Obsah (5)

§ 10§§ 212§ 246c§ 224§ 151

Najvyšší súd 6Sţo/3/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu

opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S 36/2008-97 zo dňa

1. novembra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S 36/2008-76 zo dňa
2. júna 2009

opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S 36/2008-97 zo dňa

1. novembra 2010 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave vyhovel ţalobe tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného uvedené v úvodnej časti tohto rozhodnutia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 199,09 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu mal preukázané, ţe ţalovaný rozhodnutím č.p.: PK-5-9/2008 zo dňa 28.04.2008 zamietol rozklad ţalobcu a rozhodnutie riaditeľa Slovenskej informačnej sluţby č. 39/52-106/2008 zo dňa 18.2.2008 potvrdil, ktorým prvostupňovým rozhodnutím mimo odvolacieho konania riaditeľ Slovenskej informačnej sluţby zmenil výrokovú časť personálneho rozkazu č. 314/2006 zo dňa 31.7.2006 v časti určenia dňa odvolania ţalobcu z predošlej funkcie dňom
2. augusta 2006 (pôvodne 1.8.2006) a ustanovil ho do funkcie dňa
3. augusta 2006 (pôvodne 2.8.2006), 2 6Sţo/3/2011 a to z dôvodu, ţe v pôvodnom termíne mu nebol rozkaz doručený prečítaním, nakoľko bol na dovolenke. Krajský súd poukázal na to, ţe preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov; inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť právne omyly, na rozdiel od obnovy konania, ktorá je určená k náprave najmä skutkových omylov; zmena rozhodnutia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, ale je nezákonné pre nesprávne pouţitie alebo výklad právneho predpisu; je v pôsobnosti riaditeľa Slovenskej informačnej sluţby, aby právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, zmenil alebo zrušil, ak je to potrebné, rozhodne vo veci samej; právoplatné rozhodnutie moţno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Konštatoval, ţe napriek tomu, ţe právna úprava § 247a zákona o štátnej sluţbe ustanovuje, ţe sa na predmetné konanie nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o správnom konaní, neznamená to, ţe riaditeľ Slovenskej informačnej sluţby v konaní o preskúmanie rozhodnutí úradu nemusí postupovať tak, aby dodrţal procesné zásady, ako všeobecné základné princípy, ktoré bez ohľadu na to, či ide o všeobecnú úpravu alebo osobitné úpravy sú zaloţené na rovnakých procesných zásadách; k takýmto zásadám patrí aj zásada zákonnosti a dvojinštančnosti konania; zásada zákonnosti vyjadruje, ţe správne konanie sa môţe uskutočniť len na základe zákona a v prípadoch ustanovených zákonom, ţe sa na ňom zúčastňujú subjekty ustanovené zákonom, ktoré v konaní majú zákonom ustanovené procesné oprávnenia a procesné povinnosti; zásada dvojinštančnosti konania vyjadruje, ţe správne konanie v zásade prebieha v dvoch inštanciách, čiţe proti kaţdému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci je v zásade prípustný opravný prostriedok (odvolanie, rozklad, námietky a iné.), o ktorom rozhoduje v konaní na druhej inštancii správny orgán. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade obsah spisovej dokumentácie mu predloţenej takej poţiadavke nezodpovedá, pretoţe ţalovaný správny orgán tieto zásady nerešpektoval. Stotoţnil sa s názorom ţalobcu, ţe bola porušená jeho právna istota o obsahu rozhodnutí tým, ţe ţalovaný vniesol zmätočnosť do svojho rozhodnutia, keď na jednej strane uviedol, ţe nové rozhodnutie vydal z dôvodu, ţe v prvostupňovom rozhodnutí zistil zákonné pochybenie vo veci samej a na druhej strane ponechal v platnosti súvisiace druhostupňové rozhodnutie. Krajský súd mal za to, ţe ţalovaný nemohol iba parciálne nahradiť nezákonnosť predmetného personálneho rozkazu a zvyšok rozhodnutia ponechať v platnosti, a preto ak chcel zmeniť rozhodnutie kvôli nezákonnému postupu úradu „keďţe zistil, ţe dotknutý personálny rozkaz bol menovanému vyhlásený neskôr, ako v deň odvolania z doterajšej funkcie...“, potom to nemohol urobiť tak, ako keby vykonal len opravu chyby napr. v opise (§ 241 ods. 5) a teda len parciálne nahradiť nezákonnosť a zvyšok rozhodnutia ponechať v platnosti, ale mal vydať nové kompletné rozhodnutie s uvedením dôvodov zmeny s poukazom na to, ţe taktieţ pochybil, keď ponechal bez zmien aj druhostupňové rozhodnutie, napriek tomu, ţe došlo k zmene výroku v dôsledku posunu lehôt prevedenia ţalobcu na inú pozíciu, keďţe úlohou odvolacieho konania je preskúmať ako skutkové tak aj právne okolnosti vydania prvostupňového rozhodnutia, a preto v danej veci potom odvolacie konanie potvrdilo rozhodnutie v totoţnej podobe ako bolo vydané pôvodne v prvostupňovom konaní, teda vo svojej argumentácii znovu len potvrdilo správnosť pôvodných skutkových a právnych tvrdení neberúc do úvahy zmenu. Krajský súd ďalej konštatoval, ţe ak chcel ţalobca (zrejme ţalovaný) zmeniť rozhodnutie vo výroku, potom mal vydať nové rozhodnutie v celom rozsahu so zmenou a tak nahradiť rozhodnutie pôvodné v zmysle § 241 ZŠSP, mal pripustiť voči prvostupňovému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok a v prípade odvolania 3 6Sţo/3/2011 sa mal riadne s námietkami v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia vysporiadať v zmysle ustanovenia § 241 ods. 3 zákona o štátnej sluţbe. Krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj jeho prvostupňové personálne rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na nové konanie podľa § 250j ods. 2, písm. d/ a e/ O.s.p.. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi v konaní priznal právo na ich náhradu v sume 199,09 Eur. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalovaný. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a návrh ţalobcu zo dňa 9.6.2008 na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, ţe ţiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov konania. Ţalovaný v dôvodoch odvolania vytýkal krajskému súdu, ţe na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, s poukazom na splnenie dôvodov na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, a f/ Občianskeho súdneho poriadku. Súčasne poukázal na predchádzajúce vyjadrenia Slovenskej informačnej sluţby zaslané Krajskému v Bratislave č. p. 77/33-248-7/2008 zo dňa 29.7.2008 a č. p. 77/33-186- 2/2009 zo dňa 4.6.
4. K právnemu posúdeniu v danej veci krajským súdom uviedol, ţe právna úprava preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je predmetom úpravy § 246 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ustanovenia ak sa dodatočne zistí, ţe právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môţe ho riaditeľ Slovenskej informačnej sluţby zmeniť alebo zrušiť; z ustanovenia § 246 ods. 4 vyplýva, ţe právoplatné rozhodnutie moţno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. K skutkovým okolnostiam uviedol, ţe Slovenská informačná sluţba vydala dňa 18.2.2008 rozhodnutie č. 39/52-106/2008, ktorým zmenila personálny rozkaz riaditeľa Slovenskej informačnej sluţby č. 314 zo dňa 31.7.2006, a to vzhľadom na skutočnosť‚ ţe bolo dodatočne zistené, ţe toto rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi; v rámci preskúmania predmetného personálneho rozkazu bola zistená skutočnosť, ţe toto rozhodnutie nie je v súlade s právnymi predpismi, pretoţe pri jeho vydávaní neboli dodrţané procesnoprávne ustanovenia zákona o štátnej sluţbe, a to tým, ţe ţalobcovi nebol tento personálny rozkaz oznámený najneskôr v deň, ktorým sa odvoláva z doterajšej funkcie; zmenou výrokovej časti preskúmavaného prvostupňového personálneho rozkazu v zákonom ustanovenej lehote, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia vydaného v rámci prieskumného konania, sa tento rozpor odstránil. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, ţe Slovenská informačná sluţba nerešpektovala zásadu dvojinštančnosti konania, keďţe ţalobca mal moţnosť podať proti rozhodnutiu vydanom v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozklad, ktorú napokon aj vyuţil. Taktieţ nesúhlasil s argumentáciu krajského súdu, ţe v prípade ak Slovenská informačná sluţba chcela zmeniť rozhodnutie kvôli nezákonnému postupu úradu, mala vydať nové kompletné rozhodnutie s uvedením dôvodov zmeny. V tejto súvislosti poukázal na komentár k zákonu o správnom konaní (správny poriadok) od autorky publikácie „Správne konanie“ (Doc. JUDr. Erika Kučerová, Csc., Vydavateľstvo Heuréka, 1998, str. 108), 4 6Sţo/3/2011 a taktieţ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vo veci sp. zn. 4 Sţ 12/
5. Ţalovaný konštatoval, ţe Slovenská informačná sluţba ako správny orgán posudzovala pri rozhodovaní aj práva dobromyseľne nadobudnuté ţalobcom na základe zmenených rozhodnutí (napr. poberanie sluţobného platu vrátane rôznych príplatkov); sledovaný výsledok zachovania dobromyseľne nadobudnutých práv bol dosiahnutý, nakoľko preskúmavané rozhodnutie Slovenská informačná sluţba zmenila v časti výroku bez jeho zrušenia, ku ktorému postupu podľa § 246 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe boli podmienky splnené. Dôvodil, ţe v danej veci je zrejmé, ţe Slovenská informačná sluţba postupovala striktne v súlade s ustanovením § 246 zákona o štátnej sluţbe. Mal za to, ţe krajský súd uvedeným konaním postupoval v rozpore s ustanovením 245 ods. 2 O.s.p., keďţe posudzoval účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, pričom rozhodnutie správneho orgánu o tom, či rozhodnutie preskúmavané v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania zmení alebo zruší a vráti na nové konanie, je výlučne na správnom uváţení správneho orgánu, a súd môţe skúmať len skutočnosť, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ţalovaný namietal, ţe pokiaľ krajský súd tvrdil, ţe ţalovaný pochybil aj v tom, ţe ponechal bez zmien druhostupňové rozhodnutie, uvedená argumentácia súdu je zaloţená a vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu. Uviedol, ţe rozhodnutie č. PK-V-31- 12/2006, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a potvrdený personálny rozkaz č. 314 zo dňa 31.7.2006 je zo dňa 7.12.2006, z ktorého dôvodu uvedené rozhodnutie ani nemohlo zohľadňovať zmenu, ktorá nastala rozhodnutím vydaným v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré je zo dňa 18.2.2008, s poukazom na to, ţe správny orgán sa v uvedenom prieskumnom konaní zaoberal aj otázkou druhostupňového rozhodnutia č. p. PK-V-31-12/2006 zo dňa 7.12.2006, pričom konštatoval, berúc do úvahy ţalobcom dobromyseľne nadobudnuté práva, ţe na zmenu uvedeného rozhodnutia nie je právny dôvod. Ţalovaný k veci samej vzhľadom na skutočnosť, ţe preskúmavané rozhodnutia zmenili rozhodnutia, ktorými bol ţalobca odvolaný zo zastávanej funkcie, predloţil stanovisko, v ktorom predovšetkým poukázal na právnu úpravu vzniku, zmeny a skončenia príslušníkov Slovenskej informačnej sluţby v zmysle zákona o štátnej sluţbe (§ 1 ods. 2). Ďalej poukázal na právnu úpravu v § 5 zákona o štátnej sluţbe, v zmysle ktorej systemizácia v štátnej sluţbe obsahuje počet miest príslušníkov v sluţobných úradoch (sekciách) a objem finančných prostriedkov na sluţobné príjmy. Vo vzťahu k ustanovovaniu do funkcií poukázal najmä § 5 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe, podľa ktorého obsadzovanie miest v sluţobných úradoch (sekciách) moţno uskutočniť len za predpokladu, ţe miesto (funkcia) je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné. Uviedol, ţe systemizácia podľa § 5 zákona o štátnej sluţbe sa následne detailizuje na podmienky Slovenskej informačnej sluţby a miesta (funkcie), sa na podmienkach Slovenskej informačnej sluţby vytvárajú základným dokumentom personálno-organizačného charakteru – tabuľkami zloţenia a počtov, ktoré určujú systemizáciu miest (funkcií) jednotlivých organizačných zloţiek Slovenskej informačnej sluţby, ktoré určujú názov funkcie, platovú triedu, kvalifikačné predpoklady na funkciu, plánovanú hodnosť pre funkciu a výšku tých platových príplatkov, ktoré sú v zákone určené rozpätím a ktoré sú základným dokumentom, na základe ktorého sa určujú základné platové náleţitosti príslušníkov a povyšovanie do hodností; tabuľky zloţenia a počtov schvaľuje riaditeľ Slovenskej informačnej sluţby spolu s uvedením konkrétneho dňa ich účinnosti, ktorým schválením sa stávajú platnými; tabuľky zloţenia a počtov nie sú rozhodnutím podľa § 241 zákona o štátnej sluţbe ani iným individuálnym správnym aktom, 5 6Sţo/3/2011 nemoţno ich preto podrobiť súdnemu prieskumu; v tejto súvislosti poukázal na doterajšiu dlhodobo ustálenú judikatúru (napr. R 129/1999). Ďalej poukázal na právnu úpravu ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona o štátnej sluţbe, v ktorej súvislosti poukázal na to, ţe na rozdiel od Zákonníka práce zákon o štátnej sluţbe poskytuje príslušníkovi v sluţobnom pomere niţšiu mieru právnej ochrany, ako je tomu pri zamestnancoch v pracovnom pomere a súčasne, ţe zákon o štátnej sluţbe teda priznáva nadriadenému vyššiu mieru disponovania s príslušníkom Policajného zboru resp. Slovenskej informačnej sluţby, pretoţe v týchto zloţkách sa realizuje systém vojenského velenia a právne vzťahy v týchto zloţkách sú zaloţené na princípe subordinarity a vydávania pokynov a rozkazov. Súčasne poukázal na právnu úpravu ustanovenú v § 33 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe, podľa ktorej príslušník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, na dĺţku a druh odbornej praxe a na závery sluţobného hodnotenia, tvrdiac, ţe dikcia zákona o štátnej sluţbe hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“, nie o ustanovení do funkcie, ktorú príslušník povaţuje za pre neho primeranú. Dôvodil, ţe uvedené ustanovenie oprávňuje správny orgán uplatňovať pri ustanovovaní príslušníka do funkcie „správnu úvahu“, s poukazom na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p.. Tvrdil, ţe v prípade ţalobcu je nepochybné nielen to, ţe pri ustanovení ţalobcu do funkcie sa na uvedené kritériá prihliadalo, ale i to, ţe ţalobca spĺňa všetky tieto kritériá určené pre výkon funkcie, do ktorej bol zaradený. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave (1S 94/05-25) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4 Sţ 38/03) a v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona o štátnej sluţbe taktieţ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn 1 Sţo/31/
6. Ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu potvrdil ako vecne správne. Uviedol, ţe prvostupňový súd vec po formálnej a obsahovej stránke správne posúdil. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p.

§ 10ods.

2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p.

§§ 212

a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Návrhu ţalobcu na prejednanie veci na pojednávaní odvolací súd nevyhovel, pretoţe dospel k záveru, ţe na prejednanie odvolania na pojednávaní v danej veci neboli splnené zákonné podmienky ustanovené v § 250ja ods. 2 O.s.p., s poukazom na to, ţe v preskúmavanej veci ostalo sporné predovšetkým právne posúdenie veci, ako i ţe účastníci mali právo sa k otázkam skutkovým ako aj právnym vyjadriť na pojednávaní krajského súdu, ktoré právo aj vyuţili. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa vyhovel ţalobe a preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný v mimo odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým boli zmenené dátumy preradenia ţalobcu na iné sluţobné miesto, a preto odvolací súd preskúmal 6 6Sţo/3/2011 rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán v mimo odvolacom konaní rozhodoval s konečnou platnosťou o zmene v preradení ţalobcu na iné sluţobné miesto podľa zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. tento zákon upravuje štátnu sluţbu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej sluţby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky (ďalej len "štátna sluţba"). Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej sluţby (ďalej len "príslušník informačnej sluţby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky. Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. systemizácia v štátnej sluţbe (ďalej len "systemizácia") obsahuje počet miest policajtov v sluţobných úradoch a objem finančných prostriedkov na sluţobné príjmy policajtov v štátnej sluţbe. Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry sluţobných úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej sluţby moţno uskutočniť len za predpokladu, ţe miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné. Podľa § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v sluţobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej sluţby, a ak to nie je moţné, preloţí sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej sluţby alebo do iného sluţobného úradu, ak nemôţe naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretoţe v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa poţadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyţaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemoţno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej sluţbe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺţku odbornej praxe, závery sluţobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Podľa § 246 ods. 1 aţ 4 zákona č. 73/1998 Z.z. ak sa dodatočne zistí, ţe právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môţe ho minister zmeniť alebo zrušiť. 7 6Sţo/3/2011 Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané. Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôţe sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Právoplatné rozhodnutie moţno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Odvolací súd po preskúmavaní rozhodnutí a postupu ţalovaného správneho orgánu v danej veci dospel k záveru, ţe správny orgán v oboch stupňoch v danom prípade nekonal v intenciách citovaných právnych noriem, a svojím postupom sa dopustil takej vady, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutí, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie ţalovaného v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.p.: PK-5-9/2008 zo dňa 28.4.2008 zamietol rozklad ţalobcu a rozhodnutie riaditeľa Slovenskej informačnej sluţby č. 39/52-106/2008 zo dňa 18.2.2008 potvrdil, ktorým prvostupňovým rozhodnutím mimo odvolacieho konania riaditeľ Slovenskej informačnej sluţby zmenil výrokovú časť personálneho rozkazu č. 314/2006 zo dňa 31.7.2006 v časti určenia dňa odvolania ţalobcu z predošlej funkcie dňom

1. augusta 2006 (pôvodne 1.8.2006) a ustanovil ho do funkcie dňa
2. augusta 2006 (pôvodne 2.8.2006), a to z dôvodu, ţe v pôvodnom termíne mu nebol rozkaz doručený prečítaním, nakoľko bol na dovolenke. Personálnym rozkazom č. 314/2006 zo dňa 31.7.2006 bol ţalobca dňom 1.8.2006 odvolaný z funkcie vedúci oddelenia
3. oddelenia
4. odboru Sekcie S SIS a dňom 2.8.2006 bol ustanovený do funkcie referent ochrany Oddelenia fyzickej ochrany objektov
5. odboru Sekcie E SIS z dôvodu organizačných zmien podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Na základe rozkladu ţalobcu ţalovaný rozhodnutím č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa 7.12.2006 personálny rozkaz č. 314/2006 potvrdil a rozklad ţalobcu zamietol. Z obsahu uvedených rozhodnutí vyplynulo, ţe personálny rozkaz bol vydaný na základe nariadenia riaditeľa SIS 13/2006, ktorým sa menilo a dopĺňalo nariadenie riaditeľa SIS č. 32/2004 (organizačný poriadok SIS), ktoré nadobudlo platnosť dňom
6. augusta
7. Ţalobca podal ţalobu na Krajský súd v Bratislave o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa 7.12.
8. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. lS/12/2007-78 zo dňa
9. júna 2009 zrušil rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V priebehu preskúmavacieho súdneho konania v mimo odvolacom konaní riaditeľ SIS rozhodnutím č. p.: 39/52-106/2008 zo dňa 18.2.2008 personálny rozkaz č. 314 podľa § 246 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zmenil vo výrokovej častí tak, ţe dátum odvolania z funkcie zmenil z
10. augusta 2006 na
11. august 2006 a dátum ustanovenia do funkcie zmenil z
12. augusta 2006 na
13. august
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6 Sţo/373/2009 zo dňa
15. júna 2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. lS/12/2007-78 zo dňa
16. júna 2009, napadnutý odvolaním ţalovaného, potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, ţe neprihliadol na návrh ţalovaného, aby súd konanie podľa § 250i ods. 4 O.s.p. zastavil. S poukazom na vydanie rozhodnutia ţalovaného č. p.: 39/52-106/2008 zo dňa 18.2.2008, konštatoval, ţe toto rozhodnutie nie je spôsobilé vyvolať účinky zastavenia 8 6Sţo/3/2011 konania podľa § 250i ods. 4 O.s.p., nakoľko tieto účinky je schopné zapríčiniť len rozhodnutie zrušujúce alebo zmeňujúce ţalobou napadnuté rozhodnutie, keď ţalovaný svojím procesným postupom pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania podľa § 246 zákona č. 73/1998 Z.z. váţne pochybil, keď predovšetkým samotná zmena personálneho rozkazu len v jeho výroku spôsobila nepreskúmateľnosť obidvoch rozhodnutí, nakoľko tieto navzájom spolu nekorešpondujú. Najvyšší súd poukázal na to, ţe zákon č. 73/1998 Z. z. síce výslovne neupravuje, akým spôsobom má byť zmena nezákonného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní uskutočnená, avšak mal za to, ţe pokiaľ sa má zmena rozhodnutia realizovať, musí byť táto vykonaná tak, aby pri následnom podaní rozkladu podľa § 246 ods. 5 zákona č. 73/998 Z.z., nedošlo ako v danom prípade, k procesne neriešiteľnej situácii, pričom ţalovaný moţnosť neriešiteľnej procesnej situácie spôsobil tým, ţe po zmene iba výroku personálneho rozkazu a ponechaním bezo zmeny napadnutého rozhodnutia, zavinil, ţe v prípade zamietnutia ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie o zmene (konanie je vedené na Najvyššom súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. lSţo/372/2009 – pôvodné číslo preskúmavanej súdnej veci), vznikne riziko potenciálnej nezákonností (síce nie nulity) zmeneného personálneho rozkazu, keďţe odôvodnenie personálneho rozkazu by bolo nesúladné s jeho výrokom. Najvyšší súd po preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj personálneho rozkazu - prvostupňového rozhodnutia, vo veci samej dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je potrebné kvalifikovať ako rozhodnutie nepreskúmateľné, a preto nepochybil krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu povaţoval za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie zákonnosti danej veci, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadováţili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa ţalovaný správny orgán v oboch stupňoch v danej veci nepostupoval v preskúmavacom konaní v súlade so zákonom, keď v mimo odvolacom konaní riaditeľ Slovenskej informačnej sluţby vydal personálny rozkaz, ktorým zmenil predchádzajúci personálny rozkaz o preradení ţalobcu na iné sluţobné miesto len vo výrokovej časti tým, ţe zmenil dátumy preradenia ţalobcu, pričom skutočnosť, ţe pôvodný personálny rozkaz bol potvrdený druhostupňovým rozhodnutím, nechal bez povšimnutia. 9 6Sţo/3/2011 Odvolací súd súhlasí s tvrdením ţalovaného, ţe z právnej úpravy ustanovenej v § 246 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva právomoc riaditeľa Slovenskej informačnej sluţby zmeniť rozhodnutie v mimo odvolacom konaní, ak sa v zákonnej lehote zistí, ţe rozhodnutie bolo vydané v nesúlade so zákonom a jeho rozhodnutie je moţné napadnúť rozkladom. Nemoţno však súhlasiť s postupom ţalovaného, ktorým vo výrokovej časti zmenil výrokovú časť personálneho rozkazu riaditeľa Slovenskej informačnej sluţby č. 314 zo dňa 31.7.2006 tak, ţe odvolal ţalobcu z funkcie podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. dňom
17. augusta 2006 a ustanovil ho do novej funkcie podľa § 33 ods. 1 uvedeného zákona dňom
18. augusta 2006, keďţe z obsahu rozhodnutia vyplýva, ţe riaditeľ Slovenskej informačnej sluţby v mimo odvolacom konaní vydal rozhodnutie, ktorým zmenil len dátumy pôvodného personálneho rozkazu (č. 314 zo dňa 31.7.2006), ktorým postupom vlastne vykonal opravu v písaní tohto pôvodného personálneho rozkazu, pričom skutočnosť, ţe tento bol potvrdený druhostupňovým rozhodnutím, nebola novým rozhodnutím nijako zohľadnená (a to v jeho výrokovej časti). Uvedený postup treba povaţovať za rozporný so zákonom, keďţe takouto zmenou rozhodnutia sa zásadným spôsobom zasiahlo do právneho postavenia ţalobcu. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, ţe pokiaľ ţalovaný v mimo odvolacom konaní chcel zmeniť rozhodnutie kvôli nezákonnému postupu úradu „keďţe zistil, ţe dotknutý personálny rozkaz bol menovanému vyhlásený neskôr, ako v deň odvolania z doterajšej funkcie...“, potom to nemohol urobiť tak, ako keby vykonal len opravu chyby v opise (§ 241 ods. 5) a teda len parciálne nahradiť nezákonnosť a zvyšok rozhodnutia ponechať v platnosti, ale v novom rozhodnutí mal vo výrokovej časti rozhodnúť o právnom postavení ţalobcu v zmysle novo zistených skutočností a súčasne vo výroku uviesť, ţe zmeňuje nielen personálny rozkaz č. 314 zo dňa 31.7.2006, ale aj druhostupňové rozhodnutie č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa
19. 12.2006, ktorým na základe rozkladu ţalobcu personálny rozkaz č. 314/2006 potvrdil a rozklad zamietol. Nebolo moţné prihliadnuť na námietku ţalovaného, ţe v prieskumnom konaní sa zaoberal aj pôvodným druhostupňovým rozhodnutím, pretoţe skutočnosť, ţe sa zaoberal posudzovaním pôvodného druhostupňového rozhodnutia sa mala prejaviť vo výrokovej časti personálneho rozkazu a nie je moţné povaţovať za dostačujúce, ţe ţalovaný aţ v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí uviedol ako sa vyporiadal s týmto pôvodným druhostupňovým rozhodnutím. Uvedeným postupom aj podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný nerešpektoval dvojinštančnosť konania, keďţe tým, ţe v mimo odvolacom konaní vydal rozhodnutie, ktorým zmenil predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie bez uvedenia, ţe sa mení aj druhostupňové rozhodnutie, ktorým toto bolo potvrdené, vytvoril nezákonný stav a súčasne vo veci samej vytvoril neriešiteľnú situáciu o právnom postavení účastníka správneho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku ţalovaného, ţe Slovenská informačná sluţba rešpektovala zásadu dvojinštančnosti konania, keďţe ţalobca mal moţnosť podať proti rozhodnutiu vydanom v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozklad, ktorú napokon aj vyuţil, povaţoval za neopodstatnenú. Vzhľadom na uvedené odvolací súd neprihliadol ani na ďalšie námietky ţalovaného týkajúce sa procesného pochybenia v súvislosti s vydaním rozhodnutia ţalovaného v mimo odvolacom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, ţe rozhodnutím vydaným v mimo odvolacom konaní sa odstraňuje nezákonný stav spôsobený pôvodným rozhodnutím, a preto 10 6Sţo/3/2011 rozhodnutím vydaným v mimo odvolacom konaní sa zo zákona zrušujú právne účinky zaloţené pôvodným rozhodnutím. Odvolací súd taktieţ neprihliadol na tvrdenia ţalovaného, ktorými zdôvodňoval zákonnosť rozhodnutí v merite veci vydaných v mimo odvolacom konaní a to vzhľadom na procesné pochybenie uvedené vyššie a taktieţ z dôvodu, ţe z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný zdôvodňoval len vykonanú zmenu v dátumoch preradenia ţalobcu na iné sluţobné miesto, pričom dôvody preradenia ponechal v platnosti v pôvodnom znení. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6 Sţo/373/2009 zo dňa
20. júna 2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. lS/12/2007-78 zo dňa
21. júna 2009, ktorým prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa 7.12.2006 ako aj prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz č. 314/2006 zo dňa 31.7.2006 podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je potrebné kvalifikovať v merite veci ako rozhodnutie nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov pokiaľ pôvodné rozhodnutie ţalovaného vo veci samej, t.j. preradenie ţalobcu na iné sluţobné miesto, trpelo vadou nepreskúmateľnosti, rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie zmenené vo výroku len v časti zmeny dátumov preradenia ţalobcu a ponechania v platnosti dôvodov preradenia uvedené v odôvodnení pôvodného rozhodnutia, treba konštatovať, ţe aj takéto zmenené rozhodnutie trpí rovnakou vadou nepreskúmateľnosti. Odvolací súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných ţalovaným v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ súd prvého stupňa ţalobe vyhovel, rozhodol vo veci v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil. Úlohou ţalovaného bude v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať vecou v merite a vo veci samej opäť rozhodnúť v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. a v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s námietkami ţalobcu uplatnenými v konaní. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

2 a s § 250k ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2. Ţalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, napriek tomu, ţe bol v konaní úspešný, pretoţe jeho trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktorých vyčíslenie však odvolaciemu súdu nepredloţil v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 151ods.

2 a iné trovy ţalobcovi zo spisu nevyplývali. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 28. septembra 2011 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth 11 6Sţo/3/2011