Obsah (9)

§ 8§ 194§ 79§ 71§ 72§ 67§ 564§ 380§ 201

Najvyšší súd 4 Tost 12/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov senátu JUDr. Emila Bdžocha a

§ 8ods.

1, § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí

1. mája 2011 o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2. marca 2011, sp. zn. 5 T 1/2011, rozhodol t a k t o : I.

§ 194ods.

1 písm. a/ Tr. por. účinného od 1. januára 2006 (ďalej už len „Tr. por.“) napadnuté uznesenie s a z r u š u j e. II.

§ 79ods.

2 Tr. por. s poukazom na dôvody väzby

§ 71ods.

1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. žiadosť obvineného J. Č. o prepustenie z väzby na slobodu s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. marca 2011, sp. zn. 5 T 1/2011, bola

§ 72ods.

2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 žiadosť obžalovaného J. Č. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný J. Č.. V jej písomnom odôvodnení podanom sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu namietol, že napadnutým uznesením boli porušené články 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) a článok 5 ods. 1, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor). 2 4 Tost 12/2011

jeho názoru mal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z

1. decembra 2010, sp. zn. 1 Tdo V-22/2010, o jeho vzatí do väzby (v rámci rozhodovania o dovolaní proti rozsudku najvyššieho súdu z
2. októbra 2009, sp. zn. 4 To 13/2008) postupovať v súlade s § 564 ods. 4, ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov účinného od
3. januára 2006, pretože krajský prokurátor podal na neho obžalobu
4. februára
5. Keďže už bol v predmetnej veci vo väzbe, z ktorej bol prepustený, správne ho mal najvyšší súd vziať do väzby

§ 67ods.

3 Tr. por., ktorého dĺžku trvania väzby upravuje § 71a ods. 1 Tr. por. Túto argumentáciu neskôr uznal aj najvyšší súd, keď uznesením z 3. februára 2011, sp. zn. 6 Tost 2/2011, dôvody jeho väzby označil

§ 67ods.

1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. a nie

§ 71ods.

1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.

rozhodnutia najvyššieho súdu o jeho vzatí do väzby mu táto začala plynúť

1. decembra 2010, a preto v súlade s § 71a ods. 1 písm. a/ Tr. por. jej koniec pripadol na
2. marca
3. Tým, že z väzby prepustený nebol a o jeho väzbe v predchádzajúcom štádiu trestného stíhania nebolo urýchlene rozhodnuté, došlo k porušeniu nielen Trestného poriadku, ale aj citovaných článkov ústavy a dohovoru. Napadnutému uzneseniu tiež vytkol, že nie je odôvodnené v súlade s § 134 ods. 2 Tr. por., pretože neobsahuje úvahy, na podklade ktorých sa krajský súd vysporiadal s dôvodmi jeho žiadosti v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. Preto navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného po zistení, že sťažnosť podala oprávnená osoba a včas v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná, ale napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodov, ktoré v podanej sťažnosti uvedené nie sú. Na úvod je potrebné zdôrazniť, že obvinený J. Č. bol do väzby vzatý uznesením najvyššieho súdu z
4. decembra 2010, sp. zn. 1 Tdo V-22/2010, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba mu začala plynúť v ten istý deň. 3 4 Tost 12/2011 O väzbe obvineného najvyšší súd rozhodol v súlade § 380 ods. 2 Tr. por. v rámci rozhodovania o mimoriadnom opravnom prostriedku, dovolaní, ktoré obžalovaný podal proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
5. októbra 2009, sp. zn. 4 To 13/2008, keď rozsudkom z
6. decembra 2011, sp. zn. 1 Tdo V-22/2010, rozhodol, že citovaným uznesením najvyššieho súdu a konaním, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. bol porušený zákon v ustanovení § 238 ods. 1, ods. 3 a § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do
7. januára 2006 v neprospech obvineného J. Č.

§ 564ods.

4 Tr. por., na ktoré sa obvinený v podanej sťažnosti odvoláva, vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd

doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná najvyšší súd

doterajších predpisov.

§ 564ods.

5 citovaného zákona konaním

ods. 4 sa rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby

doterajších predpisov vrátane konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby najvyšším súdom. Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia ustanovení § 564 ods. 4, ods. 5 Tr. por. prichádza do úvahy len v konaní o riadnych opravných prostriedkoch vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a najvyšší súd

nich postupuje len v konaní o riadnom opravnom prostriedku. V posudzovanom prípade tieto zákonné podmienky splnené neboli a ich aplikácia neprichádzala do úvahy z dôvodu, že najvyšší súd o väzbe obvineného rozhodol v konaní o dovolaní obvineného, teda v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. S týmto novým spôsobom rozhodovania, ktorý upravil Trestný poriadok účinný od

1. januára 2006 je zo zákona (obligatórne) spojené aj rozhodovanie o väzbe obvineného ak sa na obvinenom vykonáva trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší (§ 380 ods 2 Tr. por.) Nejde preto o opätovné rozhodovanie o väzbe v zmysle § 67 ods. 3 Tr. por. účinného do
2. decembra 2005, v ktorom inštitút dovolania a s ním súvisiace rozhodovanie o väzbe upravený nebol. Z tohto dôvodu 4 4 Tost 12/2011 najvyšší súd zo zákona vo svojom rozhodnutí nemohol aplikovať citované paragrafy prechodných a záverečných ustanovení (§ 564 ods. 5 Tr. por.) a o väzbe rozhodnúť

§ 67ods.

1 písm. a/, písm. c/, resp. § 67 ods. 3 Tr. por., ktorého lehotu trvania väzby upravuje § 71a ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005. Na podklade platnej právnej úpravy bol povinný postupovať

§ 380ods.

2 nového Tr. por. účinného od 1. januára 2006 a o väzbe obvineného rozhodnúť v súlade s týmto ustanovením. V súvislosti s dĺžkou lehoty trvania väzby obvineného je nevyhnutné poukázať aj na ustanovenie § 380 ods. 3 Tr. por.

ktorého sa dĺžka trvania väzby

ods. 1, ods. 2 Tr. por. posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní a na ustanovenie § 78 Tr. por., ktoré upravuje lehotu trvania väzby obvineného v konaní pred súdom. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré bol obžalovaný vzatý do väzby najvyšší súd konštatuje, že tieto nezmenene trvajú aj naďalej. Obvinený sa po prepustení z väzby na slobodu skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a nezdržiaval sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní a takto konal po dobu viac ako dva a pol roka. Pri zatknutí

1. júna 2008 na podklade príkazu na zatknutie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica
2. januára 2006, sp. zn. Tp 11/2006, svoju totožnosť preukázal falošným služobným preukazom príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky č. X. znajúcim na meno I. K. a hrozí mu uloženie vysokého trestu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Kriminálna minulosť obžalovaného a jeho osobné danosti, na ktoré poukázal znalecký posudok z odboru psychológie, z ktorého o. i. vyplýva, že emočná labilita obžalovaného vytvára predpoklad pri zvýšenej precitlivelosti a nedostatku zmyslu pre objektívny pohľad pre nečakané explózie hnevu, čo prichádza do úvahy tak pri požití psychoaktívnej látky ako aj v emočne záťažovej situácii. Aj keď hladina agresívnych tendencií nevybočuje z bežných hraníc a agresivita je osobnosti cudzia, sú možné na podklade zníženia prahu pre jej uvoľnenie jej erupcie. Dôsledkom tejto štruktúry osobnosti obžalovaného je aj spáchanie pokusu trestného činu ublíženia na zdraví

§ 8ods.

1, § 222 ods. 1 a trestného činu výtržníctva

§ 201ods.

1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iného trestného činu

Trestného zákona účinného od

1. januára 2006, za ktoré bol odsúdený doposiaľ 5 4 Tost 12/2011 neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z
2. februára 2010, sp. zn. 1 T 149/
3. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
4. mája 2011 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková