2 veta druhá O.s.p. Okresný súd Ţilina a uznesením zo
v počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 veta prvá O.s.p. Účastníkov konania poučil o neprípustnosti odvolania proti tomuto uzneseniu (§ 202 ods. 3 písm. m/ O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, aby jej bola priznaná náhrada trov konania v poţadovanej výške. Krajský súd v Ţiline uznesením z
jej názoru rozhodnutie sudcu v danom prípade musí byť chápané ako rozhodnutie prvostupňového súdu, proti ktorému je
Občianskeho súdneho poriadku prípustný opravný prostriedok. Mala za to, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil v časti výroku o trovách konania a odvolacieho konania, vzhľadom na skutočnosť, ţe v rozpore s § 172 ods. 7 O.s.p. rozhodol o nepriznaní náhrady trov, ktoré boli uplatnené v návrhu na začatie konania, resp. ich zníţil (o 3 €) bez výzvy a poskytnutia súhlasu ţalobkyne s takýmto postupom. Povaţovala tieţ platobný rozkaz v tejto časti za nepreskúmateľný, nakoľko z rozhodnutia nebolo zrejmé, z čoho súd vychádzal pri nepriznaní časti trov konania vo výške 3 € (náhrada za správny poplatok za potvrdenie o trvalom pobyte). Uviedla, ţe sa v rámci právnej argumentácie v celom rozsahu pridrţiava dôvodov uvedených v odvolaní z
1 a 2 prípustné. V danom prípade by prípustnosť dovolania ţalobkyne prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania nezakladá samo tvrdenie o existencii namietanej vady, ale iba zistenie, ţe k tvrdenej procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na obsah dovolania ţalobkyne a tvrdenie, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., dovolací súd najskôr skúmal namietanú vadu
f/ O.s.p. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov (napr. oprávnenie byť prítomný na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). O takúto vadu ide tieţ vtedy, keď odvolací 5 5 Cdo 232/2013 súd odmietne odvolanie, hoci podmienky pre tento postup nie sú dané (viď primerane R 23/1994).
2 veta tretia O.s.p. opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
3 písm. m/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze, európskom platobnom rozkaze, rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze.
4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vţdy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môţe v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa povaţuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloţí vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Pri posudzovaní otázky, či v odvolacom konaní došlo k ţalobkyňou tvrdenému odňatiu jej moţnosti pred súdom konať, dovolací súd, vychádzajúc z platnej právnej úpravy § 174 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa bol oprávnený a zároveň povinný rozhodnúť o odvolaní proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze ako funkčne príslušný súd. Vychádzal pritom zo skutočnosti, ţe odvolanie v tomto prípade má síce suspenzívny (odkladný) účinok, ale nenastáva účinok devolutívny (príslušnosť rozhodnúť o odvolaní neprechádza na funkčne vyšší súd). Opravným prostriedkom len proti výroku platobného rozkazu o trovách konania je odvolanie, o ktorom rozhoduje súd, ktorý platobný rozkaz vydal. To znamená, ţe rozhodnutie o tomto opravnom prostriedku sa
platnej procesnej úpravy a ustálenej rozhodovacej praxe povaţuje za rozhodnutie opravného súdu, čo potvrdzuje predovšetkým jeho označenie ako odvolanie. Súd, ktorý platobný rozkaz vydal, ak rozhoduje o odvolaní, je odvolacím súdom a proti jeho rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (R 13/1998). Keďţe uţ nie je moţné v ďalšom procesnom postupe napádať toto rozhodnutie o odvolaní ako prvostupňové rozhodnutie, dovolací súd konštatuje správnosť odmietnutia 6 5 Cdo 232/2013 odvolania odvolacím súdom a jeho súlad s relevantnými procesnými ustanoveniami § 201 a § 218 O.s.p. (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. februára 2001 sp.zn. II. ÚS 811/00). Aplikácia ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. je
názoru dovolacieho súdu v tomto prípade vylúčená, čo vyplýva z vyššie citovaného znenia, t.j. ţe rozhodnutie sudcu o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa povaţuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dovolací súd sa ďalej zaoberal námietkou ţalobkyne, týkajúcou sa nepreskúmateľného a nedostatočne odôvodneného rozhodnutia prvostupňového súdu v časti nepriznania náhrady trov v rozkaznom konaní, t.j. skúmal či nedošlo k vade konania
f/ O.s.p. a porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky
konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tieţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. sa na uznesenie primerane pouţijú ustanovenia o rozsudku. Odôvodnenie rozsudku (aj uznesenia) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 7 5 Cdo 232/2013 ods. 2 O.s.p. [súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil]. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku (uznesenia) bolo presvedčivé. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok (uznesenie) odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Jasným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné a primerane vysvetlil, z akých dôvodov nepovaţoval správny poplatok vo výške 3 € za trovy súdneho konania a náleţite tak odôvodnil, prečo ich ţalobkyni nepriznal. Jeho skutkové a právne závery (s výkladom aplikovaných právnych predpisov) sú zrozumiteľné. Dovolací súd dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv ţalobkyne. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. sp.zn. I. ÚS 188/06). 8 5 Cdo 232/2013 Právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nemôţe všeobecný súd porušiť vtedy, ak súd koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (I. ÚS 6/97). Postup súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o odvolaní proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze
2 tretej vety O.s.p. a postup odvolacieho súdu, ktorý v preskúmavanej veci odmietol odvolanie proti tomuto uzneseniu v zmysle § 202 ods. 3 písm. m/ O.s.p., bol v súlade so zákonom (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní súdov oboch stupňov nedošlo k odňatiu moţnosti ţalobkyne konať pred súdom a tým i k namietanej vade
f/ O.s.p. Dovolací súd sa tieţ zaoberal námietkou dovolateľky, ktorá vyplýva z obsahu dovolania, ţe k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) súdom prvého stupňa došlo v otázke posúdenia nároku na priznanie celej uplatnenej výšky trov konania a odvolacieho konania (náhrady za správny poplatok vo výške 3 € za potvrdenie o trvalom pobyte). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). 9 5 Cdo 232/2013 Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. januára 2014 JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.