Najvyšší súd 4 MObdo 5/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., d. s. s., B., L., zastúpeného advokátskou kanceláriou C., s. r. o., B.,

§ 243aods.

1 O. s. p./ v rozsahu, napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je v predmetnej veci prípustné a tieţ dôvodné. Z ustanovenia § 243i ods.

§ 242ods.

1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane vecného vymedzenia. Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, ţe dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta. Dovolateľ v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 237f O. s. p., /účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/ ako aj na dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., t. j. ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 f/ O. s. p. je taký postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska tohto ustanovenia významná sa jedná najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. zakladá aj absencia riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Dovolací súd sa stotoţnil s názorom dovolateľa, ţe napadnuté rozhodnutia obsahujú nedostatočné odôvodnenie toho, na základe akých skutočností dospeli súdy k jednoznačnému záveru, ţe ţalovanému ako organizátorovi v zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení a 7 4 MObdo 5/2012 spolupráci v oblasti organizácie sprostredkovania starobného dôchodkového sporenia, uzavretej medzi právnymi predchodcami účastníkov konania dňa

2. 2004 neboli v čase uzatvárania Dodatku č. 1 známe ustanovenia zmlúv medzi ţalobcom a konkrétnymi sprostredkovateľmi. Uvedené konštatovanie súdy neodôvodnili ţiadnymi skutkovými zisteniami a rovnako sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nedostatočne vysporiadali s názorom, podľa ktorého by uplatnenie storna provízie voči ţalovanému ako organizátorovi bolo duplicitné. Štruktúra práva na odôvodnenie rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ /ţalobca/ domáha, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca /ţalovaný/, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané, a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd /vrátane odvolacieho/ musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. S poukazom na obsahovú, vecnú a právnu stránku napadnutých rozhodnutí dospel dovolací súd k záveru, ţe právo ţalobcu na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí bolo porušené. Podľa § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, ţe vzhľadom na ustanovenie § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda účastníkov, upravujúca zánik nároku na províziu v neprospech obchodného zástupcu, teda v prejednávanej veci v neprospech ţalovaného, by bola pre rozpor so zákonom neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 8 4 MObdo 5/2012 Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa
4. 2011, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia nepostupoval a ţalobcovi nevytvoril procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii právnej normy, ktorá pri rozhodovaní veci súdom prvého stupňa nebola pouţitá ako relevantná. Takýto procesný postup odvolacieho súdu vykazuje vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolateľ tieţ namieta existenciu vady konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., t. j. ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený skutkový stav. O takýto prípad sa jedná vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Predmetom konania je právo na vrátenie provízie ţalovaného ako organizátora v zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení a spolupráci v oblasti organizácie sprostredkovania starobného dôchodkového sporenia zo dňa
6. 2004, uzavretej podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, súčasťou ktorej sú provízne podmienky, ktoré boli Dodatkom č. 1 k Zmluve o obchodnom zastúpení zo dňa
8. 2005 zmenené a nahradené províznymi podmienkami zo dňa
11. Tieto provízne podmienky v bode 3 upravujú vznik a zánik nároku na províziu ako aj podmienky jej vyplatenia tak, ţe u organizátora sa primerane posudzujú podľa podmienok uvedených v províznych podmienkach konkrétneho sprostredkovateľa, ktoré tvoria súčasť jeho zmluvy o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia. Uvedené ustanovenie províznych podmienok zánik nároku ţalovaného ako organizátora v zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení viaţe na podmienky pre tento postup, ktoré platia vo vzťahu k sprostredkovateľovi, pričom sa jedná o dve samostatné provízie. Moţno preto povaţovať za dôvodnú námietku dovolateľa, podľa ktorej sa obidva súdy nedostatočne zaoberali otázkou vzájomnej prepojenosti obidvoch zmlúv, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutia spočívajú aj na nesprávnom právnom posúdení veci. Na základe uvedených skutočností dovolací súd podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 2, § 243b ods. 4 a § 243b ods. 3 O. s. p. dovolaním napadnutý rozsudok 9 4 MObdo 5/2012 odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu /§ 243i ods.

§ 243dods.

1 O. s. p./ súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náleţité odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania /§ 243i ods.

§ 243dods.

1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. júna 2013 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková