← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 9Sžp/4/2013 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík, č.26, IČO: 313 03 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovoou, advokátkou so sídlom Štúrova č.20, Košice, proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č.1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.6011/2012-1.10(32/2012-rozkl.) zo dňa 10.júla 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. februára 2013, č.k. 2S 307/2012-77, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.februára 2013, č.k. 2S 307/2012-77 m e n í tak, ţe konanie z a s t a v u j e . II. Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd rozsudkom zo dňa 27.februára 2013, č.k. 2S 307/2012-77, zamietol ţalobu a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. 9Sţp/4/2013 2 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky č.6011/2012-1.10 (32/2012-rozkl.) zo dňa 10.júla 2012 (ďalej len „ţalovaný“ a „rozhodnutie ţalovaného“), ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie ţalovaného č.4093/2012-2.2 zo dňa 12. apríla 2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods.1 písm.

  1. a)a
  2. f)zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane prírody“ alebo „zákon“) a podľa § 40 ods.2,3 písm.
  3. c)zákona bolo ţiadateľovi, Poľovníckemu zdruţeniu Richtárovo – Valaská, povolené v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 usmrtiť – odstreliť- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo, držať ho a prepravovať. Krajský súd skonštatoval, ţe ţalovaný síce v správnom konaní postupoval v rozpore so zákonom o ochrane prírody v spojení s § 3 ods.2 a § 33 ods.2 zákona č.71/1967 Zb. (Správny poriadok), keď ţalobcovi neumoţnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia a prípadne navrhnúť ich doplnenie, mal však za preukázané, ţe v priebehu konania ţalobca v zmysle zákona č.211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) poţiadal o sprístupnenie listinných podkladov, ktoré mu aj boli zaslané a teda mal moţnosť s podkladmi rozhodnutia sa oboznámiť; podľa názoru krajského súdu mu preto nič nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to povaţoval za vhodné. Uvedený procesný nedostatok v postupe ţalovaného preto nemal vplyv na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného v zmysle § 250j ods.2 písm.
  4. e)O.s.p. Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci krajský súd poukázal na to, ţe nie je oprávnený spochybňovať údaje organizácií Štátnej ochrany prírody SR o pozitívnom vývoji populácie medveďa hnedého na Slovensku a tým aj splnenie podmienky na povolenie výnimky, ktorou sa neohroz zachovanie populácie tohto druhu, a taktieţ nie je oprávnený posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy (odchyt a umiestnenie do niektorej ZOO, keď ţiadna neprejavila taký záujem). Naviac z povahy veci povaţoval za zrejmé, ţe pokiaľ v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nie je moţné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako udelením výnimky na usmrtenie tohto ţivočícha. V danej veci ţiadateľ podľa názoru krajského súdu podloţil svoju ţiadosť dôkazmi, ktoré dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce. Medvede, pohybujúce sa v blízkosti ľudských obydlí, sú dôkazom synantropizácie medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí 9Sţp/4/2013 3 sa celkom prirodzene cítia ohrození. Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane ţivota a zdravia obyvateľov, tak ako to predpokladá právny poriadok. Na tom základe krajský súd dospel k záveru, ţe podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods.3 písm.
  5. c)zákona o ochrane prírody sú splnené. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p., keďţe ţalobca v konaní nemal úspech. Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním. Namietol nesprávnosť záveru krajského súdu ohľadom toho, ţe na základe podkladov získaných na základe zákona o slobode informácií mal moţnosť oboznámiť sa s pokladmi rozhodnutia ţalovaného a navrhnúť ich doplnenie, lebo taký stav nezodpovedá jeho právam účastníka konania. Ďalej namietol, ţe tvrdenie o pohybe medveďov v intraviláne obce Valaská nebolo nijako konkretizované a nie je preto jasné, či ide o tvrdenie ţiadateľa alebo iných osôb. Zo záznamu z pracovného stretnutia zoológov ŠOP SR zo 17.02.2011 pritom vyplýva, ţe škoda na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zveri, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách má byť preverená zo strany orgánov štátnej ochrany prírody a ţe vyjadrenia obcí k ţiadostiam o odstrel medveďa hnedého sa bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP nebudú zohľadňovať. Práve s ohľadom na uvedený záznam malo byť stanovisko ŠOP v danom konaní skonfrontované s vyššie uvedenými zásadami. Za toho stavu nie je moţné konštatovať, ţe by neumoţnenie oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nebolo takou vadou konania, ktorá nemala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázal na to, ţe ţalobca ním nespochybňuje účelnosť povoľovania výnimiek a nedotýka sa záujmu na ochrane ţivota a zdravia obyvateľstva, napáda iba procesný postup ţalovaného, ktorý nemal ţiadny dopad na výsledné povolenie výnimky. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na záznam z pracovného stretnutia zoológov, rozšíril tým svoje ţalobné námietky, čo je v správnom súdnictve neprípustné, v rozpore s koncentračnou zásadou vyjadrenou v ustanovení § 250h ods.1 O.s.p. O moţnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia bol ţalobca upovedomený riadne a včas listom z 09.03.2012. Zo ţiadneho 9Sţp/4/2013 4 ustanovenia správneho poriadku pritom nevyplýva povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópie celého spisového materiálu, a to ani na jeho ţiadosť. Ţalovaný poukázal na to, ţe prioritný záujem na ochrane ţivota a zdravia ľudí v zmysle § 40 ods.3 písm.
  6. c)zákona o ochrane prírody nevyţaduje vznik škodlivého následku na zdraví alebo bezpečnosti ľudí, ale preferuje ochranu týchto záujmov pred vznikom škodlivého následku. Ţalobca sa počas celého konania nevyjadril k potrebe povolenia výnimky ani nepodal ţiadny návrh alternatívneho riešenia problému. Výnimka bola povolená na obdobie od 01.06.2012 do 30.11.2012, uplynutím tejto lehoty povolenie výnimky stratilo v zmysle § 89 ods.3 písm.
  7. b)zákona o ochrane prírody platnosť. Ak by rozhodnutie ţalovaného bolo zrušené a vec vrátená ţalovanému na ďalšie konanie, ţalovaný by nemohol konať inak, len konanie zastaviť podľa § 82 ods.9 písm.
  8. a)zákona o ochrane prírody. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O..p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno vyhovieť. Predmetom konanie bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, týkajúce sa povolenia výnimky na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého podľa § 40 ods.2, 3 písm.
  9. c)zákona o ochrane prírody. Podľa § 89 ods.3 písm.
  10. b)zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Podľa § 82 ods.9 písm.
  11. a)zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24.júna 2014 „neplatnosť povolenej výnimky na odstrel chráneného živočícha, spôsobená 9Sţp/4/2013 5 uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán preto môţe (ba dokonca musí zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania“. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Povolenie výnimky v danom prípade stratilo platnosť dňom 01.12.2012, výnimka teda zanikla a neexistuje. Zanikol tak predmet konania v správnom súdnictve, v ktorom uţ nie je moţné vychádzať z existencie povolenia výnimky a uţ by nebolo ani účelné, aby súd rozhodnutie, ktorého obsahom povolenie výnimky je, zrušil a vrátil ţalovanému na nové konanie o rozklade, v ktorom by ţalovaný musel postupovať podľa § 82 ods.9 písm.
  12. a)zákona o ochrane prírody. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods.1 v spojení s § 146 ods.1 písm.
  13. c)O.s.p., keďţe konanie bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 26. novembra 2014 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.