Najvyšší súd 6Sžf/85-91/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Okresná prokuratúra Bratislava II, so sídlom Kvetná 13, Bratislava, prot

§ 27ods.

2 zákona o prokuratúre nevyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 04.11.2011, č. Pd 139/11-4 podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/113005/10/Jand zo dňa 08.09.

1. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z
2. apríla 2012 č. MF/13118/2012-
3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím z
4. januára 2012 č. 1040504/16402/2012/

§ 27ods.

2 zákona o prokuratúre nevyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 04.11.2011, č. Pd 139/11-4 podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/112988/10/Jand zo dňa 08.09.

1. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z
2. apríla 2012 č. MF/13117/2012-
3. 6 6Sžf/85-91/2013 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím z
4. januára 2012 č. 1040504/16439/2012/

§ 27ods.

2 zákona o prokuratúre nevyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 04.11.2011, č. Pd 139/11-4 podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/113017/10/Jand zo dňa 08.09.

1. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z
2. apríla 2012 č. MF/13112/2012-
3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím z
4. januára 2012 č. 1040504/16421/2012/

§ 27ods.

2 zákona o prokuratúre nevyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 04.11.2011, č. Pd 139/11-4 podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/113008/10/Jand zo dňa 08.09.

1. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z
2. apríla 2012 č. MF/13110/2012-
3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím z
4. januára 2012 č. 1040504/16433/2012/

§ 27ods.

2 zákona o prokuratúre nevyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 04.11.2011, č. Pd 139/11-4 podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/113010/10/Jand zo dňa 08.09.

1. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z
2. apríla 2012 č. MF/11528/2012-
3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím z
4. januára 2012 č. 1040504/16436/2012//

§ 27ods.

2 zákona o prokuratúre nevyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 04.11.2011, č. Pd 139/11-4 podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/113014/10/Jand zo dňa 08.09.

1. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z
2. apríla 2012 č. MF/13119 / 2012
3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím z
4. januára 2012 č. 1040504/24470-137661/2011/

§ 27ods.

2 zákona o prokuratúre 7 6Sžf/85-91/2013 nevyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 04.11.2011, č. Pd 139/11-4 podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/112981/10/Jand zo dňa 08.09.2010. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. apríla 2012 č. MF/13121/2012- 71. Ak prokurátor podáva podľa § 35 ods. 1 písm.

1. b)OSP ţalobu na začatie konania na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v právnej veci, v ktorej sa nevyhovelo protestu prokurátora, takýto návrh treba podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb (Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Snj 124/00 - 66/2005 ZSP). Ţaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm.
2. b)OSP predstavuje v správnom súdnictve osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, najmä z hľadiska toho, ak sám účastník sa necíti byť ukrátený na svojich právach a takúto ţalobu nepodal. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250b ods. 5 OSP prokurátor môţe ţalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Správna ţaloba účastníka konania slúţi na ochranu jeho subjektívnych práv; preto aj musí obsahovať tvrdenie o ich ukrátení v zmysle § 247 ods. 1 OSP. Naproti tomu správna ţaloba prokurátora prioritne chráni objektívne právo. Ochrana subjektívnych práv účastníka správneho konania je pri tejto ţalobe aţ sekundárna a môţe prípadne aj úplne absentovať, ak zákon bol porušený v prospech účastníka. Od uvedeného základného rozdielu sa potom odvíjajú aj ďalšie odlišnosti. Jednou z nich je i vyčerpanie riadneho opravného prostriedku v zmysle § 247 ods. 2 OSP. 8 6Sžf/85-91/2013 Zo systémového výkladu tohto vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe stanovenie tejto podmienky zabezpečuje tzv. sukcesorickú povahu súdneho prieskumu, t.j. jeho následnosť vo vzťahu k moţnosti dosiahnuť zákonný stav priamo správnymi orgánmi v rámci ich inštančného postupu. Inak povedané účastník správneho konania sa musí snaţiť ochrániť svoje práva najprv v správnom konaní a aţ po jeho skončení (prvostupňové a odvolacie správne konanie tvoria jeden celok) má moţnosť podania správnej ţaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Pri prokurátorovi je však sukcesia súdneho prieskumu premietnutá do inej podmienky, a to nevyhovenia jeho protestu správnymi orgánmi v dvojstupňovom správnom konaní (viď § 35 ods. 1 písm. b), § 250b ods. 5 OSP). Uvedené bolo konštatované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskom republiky sp. zn. 5Sţo/15/2011 z 29.9.2011, uverejnenom pod č. 21 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2013. Ďalej nemoţno opomenúť ani skutočnosť, ţe prokurátor nie je účastníkom správneho (administratívneho) konania a nemôţe nijako ovplyvniť podanie riadneho opravného prostriedku účastníkom v rámci tohto konania. Pokiaľ sa jedná o revíziu napadnutého uznesenia krajského súdu v rámci odvolacieho konania, je v prvom rade potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, ţe napadnuté rozhodnutia označil ako rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru nenadobudli právoplatnosť a z tejto premisy pravdepodobne vychádzal aj pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia. Toto je však iba úvaha odvolacieho súdu, keďţe z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je moţné s určitosťou vyvodiť záver, či súd prvého stupňa zastavil konanie, pretoţe ţaloba smerovala proti neprávoplatným rozhodnutiam, ktoré nemôţu byť predmetom preskúmavania súdom, alebo preto, ţe ţaloba nebola podaná proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré zaloţilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb. V tomto smere napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou nepreskúmateľnosti. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, ţe všetky napadnuté rozhodnutia ţalovaného, ktorými podľa § 35 ods. 6 zákona o správe daní uloţil daňovému subjektu BYTOČ SK, s.r.o. pokutu vo výške 66,38 eur, nadobudli právoplatnosť, pričom deň jednotlivých právoplatnosti sa líši v závislosti odo dňa doručenia rozhodnutia, teda nie je správne tvrdenie ţalobkyne uvedené v odvolaní, ţe všetky rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 27.9.2012. 9 6Sžf/85-91/2013 Ušlo však pozornosti súdu prvého stupňa a rovnako tieţ ţalobkyni, keďţe v odvolaní dôvodila, ţe napadnuté rozhodnutia daňového úradu nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej odvolacej lehoty, ţe účastník daňového konania obchodná spoločnosť BYTOČ SK, s.r.o. prostredníctvom svojho zástupcu Ing. Jozefa Gazareka podala proti prvostupňovým rozhodnutiam vydaným v daňovom konaní odvolanie (nachádza sa na č.l. 15 administratívneho spisu), ktoré ţalovaný vyhodnotil podľa § 47 ods. 5 písm.
3. d)zákona o správe daní ako odvolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutí bez toho, aby boli súčasne napadnuté ich výroky. Preto postupom podľa § 47 ods. 6 zákona o správe daní odvolanie daňového subjektu zamietol a túto skutočnosť mu oznámil oznámením č. 601/230/132489/10/Jand z 21. októbra 2010 (č.l. 16 administratívneho spisu). Vyššie uvedená skutočnosť však nemení nič na tom, ţe ţalobkyňou určený predmet súdneho prieskumu je spôsobilým na jeho riadne preskúmanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP, a to práve z dôvodov uvedených niţšie. Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe rozhodnutiami vydanými v prvom stupni č. 601/230/113017/10/Jand, č. 601/230/113014/10/Jand, č. 601/230/113010/10/Jand, č. 601/230/113008/10/Jand, č. 601/230/113005/10/Jand, č. 601/230/112988/10/Jand, č. 601/230/112981/10/Jand zo 7. septembra 2010, ţalovaný správny orgán samostatne podľa § 35 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. uloţil spoločnosti BYTOČ SK, s.r.o. pokutu vo výške 66,38 eur za nepredloţenie hlásenia za jednotlivé zdaňovacie obdobia v lehote do troch mesiacov ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. Daňový subjekt síce proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam podal odvolania, avšak tieto boli zamietnuté prvostupňovým správnym orgánom v súlade s ustanovením § 47 ods. 5 písm.
4. d)zákona o správe daní, nakoľko smerovali len proti odôvodneniu rozhodnutí bez toho, aby súčasne boli napadnuté ich výroky. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, ţe daňový subjekt ţalobu proti oznámeniu Daňového úradu Bratislava II (§ 47 ods. 6 zákona o správe daní) z 21.10.2010 č. 601/230/132489/10/Jand nepodal, a to napriek tomu, ţe predmetné oznámenie súdnemu prieskumu nepochybne podlieha (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sţo/297/2008 z 23. júna 2009). Podľa § 47 ods. 5 zákona o správe daní prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
5. a)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné, 10 6Sžf/85-91/2013
6. b)je podané po určenej lehote,
7. c)je podané osobou na to nepríslušnou,
8. d)smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok. Podľa § 47 ods. 6 zákona o správe daní zamietnutie odvolania podľa odseku 5 sa písomne oznámi tomu, kto odvolanie podal; v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva. Podľa názoru najvyššieho súdu je pre danú vec relevantné, ţe súdom, ako aj ţalobkyňou opomenuté odvolanie účastníka konania – spoločnosti BYTOČ SK, s.r.o. bolo prvostupňovým správnym orgánom (ţalovaným) zamietnuté z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 5 písm.
9. d)zákona o správe daní a poplatkov a v podstate vybavené „iba“ oznámením. Z dôvodu podania odvolania, ktoré podľa oznámenia ţalovaného smerovalo iba proti odôvodneniu bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok, sa de facto neuskutočnilo riadne odvolacie konanie príslušným odvolacím orgánom. Taktieţ je relevantné, ţe prvostupňové správne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť nezávisle od oznámenia, ktoré bolo vydané Daňovým úradom Bratislava II dňa 21.10.2010. Najvyšší súd nespochybňuje skutočnosť, ţe oznámenie vydané v súlade s § 47 ods. 6 zákona o správe daní je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (táto skutočnosť uţ bola aj s odkazom na rozhodnutie najvyššieho súdu prezentovaná vyššie). Avšak s poukazom na zásadu vigilantibus iura (právo je na strane ostražitých) bolo len na vôli samotného daňového subjektu, aby si chránil svoje práva práve prostredníctvom ţaloby o preskúmanie zákonnosti vydaného oznámenia. Existencia oznámenia ţalovaného je nezvratná, ale rovnako je nezvratná aj jeho povaha. V danom prípade sú to výlučne iba prvostupňové správne rozhodnutia, ktoré daňovému subjektu ukladajú povinnosti v podobe pokút za porušenie zákonnej povinnosti ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a preto sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe ţaloby prokurátora. Inak by bola situácia posudzovaná v prípade, keby ţalobu podal samotný daňový subjekt spoločnosť BYTOČ SK, s.r.o., nakoľko táto by musela smerovať práve proti oznámeniu, ktorým Daňový úrad Bratislava II zamietol odvolanie daňového subjektu z dôvodu, ţe toto podľa názoru správneho orgánu smerovalo iba proti odôvodneniu bez toho, aby bol súčasne napadnutý jeho 11 6Sžf/85-91/2013 výrok, pričom v preskúmavacom súdnom konaní by sa skúmalo, či boli splnené podmienky na vydanie „oznámenia“, pričom výsledkom tohto konania by za situácie, ţe by konajúci súd ustálil, ţe podmienky na vydanie oznámenia splnené neboli, bolo zrušenie oznámenia a celá vec by sa následne dostala pred odvolací správny orgán, samozrejme za predpokladu, ţe by v rámci autoremedúry nedošlo k úplnej reparácii napadnutých prvostupňovým rozhodnutí (§ 47 ods. 1 zákona o správe daní). Preto ţalobkyňa postupovala správne, keď ţalobu smerovala proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam keďţe, vzhľadom na to, ţe prokurátor nie je účastníkom správneho konania, nemohla podať riadny opravný prostriedok proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam a nemohla ani nijakým spôsobom ovplyvniť kvalitu odvolania podaného daňovým subjektom. V konečnom dôsledku oznámenie vydané podľa § 47 ods. 6 zákona o správe daní nezakladá, nemení a ani nezrušuje práva a povinnosti daňovému subjektu a preto právoplatnosť napadnutých prvostupňových rozhodnutí nastáva bez ohľadu na jeho vydanie. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Snj 124/00 dospel v danej veci k záveru, ţe splnenie zákonnej podmienky vyjadrenej v ustanovení § 247 ods. 2 OSP nie vo vzťahu k prípustnosti ţaloby prokurátora moţné poţadovať a ţe danú vec treba meritórne prejednať. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP). V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 12 6Sžf/85-91/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. septembra 2014 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Dagmar Lojová