2 prvá veta O.s.p. tak, ţe ţalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z
2 veta prvá O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov priznal v stanovenej výške za jeden úkon právnej pomoci – prevzatie a prípravu právneho zastúpenia z 24. septembra 2007 v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“). Tarifnú hodnotu, t.j. celkovú hodnotu predmetu sporu (vo výške 43 250 215 €) určil na základe ţalobného petitu s výnimkou nehnuteľností označených v tomto rozhodnutí. Odôvodnil, ţe hodnota predmetu konania vychádza z ceny ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, záhrad, zastavaných plôch a nádvorí a ostatných plôch, ktorá bola zistená
prílohy č. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a rozsah výmery jednotlivých parciel bol vyčíslený prepočtom ich výmer evidovaných v príslušných pozemkovokniţných vloţkách na metre štvorcové. Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. septembra 2012 sp.zn. 5 Co 446/2012 (v poradí druhým) na odvolanie ţalobkyne uznesenie súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania potvrdil
1 O.s.p. a v celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
2 O.s.p. Poznamenal, ţe prvostupňový súd o trovách konania uplatnených ţalovaným musel po zrušení jeho prvého rozhodnutia odvolacím súdom rozhodnúť, pretoţe v zmysle § 226 O.s.p. bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania na základe predloţeného vyčíslenia trov konania ţalovaným povaţoval za správny a v súlade s Občianskym súdnym poriadkom ako aj s vyhláškou. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil uznesenie odvolacieho 3 5 Cdo 234/2013 a prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň poţiadala o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa v súlade s § 243 O.s.p. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p.
názoru ţalobkyne odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu nekorešponduje s povinnosťou uvedenou v ustanovení § 157 O.s.p. ani s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Higgins proti Francúzsku z
názoru ţalobkyne vyplýva, ţe ţalovaný ani jeho právny zástupca si nárok na náhradu trov konania aţ do právoplatného skončenia konania neuplatnili a z ich strany nedošlo k vyčísleniu trov konania v zákonom stanovenej lehote, napriek tomu, ţe súd preukázateľne na vyčíslenie trov vyzval právneho zástupcu (pozn. dovolacieho súdu: z č.l. 366 spisu vyplýva, ţe výzva bola právnemu zástupcovi ţalovaného doručená 13. apríla 2011). V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 3 O.s.p. uviedla, ţe jej nemôţe byť na ujmu, ak ţalovaný, resp. jeho právny zástupca nekonali s náleţitou starostlivosťou a o odvolaní plnej moci včas neupovedomili prvostupňový súd (pozn. dovolacieho súdu:
č.l. 369 spisu k odvolaniu plnej moci malo dôjsť uţ
názoru ţalobkyne išlo o rozhodujúce skutočnosti, ktoré namietala uţ aj v odvolaní, a s ktorými sa však odvolací súd riadne nezaoberal a nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Konštatovala, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý povaţoval odvolanie ţalovaného napriek uvedeným skutočnostiam za dôvodné, došlo k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom. Dovolateľka uviedla, ţe arbitrárnosť rozhodnutia napadnutého odvolaním predstavuje takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V dovolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) s odôvodnením, ţe súdy niţšieho stupňa nepostupovali v súlade so zákonom, keď pri rozhodovaní náhrady trov konania (právneho zastúpenia) neprihliadli na predmet uvedeného konania (reštitučný nárok), na účel priznania náhrady trov konania, pri vyčíslení trov nepostupovali v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a ani neskúmali, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. Zároveň vyjadrila názor, ţe napadnutými rozhodnutiami súdov niţších stupňov boli porušené jej základné práva, konkrétne právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na rovnosť medzi účastníkmi garantované čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, princíp právnej istoty a právo na spravodlivý súdny proces
čl. 6 ods. 1 4 5 Cdo 234/2013 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V doplnení dovolania z
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. 5 5 Cdo 234/2013 Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z ustanovenia § 239 O.s.p. vyvodiť nemoţno. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobkyňa netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné. So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci jej bola odňatá moţnosť konať pred ním (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 6 5 Cdo 234/2013 Ţalobkyňa namietala, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v časti náhrady trov konania dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Dospela k záveru, ţe týmto postupom boli porušené jej základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“), kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 aţ 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu 7 5 Cdo 234/2013 nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tieţ vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods.1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 dohovoru (porovnaj napr. sp.zn. III. ÚS 156/06, sp.zn. III. ÚS 331/04, sp.zn. II. ÚS 174/04). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). 8 5 Cdo 234/2013 Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom je tieţ ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bliţšie Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 212/09 a I. ÚS 463/2012). Občiansky súdny poriadok zakotvuje v § 157 ods. 2 poţiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie uznesenia súdu. Rovnako v prípade odôvodnenia výroku o trovách konania je povinnosťou odvolacieho súdu uviesť, z akých úvah pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal a ktorými zákonnými ustanoveniami sa pri rozhodovaní riadil. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je 9 5 Cdo 234/2013 podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke (o takú situáciu šlo v prejednávanej veci). Ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Prirodzene platí, ţe odvolací súd sa nemôţe obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak by si nesplnil povinnosť odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy ale aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. V prejednávanej veci odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zvýraznenie správnosti poukázal na fakt, ţe súd prvého stupňa o trovách konania uplatnených ţalovaným musel rozhodovať, pretoţe bol v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v uznesení z
10 5 Cdo 234/2013 § 237 písm. f/ O.s.p. Arbitrárnosť rozhodnutia pritom môţe byť kvalifikovaná, buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom alebo situácia, v ktorej súd jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých právnych hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.októbra 2013 sp.zn. 7 Cdo 90/2013 alebo z
O.s.p., predchádza vţdy postup súdu v zmysle § 150 O.s.p.,
ktorého súd najskôr skúma, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania.
1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelnosť vynaloţených trov konania sa posudzuje vtedy ad hoc. Táto zásada však platí aj pri aplikácii § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.,
ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2011 sp.zn. 4 M Cdo 14/2010). Z uvedeného je zrejmé, ţe súd je oprávnený priznať v rámci náhrady trov konania len takú odmenu, ktorá bola skutočne účelne vynaloţená na uplatňovanie a bránenie práva účastníka konania. 11 5 Cdo 234/2013 Vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov v ustanovení § 14 ods. 1 uvádza úkony právnej sluţby, za ktoré advokátovi prináleţí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, napr. za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, napr. spísanie ţalobného návrhu. Neznamená to však, ţe táto odmena patrí advokátovi za ktorýkoľvek takýto úkon, ale v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku len za úkon účelne vykonaný v rámci konania. Uplatnenie viacerých reálne a účelne vykonaných úkonov právnej sluţby (neţ len jednotlivého úkonu
1 písm. a/ vyhlášky) navyše predpokladá aj ustanovenie § 9 ods. 1 vyhlášky, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a
počtu úkonov právnej sluţby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Z obsahu spisu a najmä z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, ţe súd prvého stupňa priznal ţalovanému náhradu trov konania pozostávajúcu len z trov právneho zastúpenia tak, ako si ich sám ţalovaný uplatnil a vyčíslil v písomnom podaní z
vyhlášky a príslušných právnych predpisov. Odvolací súd v rámci opravného konania túto vadu konania neodstránil. Stručný formálny odkaz na príslušné ustanovenia zákona bez objasnenia záverov, ku ktorým súdy oboch niţších stupňov dospeli v prejednávanej veci nepovaţoval dovolací súd za dostatočné. Z odôvodnenia uznesení vyplýva
jeho názoru jednostrannosť a taká aplikácia relevantných právnych predpisov, ktorá je popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. 12 5 Cdo 234/2013 So zreteľom na uvedené dovolací súd konštatuje, ţe odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového i odvolacieho súdu v napadnutej časti poţiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 a § 211 O.s.p. ani ustanoveniu § 219 ods. 2 O.s.p. nevyhovuje. Dospel preto k záveru, ţe napadnuté uznesenia súdov sú nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva dovolateľky na spravodlivé súdne konanie a odňatie jej moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a keďţe dospel k záveru, ţe aj rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou, pre ktorú zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). Dovolací súd rovnako zrušil aj súvisiace uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania. Vzhľadom na dôvod zrušenia sa dovolací súd nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23.októbra 2014 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.