyni uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní dospel k záveru, že nie sú dané dôvody dovolania a zároveň nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z týchto dôvodov v súlade s § 243b ods. 1 O.s.p. dovolanie ako nedôvodné zamietol. V dovolacom konaní neboli navrhovatelia úspešní. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo odporkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2011 JUDr. M. Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.