1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., vedený na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 1 T 31/2014, na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2014 v Bratislave, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. takto r o z h o d o l :
1 Tr. por. trestná vec obžalovaného Ľ. M., vedená na Okresnom súd Piešťany pod sp. zn. 1 T 31/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a . O d ô v o d n e n i e Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obvinený Ľ. M. ako konateľ spoločnosti I. s.r.o. P. v úmysle obohatiť sa na úkor tejto spoločnosti a ďalšieho účastníka V. Š., nar. X.. A. X., v rozpore s ustanovením § 135 ods. 1 zákona č. 513/91 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, záujmami spoločnosti I. s.r.o. P. a za situácie, že daná spoločnosť evidovala voči rôznym veriteľom 2 1 Ndt 16/2014 celkové záväzky najmenej v sume 102.083,95 eur, dňa
1 Tr. por. sudcov Okresného súdu Piešťany a sudcov Krajského súdu v Trnave (č. l. 1782– 1784). Preskúmaním námietok zaujatosti najvyšší súd zistil, že ide v podstate o identickú námietku zaujatosti, ako bola použitá v podaní z
1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločný nadriadený. Inštitút odňatia a prikázania veci možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Dôležitými dôvodmi, ktoré zákon bližšie nedefinuje, sú pritom predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovného pôsobenia trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov, a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež požiadavka zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti však možno znášať len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám, napríklad všetkým sudcom určitého súdu. Taktiež je nevyhnutné uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci.
1. Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa 5 1 Ndt 16/2014 úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Pomer k prejednávanej veci môže spočívať v tom, že samotná úradná osoba vystupuje ako poškodený trestným činom alebo je svedkom spáchaného činu. Pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní spočíva v tom, že úradná osoba je blízkou osobou alebo v blízkom priateľskom, či nepriateľskom vzťahu k uvedeným osobám. Osobami, ktorých sa úkon priamo dotýka, sú najmä strany trestného konania. Subjekty trestného konania a strany v konaní pred súdom sú definované v ustanovení § 10 ods. 11 Tr. por. Dôvody na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania sú v § 31 ods. 1 Tr. por. taxatívne vymenované, preto ich nemožno rozširovať. Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda i sudcu a prísediaceho, je upevniť dôveru strán konania aj verejnosti k nestrannosti postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na spravodlivé súdne konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto práva je aj právo na nestranný súd, ktorý však nie je Dohovorom definovaný. Obsah tohto práva vyplýva predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Pri aplikácii tohto prístupu potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu (konkrétnu, t. j. hodnotí sa subjektívny pocit samotného sudcu, či sa cíti alebo necíti byť zaujatý) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú, t. j. hodnotí sa, či by sudca zaujatý mohol byť). 6 1 Ndt 16/2014 Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje
správania sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje
subjektívneho stanoviska sudcu, ale
objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam, so zreteľom na jeho štatút, či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania,
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán a predovšetkým obvineného. Jedným z dôvodov na postup
1 Tr. por. je aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu. Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní opodstatnenosti a závažnosti, treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Z ustanovenia čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva princíp,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Treba pripomenúť na tomto mieste, že právo na zákonného sudcu má každý, teda nielen obžalovaný. Z označeného ústavného princípu vyplýva, že sudcov možno vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré im zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. V týchto súvislostiach je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá
svojho najlepšieho vedomia 7 1 Ndt 16/2014 a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov. Analýzou námietok zaujatosti, ktoré predložil obžalovaný Ľ. M. prostredníctvom svojho obhajcu, možno dospieť k názoru, že obžalovaný bez relevantných dôvodov namieta sudcov, ktorí sa na rozhodovaní v jeho trestnej veci v skutočnosti nepodieľajú. Zákonnou sudkyňou, ktorej bola vec pridelená náhodným výberom, je sudkyňa Okresného súdu Piešťany JUDr. Pavlína Krajčírová. Z jej vyjadrenia (č. l. 1789) nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti preukazujúce jej subjektívnu nestrannosť. Z obsahu námietok zaujatosti nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre záver o neexistencii objektívnej nestrannosti na strane konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Pavlíny Krajčírovej. Najvyšší súd pri skúmaní dôvodnosti námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Piešťany a sudcov Krajského súdu v Trnave a následného rozhodovania o odňatí veci Okresnému súdu Piešťany a prikázaní veci na rozhodnutie inému súdu, mimo obvodu Krajského súdu v Trnave, nie je viazaný iným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5 Ndt 10/2014 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.