1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť. Podľa § 243b ods. 5, veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. 8 4 Obdo 31/2013 Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom ako súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdenie takého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým by súd prvého stupňa vo svojom výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4 O. s. p., vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že dovolanie žalovaného v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až ods. 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až písm. g/ tohto ustanovenia, 9 4 Obdo 31/2013 majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ až písm. g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa § 237 písm. b/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania (procesná subjektivita). Spôsobilosť byť účastníkom konania upravuje Občiansky súdny poriadok v § 19, v zmysle ktorého túto spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť byť účastníkom konania patrí medzi základné procesné podmienky konania, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania (§ 103 O. s. p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ). Procesné právo môže spôsobilosť byť účastníkom konania priznať v niektorých prípadoch aj subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti (napr. § 186 ods. 1 O. s. p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 OZ). Ak po začatí súdneho konania účastník spôsobilosť byť účastníkom konania stratí, postup súdu v konaní upravuje § 107 O. s. p., podľa ktorého ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a má za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 O. s. p.), pretože tento nedostatok nemožno odstrániť ani postupom podľa § 43 O. s. p., keďže nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nesprávnosti. 10 4 Obdo 31/2013 Od procesnej spôsobilosti je potrebné odlišovať vecnú legitimáciu (aktívnu na strane žalujúcej a pasívnu na strane žalovanej). Dovolateľ vo veci konajúcim súdom vytkol, že so žalobkyňou konali ako s účastníčkou napriek tomu, že nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby, pretože v deň jej podania (01. 07. 2005) bola vlastníkom motorového vozidla, ktorého sa oprava, resp. výmena mala týkať, spoločnosť T., s. r. o. Žalobkyňa sa vlastníkom motorového vozidla stala až dňa 21. 09. 2005. Súčasne dovolateľ namietol, že žalobkyňa nemala spôsobilosť byť účastníkom konania. Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu – nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania. Pokiaľ preto dovolateľ namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní, i keby tomu tak bolo, nespôsobil by tento nedostatok zmätočnosť konania podľa § 237 písm. b/ O. s. p., ale bol by dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka aktívnej či pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná. Vo vzťahu k námietke dovolateľa spočívajúcej v tvrdení o pochybení odvolacieho súdu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 7 uviedol, že žaloba bola podaná dňa 26. 06. 2009, sa dovolací súd s touto námietkou stotožňuje majúc za to, že k mylnému uvedeniu označeného dátumu došlo chybou v písaní, keďže z podacej pečiatky Okresného súdu Trenčín na č. l. 1 spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná skutočne dňa 01. 07. 2005. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie žalovaného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm. b/ O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného 11 4 Obdo 31/2013 ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5, veta prvá O. s. p.
1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5, veta prvá O. s. p.
1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní úspešná, a preto by jej patrila náhrada trov dovolacieho konania z titulu podania písomného vyjadrenia k dovolaniu žalovaného. Keďže si však trovy v dovolacom konaní neuplatnila, dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 31. mája 2013 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.