ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ţalobu zamietol a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2 6Sžf/104/2013 Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu ţalovaného dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa boli vydané v súlade so zákonom. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu postupom
O.s.p. preskúmaval v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 2 ods.1 aţ 3, ods.6 zákona o správe daní v spojení s § 63a ods.1,2,3,6 uvedeného zákona. Krajský súd z predloţeného administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu mal preukázané, ţe prvostupňový správny orgán začal daňové exekučné konanie v súlade so zákonom na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 601/340 /91584/10/Stra zo dňa 9. júla 2010 na vymoţenie aktuálneho daňového nedoplatku v celkovej výške 127.828,15 eur postupom
zákona; prvostupňový správny orgán na základe oznámenia príslušného útvaru správcu dane po podaní ţiadosti odvolávajúceho sa o započítaní pohľadávok
júla 2010 rozhodnutie č. 601/340/98744/10/Stra, ktorým
2 zákona odloţil daňovú exekúciu do rozhodnutia daňového riaditeľstva po preskúmaní postúpených ţiadostí o započítaní pohľadávok
6 zákona; Daňové riaditeľstvo SR vydalo dňa
1 O.s.p. zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 O.s.p.. Neúspešnému ţalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal odvolanie ţalobca. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil uznesenie (zrejme rozsudok) Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 34/2011 - 122 zo dňa 7. mája 2013 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/222/19997 - 124513/2010/992692 - r zo dňa 10. decembra 2010 sa zrušuje
2 písm. a/, c/, d/ O.s.p. a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne navrhoval, aby súd uvedené rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 4 6Sžf/104/2013 V dôvodoch odvolania ţalobca uviedol, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a teda je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., a ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Ţalobca nesúhlasiac s argumentáciou súdu prvého stupňa, namietal, ţe záver krajského súdu je nesprávny, pretoţe ţalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu. Tvrdil, ţe nezákonnosť postupu ţalovaného spočíva najmä v tom, ţe ţalovaný neskúmal oprávnenosť vzniku pohľadávky a postupoval iba na základe vyhlásenia dlţníka, ktorý postup ţalobca povaţoval v rozpore so zásadami daňového konania uvedenými v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Mal za to, ţe úlohou ţalovaného nebolo iba vyţiadať si potvrdenie od správcu pohľadávky, ale jeho úlohou bolo najmä overenie správnosti údajov uvedených v ţiadosti, pričom je zrejmé, ţe zákonodarca týmto znením chcel zamedziť svojvôle dlţníka, ktorý by sám mohol rozhodovať o existencii alebo neexistencii pohľadávky svojho veriteľa. Zdôraznil, ţe predmetné stanovisko správcu pohľadávky - Krajského školského úradu v Prešove je povinným, avšak nie právne záväzným podkladom pre rozhodnutie ţalovaného, pričom tento podklad nemôţe byť rozhodujúcim podkladom, nakoľko je neprípustné z dôvodu ochrany práv ţalobcu, aby sám dlţník rozhodoval o tom, či pohľadávka voči nemu je spôsobila na započítanie alebo nie. Súčasne ţalobca opätovne zdôraznil, ţe oznámenie o nezapočítaní nie je rozhodnutím, ktoré by bolo moţné preskúmať na základe opravného prostriedku v riadne inštančnom postupe v rámci daňového konania s následnou moţnosťou súdneho prieskumu rozhodnutia
piatej časti O.s.p. a ţalobca nemá ani právne prostriedky na vynútenie vydania potvrdenia ţalovaného o započítaní pohľadávok, majúc za to, ţe predmetné preskúmavacie konanie je jediným prostriedkom ochrany práv ţalobcu a zabráneniu svojvôle krajského školského úradu ako aj ţalovaného. Vytýkal ţalovanému, ţe riadne nezistil skutkový stav a nepreveril dôvody neuznania pohľadávky priznanej právoplatným súdnym rozhodnutím právnemu predchodcovi ţalobcu, pričom ţalobca vlastníctvo pohľadávky ako aj jej právny dôvod riadne ţalovanému preukázal. Ďalej nesúhlasil s konštatáciou súdu prvého stupňa týkajúcou sa dohody uzatvorenej medzi spoločnosťou Vladyka k.s., Bardejov a dlţníkom Okresným úradom v Bardejove dňa
3 písm. a/ aţ e/ obsahovať, čo ţalovaný aj vykonal a tieţ poţiadal správcu pohľadávky o potvrdenie záväzku. Mal za to, ţe z ustanovenia § 63a ods. 6 zákona vyplýva, ţe ţalovaný bol povinný započítať pohľadávku len v prípade, ak dlţník pohľadávku voči svojmu veriteľovi uzná a nerieši prípad neuznania pohľadávky dlţníkom voči svojmu veriteľovi, ako aj ţe daňovému riaditeľstvu zákon o správe daní a poplatkov nedáva právnu moţnosť posudzovať oprávnenosť pohľadávky medzi dlţníkom a veriteľom a jeho povinnosť overiť správnosť údajov uvedených v ţiadosti o započítaní neznamená posúdiť a rozhodnúť o oprávnenosti pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ţiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný nevyhovel odvolaniu ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II. č. 601/340/107471/10/Stra zo dňa 23. augusta 2010, ktorým správa dane vydal daňovú exekučnú výzvu v zmysle § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. na vymoţenie daňového nedoplatku ţalobcu vo výške 127 828,15 eur. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto 7 6Sžf/104/2013 vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou vo veci daňovej exekučnej výzvy na vymoţenie daňového nedoplatku ţalobcu vo výške 127 828,15 eur v zmysle ustanovení zákona č. 511/1992 Zb..
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Medzi účastníkmi konania ostala sporná najmä otázka týkajúca sa oprávnenia ţalobcu ako daňového dlţníka na započítanie pohľadávok voči štátnej rozpočtovej organizácii- Krajskej školskej správe v Prešove, a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť, či ţalovaný v danej veci správne aplikoval právnu úpravu zákona týkajúcu 8 6Sžf/104/2013 sa započítania pohľadávky v daňovom exekučnom konaní a za tým účelom, či si zadováţil dostatok relevantných skutkových zistení.
1 zák. č. 511/1992 Zb. daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.
d/ až j/, ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe
2 písm. f). Daňová výzva obsahuje:
výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,
1 zák. č. 511/1992 Zb. daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.
1 zák. č. 511/1992 Zb. daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi
.
1,2,3,4,6,9 zákona č. 511/1992 Zb. na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi. Započítať možno len nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade presiahne 331,94 eura. Úkonom daňového dlžníka smerujúcim k započítaniu daňových pohľadávok je žiadosť o započítanie. Takúto žiadosť podáva daňový dlžník na príslušnom daňovom úrade alebo colnom úrade a musí obsahovať
písmen
odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňovej pohľadávky
odseku 3 písm. c) daňovému riaditeľstvu alebo colnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník 10 6Sžf/104/2013 nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad vyzve daňového dlžníka na doplnenie žiadosti v lehote najmenej ôsmich dní a poučí ho o následkoch nevyhovenia výzve. Do predloženia úplnej žiadosti daňovým dlžníkom sa postup
odseku 8 prvej vety neuplatní. Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného správcu pohľadávky o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky
prvej vety je správca pohľadávky povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušným správcom pohľadávky vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné pohľadávky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk. Na započítanie
tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov. (§ 358 až 364 Obchodného zákonníka, § 580 a 581 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe správca dane ako aj ţalovaný v danom prípade postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, keď v danom prípade správne aplikovali právnu úpravu vzťahujúcu sa k započítaniu pohľadávok, pričom ţalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa vyporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu, z ktorých dôvodov pokiaľ ţalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil, rozhodol v súlade so zákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby súdom prvého stupňa. Účelom daňového exekučného konania je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníţenie daňového nedoplatku, zaplatenie peňaţných plnení uloţených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi
. Samotné vydanie daňovej exekučnej výzvy ešte nie je núteným výkonom spôsobmi
a aţ na základe právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola vydaná exekučná výzva, 11 6Sžf/104/2013 správca dane vydá daňový exekučný príkaz. Aj pre daňové exekučné konanie platia primerane zásady ustanovené v § 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4).Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8). Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu odvolací súd mal preukázané, ţe správca dane ako aj ţalovaný postupovali v danej veci v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v súčinnosti so ţalobcom, keď správca dane vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania na vymoţenie aktuálneho daňového nedoplatku v celkovej výške 127 828,15 eur, po podaní ţiadosti ţalobcu o započítanie pohľadávok správca dane rozhodnutím zo dňa 29. júla 2010 odloţil daňovú exekúciu do rozhodnutia daňového riaditeľstva o preskúmaní ţiadosti o započítanie pohľadávok
6 zákona a ţiadosť postúpil daňovému riaditeľstvu. Daňové riaditeľstvo postupujúc v zmysle § 63a ods.6 si vyţiadalo stanovisko od Krajského školského úradu v Prešove a po preverení moţnosti vykonania započítania pohľadávok v zmysle ţiadosti daňového dlţníka vydal oznámenie zo dňa 10. augusta 2010 12 6Sžf/104/2013 o nezapočítaní pohľadávok, ktoré doručil daňovému dlţníkovi – ţalobcovi, ako aj správcovi dane, ktorý aţ na základe tohto oznámenia pokračoval v daňovom exekučným konaním vydaním daňovej exekučnej výzvy (ktorá je predmetom súdneho prieskumu). Z uvedených dôvodov nie je moţné súhlasiť s námietkou ţalobcu, ţe správca dane ako aj ţalovaný postupovali v rozpore so zásadami daňového konania ustanovenými v § 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobcu, ţe ţalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia riadne nevyporiadal s jeho odvolacími námietkami vo vzťahu k nezapočítaniu pohľadávok, pretoţe z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného (str. 5) vyplýva, ţe ţalovaný odvolacou námietkou ţalobcu, týkajúcou sa nezapočítania pohľadávok v zmysle § 63a zákona č. 511/1992 Zb., sa zaoberal a svoje závery v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol. Dôvody, z ktorých ţalovaný nezapočítal
uvedeného zákona daňové pohľadávky ţalobcu v zmysle jeho ţiadosti o započítanie pohľadávok ţalovaný napokon ţalobcovi oznámil aj v oznámení o nezapočítaní pohľadávok zo dňa
a vyţiadať si od správcu pohľadávky potvrdenie o jej uznaní alebo neuznaní a aţ následne daňové riaditeľstvo po overení údajov uvedených 13 6Sžf/104/2013 v ţiadosti o započítanie pohľadávok a zadováţení si potvrdenia príslušným správcom pohľadávky vydá potvrdenie o započítaní, a ak vzájomné pohľadávky nezapočíta, vydá o tejto skutočnosti oznámenie a túto skutočnosť oznámi subjektom uvedených v § 63a ods.6 zákona o správe daní a poplatkov. Zo zákonnej úpravy nevyplýva povinnosť daňového riaditeľstva (alebo colného riaditeľstva) preverovať pravdivosť údajov uvedených v ţiadosti o započítanie pohľadávok a teda za tým účelom vykonať dokazovanie. Zo znenia právnej úpravy ustanovenej v § 63a ods.1 veta druhá vyplýva, že možno navzájom započítať pohľadávky, ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii. Z uvedeného plynie záver, ţe zákonodarca zveruje do pôsobnosti daňového riaditeľstva (alebo colného riaditeľstva) právne posúdenie vzájomného započítania pohľadávok v prípade zákonom predpokladaného na základe overenia údajov uvedených v ţiadosti o započítanie pohľadávky a potvrdenia od príslušného správcu pohľadávky, či záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlţníka uznáva, alebo nie, a na základe svojej (správnej) úvahy rozhodnúť o započítaní resp. nezapočítaní pohľadávky. Súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie) preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia neposudzuje (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ teda ţalovaný v zmysle § 63a zákona č. 511/1992 Zb. rozhodoval o ţiadosti ţalobcu o započítaní pohľadávky, ktorú má voči štátnej rozpočtovej organizácii – Krajskému školskému úradu v Prešove, bol súd oprávnený preskúmať iba to, či ţalovaný správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom o správe daní. Odvolací súd vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a skutkových zistení v danej veci dospel k zhodnému záveru, ako súd prvého stupňa, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď overoval správnosť údajov uvedených v ţiadosti ţalobcu o vzájomné započítanie pohľadávok a vyţiadal si potvrdenie od príslušného správcu pohľadávky, či záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlţníka – ţalobcu, uznáva, skutkové zistenia na základe správnej úvahy posúdil, vyhodnotiac ich tak, ţe pohľadávky nemoţno vzájomne 14 6Sžf/104/2013 započítať, o čom vydal oznámenie, ktoré doručil ţalobcovi – daňovému dlţníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu, ktorý následne vydal predmetnú exekučnú výzvu. Odvolací súd dospel k záveru, ţe daňové riaditeľstvo pri posudzovaní vzájomného započítania pohľadávok nevybočilo z medzí a hľadísk zákonom povolenej správnej úvahy, keďţe priamo zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, ako aj zo samotného tvrdenia ţalobcu je zrejmé, ţe zmluvné postúpenie pohľadávok je sporné, keďţe je predmetom súdnych sporov v občianskoprávnych konaniach. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, ţe ţalobca v ţiadosti o započítaní pohľadávok zo dňa 28. jún 2010 (doručenej Daňovému úradu Bratislava II. dňa 6. júla 2010) uviedol, ţe pohľadávku, ktorú má voči štátnej rozpočtovej organizácii - Krajský školský úrad v Prešove, nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12. marca 2010 od spoločnosti Step By Step, s.r.o., ktorá ju nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6. decembra 2005 od spoločnosti Domino Press, s.r.o., ktorá ju nadobudla od spoločnosti Vladyka, k.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. novembra 2005, pričom predmetná pohľadávka bola priznaná spoločnosti Vladyka k.s. v občianskom súdnom č. k. Cb 55/95 a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 10. novembra 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. januára 2002.
1,2 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môţe svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlţníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V zmysle citovanej právnej úpravy postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené, pričom pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré moţno proti nej uplatniť. Vychádzajúc z uvedeného zo skutkových zistení je zrejmé, ţe ţalovaný v postupe a rozhodovaní o nezapočítaní pohľadávok v danom prípade nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom z dôvodu, ţe zo skutkových okolností vyplýva, ţe predmetná pohľadávka bola priznaná spoločnosti Vladyka k.s. v občianskom súdnom č. k. Cb 55/95 a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných ţalobných a odvolacích dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. 16 6Sžf/104/2013 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech, náhradu trov tohto konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. júla 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.