Najvyšší súd 4 Obo 22/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a sudcov JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci navrhovateľa: F., nar. X., Ž., zastúpený spoločnosťou A., s. r. o., Š., proti odporcovi: JUDr. J., S., správca konkurznej podstaty úpadcu P. so sídlom v D., IČO: X., o určenie povinnosti odporcovi zdržať sa konania smerujúceho k speňaženiu spoluvlastníckeho podielu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- novembra 2011, č. k. 9 Cbi 1/2010-58, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
- novembra 2011, č. k. 9 Cbi 1/2010-58 p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k speňaženiu spoluvlastníckeho podielu úpadcu P. so sídlom v D. na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., katastrálneho územia D., parc. č. X.. Návrh odôvodnil tým, že
- 2010 mu ako 2 4 Obo 22/2012 spoluvlastníkovi uvedenej nehnuteľnosti bola doručená výzva odporcu na uplatnenie predkupného práva na spoluvlastnícky podiel úpadcu na predmetnom pozemku do 30 - tich dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade pristúpi k speňaženiu predmetného podielu v zmysle schváleného plánu speňaženia. Zastával názor, že ak by správca pristúpil k tomuto konaniu konal by v rozpore s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
- 2007, ktorým súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu všetky pozemky kat. územia D. zapísané na LV č. X.. Uviedol, že na uvedenom liste vlastníctva bol zahrnutý aj pozemok – trvalé trávnaté porasty vo výmere X.X. m2, parcelné č. X., ktorý bol v reštitučnom konaní rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v P. vydaný žiadateľom spoluvlastníckych podielov celkovo vo výške X. a ostatný spoluvlastnícky podiel a to vo výške X. ostal vo vlastníctve P.. Následne bol predmetný pozemok vyňatý z LV č. X., katastrálne územie D., a nanovo zapísaný na LV č. X., katastrálne územie D.. Mal za to, že pozemok zapísaný na LV č. X. s parc. č. X., ktorý má správca speňažiť je totožný s pozemkom zapísaným v čase vydania vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach na LV č. X., v katastrálnom území D., a konanie správcu smerujúce k speňaženiu spoluvlastníckeho podielu úpadcu na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., katastrálne územie D., považoval za konanie v rozpore s právnym stavom nastoleným právoplatným rozsudkom. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že pozemky zapísané na LV č. X., v katastrálnom území D., boli vylúčené z konkurznej podstaty z dôvodu, že na majetok boli uplatnené reštitučné nároky, o ktorých sa dovtedy nerozhodlo. Ku dňu podania návrhu však Pozemkový úrad P. rozhodol, že sa vydávajú pôvodným vlastníkom spoluvlastnícke podiely s tým, že podiel pozostávajúci z X. ostáva vo vlastníctve úpadcu. Na základe tejto skutočnosti správca
- 2010 doplnil súpis konkurznej podstaty o uvedený podiel. S prihliadnutím na znenie § 68 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) vyvodil záver, že zápis nehnuteľnosti do konkurznej podstaty mal byť uskutočnený až po meritórnom rozhodnutí o reštitučných nárokoch. O týchto nárokoch bolo rozhodnuté správnym rozhodnutím a preto neexistuje žiadna právna prekážka, aby bol spoluvlastnícky podiel zapísaný do súpisu podstaty a ako súčasť podstaty speňažený podľa plánu. Súd na základe vykonaného dokazovania s poukázaním na ustanovenia § 19 ods. 1 a § 68 ods. 1 ZKV dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Považoval za nesporné skutočnosti o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateľa a ďalších oprávnených osôb v zmysle § 4 zákona č. 229/1991 Zb., o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté Obvodným pozemkovým úradom P. z
- 2009 o nevydaní nehnuteľnosti, ktoré nespochybňuje 3 4 Obo 22/2012 oprávnenosť oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky v zmysle citovaného zákona, avšak oprávneným osobám sa pre zákonné prekážky podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. nevydáva časť nehnuteľnosti s tým, že nepriznaním vlastníckeho práva k pozemku nie je dotknuté právo oprávnených osôb na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 ods. 1, ods. 3 citovaného zákona, ktoré si môžu uplatniť v lehote do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia na Slovenskom pozemkovom fonde. Z výpisu katastra nehnuteľností z
- 2010 vydanom po rozhodnutí správneho orgánu o vydaní nehnuteľnosti po preskúmaní reštitučného nároku oprávnených osôb súd zistil, že parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere X.X. m2 ako parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, je vedená na LV č. X., katastrálne územie D., obec D., okres P. a okrem vlastníkov je na uvedenom liste vlastníctva vedené aj P., so sídlom v D., v spoluvlastníckom podiele X., pričom ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie Okresného pozemkového úradu zo
- 2009, z čoho možno vyvodiť záver, že ide o totožnú parcelu, ktorá bola pôvodne vedená na LV č. X., katastrálneho územia D.. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že konkurzný zákon nepozná dodatočné zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty, ak reštitučný návrh bol uplatnený dôvodne a nebol vydaný z dôvodu prekážky a dodal, že žiadne ustanovenie ZKV neupravuje nemožnosť zapísať vylúčený majetok z konkurznej podstaty ako novo objavený majetok, navyše ak z rozhodnutia o nevydaní nehnuteľnosti z
- 2009 vyplýva, že sa nehnuteľnosť nevydáva a nepriznaním vlastníckeho práva k pozemku nie je dotknuté právo oprávnených osôb na náhradu v zmysle zákona. Zdôraznil tiež, že z návrhu ani zo stanovísk navrhovateľa nie je zrejmé aký bol jeho úmysel, aby súd uložil odporcovi zdržať sa konania smerujúceho k speňaženiu spoluvlastníckeho podielu, keďže súčasťou konkurzného konania je aj fáza speňažovania podstaty. Navyše konkurzné konanie ako každé súdne konanie je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd, ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Usmerňovať činnosť práce môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. V rozhodnutí vydanom v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní, pretože takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Len konkurzný sudca môže usmerňovať správcu konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku úpadcu v súlade so s plánom speňaženia schváleným konkurznými veriteľmi. Súd nepovažoval za potrebné zabezpečiť identifikáciu parciel, pretože z predložených listinných dôkazov spornosť totožnosti parciel nevyplýva. Ak navrhovateľ zastáva názor, že jeho práva 4 4 Obo 22/2012 sú porušované, že odporca si neplní riadne svoje povinnosti a pri výkone svojej funkcie nepostupuje s odbornou starostlivosťou, má možnosť podať podnet na konkurzný súd na jeho nesprávny postup pri speňažovaní majetku (§ 8 ZKV). Súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. z dôvodu, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie s poukázaním na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania uviedol, že navrhovateľ vyhodnotil kroky odporcu ako kroky v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu aj so zákonnou úpravou predkupného práva, preto podal návrh s úmyslom dosiahnuť stav konformný platnému právu a záväznému rozhodnutiu súdu. Ustanovenie § 68 ZKV podľa jeho názoru neumožňuje iný výklad než taký, že záväzné rozhodnutie súdu o vylúčení majetku z konkurznej podstaty je konečné. Podotkol, že po vylúčení pozemkov z konkurznej podstaty úpadcu, žiadny nový ani čiastočný plán speňaženia nebol schválený. V danom prípade sa nejedná o novoobjavený majetok. Vylúčený z podstaty bol na základe zákona a právoplatného rozsudku. Odporca si prisvojil práva, ktoré pri speňažovaní majetku úpadcu idú nad rámec zákona a takýto stav nie je navrhovateľovi a ani iným spoluvlastníkom ľahostajný. Podľa názoru navrhovateľa ustanovenie § 68 ods. 1 ZKV je jednoznačné, že do podstaty možno zahrnúť len taký reštitučný majetok, ak nároky neboli uplatnené alebo boli zamietnuté. V konkrétnom reštitučnom konaní nároky uplatnené boli a zamietnuté neboli. K nevydaniu podielu na pozemkoch došlo z iných zákonných dôvodov a prekážok. Konkurzným súdom v danom prípade je totožný súd, ktorý vydal napadnutý rozsudok a do konkurzu bolo zasiahnuté rozsudkom tohto súdu, keď pozemky boli z konkurznej podstaty vylúčené. Z obavy, že prípadným predajom spoluvlastníckeho podielu by už nebolo možné prinavrátiť predchádzajúci právny stav, nemá navrhovateľ iný právny prostriedok, než predmetnú určovaciu žalobu podľa § 80 O. s. p. Navrhovateľ ďalej uviedol, že za existujúceho stavu je potrebné rešpektovať zákonnú úpravu v § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka s použitím § 68 ods. 1 ZKV s prihliadnutím na právoplatný rozsudok súdu o vylúčení majetku z konkurznej podstaty a predaj nehnuteľného majetku má uskutočniť likvidátor ustanovený registrovým súdom po zrušení konkurzu. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel prípadne, aby v danej veci pripustil dovolanie z dôvodu, že by sa mohlo jednať o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 5 4 Obo 22/2012 Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že žiadne ustanovenie zákona o konkurze a vyrovnaní neupravuje nemožnosť zapísať už vylúčený majetok z konkurznej podstaty ako novoobjavený majetok, navyše ak z rozhodnutia o nevydaní nehnuteľnosti z
- 2009 vyplýva, že sa nehnuteľnosť nevydáva a nepriznaním vlastníckeho práva k pozemku nie je dotknuté právo oprávnených na náhradu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1, ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti správcovi konkurznej podstaty zdržať sa konania smerujúceho k speňaženiu majetku úpadcu - spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Navrhovateľ tvrdil, že uvedený majetok úpadcu - spoluvlastnícky podiel nie je odporca oprávnený zapísať do konkurznej podstaty a následne ho v konkurznom konaní speňažiť, vzhľadom na predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu o vylúčení predmetnej nehnuteľnosti (vrátane spoluvlastníckeho podielu úpadcu) z konkurznej podstaty. Odporca na druhej strane tvrdil, že úpadca je vlastníkom podielu k nehnuteľnosti, ktorý nebol vydaný oprávneným osobám na základe rozhodnutia správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť až po rozhodnutí súdu o vylúčení nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, a preto bol oprávnený spoluvlastnícky podiel do konkurznej podstaty opätovne zapísať. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nesporne vyplynulo, že úpadca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele, ktorý odporca zapísal do konkurznej podstaty. Predmetom konania nie je vylúčenie tejto nehnuteľnej veci z konkurznej podstaty ale uloženie povinnosti správcovi konkurznej podstaty zdržať sa konania smerujúceho k jej speňaženiu, teda k speňaženiu časti konkurznej podstaty. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ žiada, aby súd obmedzil činnosť správcu konkurznej podstaty spojenú s nakladaním s podstatou. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa zdôrazňuje, že usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania a rozhodnutím v inom súdnom konaní, nemožno správcovi konkurznej podstaty 6 4 Obo 22/2012 zakázať nakladanie s vecami zapísanými do súpisu podstaty, a to či už boli do konkurznej podstaty zapísané správne alebo podľa názoru navrhovateľa nesprávne. Postup správcu pri speňažovaní konkurznej podstaty úpadcu usmerňuje len konkurzný sudca. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď z tohto dôvodu návrh zamietol. Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie § 8 ZKV, v zmysle ktorého správca konkurznej podstaty zodpovedá za výkon svojej funkcie, ktorú je povinný samostatne vykonávať s odbornou starostlivosťou. Zároveň zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá priamo zákon (nielen ZKV) alebo mu ich ukladá konkurzný súd (§ 12 ZKV). V tejto súvislosti správca zodpovedá aj za svoj postup pri speňažovaní konkurznej podstaty. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom ich náhradu nepriznal z dôvodu, že úspešný odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a neúspešnému navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu trov. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- mája 2013 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková