názoru ţalobcu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi vykonával ako svoju hlavnú činnosť takú, ktorú by pri dodrţaní právnych predpisov mohol vykonávať len ako vedľajšiu hospodársku činnosti, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Ţalovaný 1/ si nesplnil právnu povinnosť a nevykonal ţiadne opatrenia na zosúladenie činnosti ţalovaného 2/, predovšetkým dostatočnou kontrolou jeho činnosti a následnou zmenou zriaďovacej listiny, v ktorej by vymedzil základný účel a tomu zodpovedajúci predmet činnosti. Ţalobca 3 4 Obo 99/2011 a ţalovaný 2/ z hľadiska predmetu svojej činnosti poskytovali sluţby v oblasti výstavníctva a stretávali sa na trhu na strane ponuky poskytovaných sluţieb a boli si vzájomne konkurujúcimi subjektmi hospodárskej súťaţe. Ţalobca tvrdil, ţe ţalovaný 2/ poskytoval tieto sluţby v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, keď súhlas zriaďovateľa (M.) bol daný aţ
ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaţi. Ţalobca síce dal podnet uvedenému úradu, ktorý po prešetrení veci konanie proti ţalovanému 1/ zastavil. Ţalovaný 1/ sa nezúčastňuje na hospodárskej súťaţi, nemôţe vyvolať svojím konaním nekalú súťaţ, a preto nie je v spore pasívne legitimovaný. Je zriaďovateľom ţalovaného 2/, ktorému uloţil v zriaďovacej listine plniť základné verejno-prospešné činnosti a verejné funkcie. Ţalovaný 2/ vykonáva vedľajšiu podnikateľskú činnosť na základe súhlasu zriaďovateľa v súlade s právnymi predpismi. 4 4 Obo 99/2011 Ţalovaný 1/ ako zriaďovateľ ţalovaného 2/ kontroluje jeho hospodárenie
z. č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Nie je oprávnený určovať a ani ţiadny predpis nelimituje rozsah vedľajšej podnikateľskej činnosti ţalovaného 2/, ktorému v priebehu jeho existencie neboli poskytnuté ţiadne dotačné prostriedky na podporu vedľajšej podnikateľskej činnosti, nepouţil príspevky z rozpočtovej kapitoly ţalovaného 1/ na iné neţ verejnoprospešné účely v rámci plnenia úloh hlavnej činnosti pre ktorú bol zriadený, náklady na podnikateľskú činnosť pokrýva výnosmi z nej a prispieval týmito výnosmi na skvalitnenie sluţieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti. Súd konštatoval, ţe za štát v jeho mene vystupujú ústredné orgány štátnej správy
2 z. č. 58/1969 Zb. Ţalovaný 1/ ako ústredný orgán štátnej správy, je oprávnený zriaďovať na plnenie verejných funkcií štátu rozpočtové a príspevkové organizácie a za plnenie úloh štátu nesie zodpovednosť. Zodpovednosť ţalovaného 1/ za nesprávny úradný postup alebo zdĺhavý, ako o ňom tvrdí ţalobca v ţalobe a v ďalších písomných podaniach, je v danom prípade vylúčená. Vychádzajúc z predmetu činnosti ţalobcu, ktorý svojim vznikom
generálnej klauzuly. Z listu z
názoru ţalobcu ide o nezákonné rozhodnutie. Znenie obsahu zriaďovacej listiny je úplne v súlade v tom čase s platným ustanovením § 21 ods. 4 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 8 z. č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách (zrušený zákonom č. 523/2004 Z. z.). Preto ţalovaný 2/, v tom čase príspevková organizácia, nebol povinný byť zapísaný v obchodnom registri, ale postačovalo iba zapísanie v ţivnostenskom registri, čo bolo vykonané. V obchodnom registri je ţalovaný 2/ zapísaný aţ teraz, keď sa stal dňom 01. 01. 2008 štátnym podnikom, a to rozhodnutím M., vydaným
z. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Súd konštatoval, ţe v čase podania ţaloby
1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím bolo potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. M. aj v tom čase bolo ústredným orgánom štátnej správy, ale ţalobca si túto zákonnú povinnosť nesplnil. V súvislosti s námietkou premlčania súd uviedol, ţe ţalobca uplatňuje náhradu škody od roku 1990 ţalobou z
názoru súdu nezodpovedá za fiktívne vyčíslenú výšku škody ţalobcovi, pretoţe doposiaľ ani ţalobca, ani iný príslušný orgán nepreukázal ţalovanému 1/ súčasné splnenie troch zákonných podmienok objektívnej zodpovednosti za škodu, a to existenciu škody, nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Navyše v celej veci absolútne absentuje príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V tom čase platný zákon č. 58/1969 Zb., ale aj súčasne platný zákon č. 514/2003 Z. z. 6 4 Obo 99/2011 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, bliţšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady preto treba aplikovať príslušné ustanovenie všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka). S poukazom na ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uviedol, ţe v tomto prípade nemoţno hovoriť o skutočnej škode, alebo o ušlom zisku ţalobcu. Ţalovaného 1/ nie je moţné povaţovať za súťaţiteľa zúčastňujúceho sa na hospodárskej súťaţi v zmysle § 41 Obchodného zákonníka, zo strany ţalobcu nebolo preukázané, ţe by ţalovaný 1/ pri vydávaní zriaďovacej listiny ţalovanému 2/ A.N., š. p. v rozhodnutí č. 4597/86/1996-250 z 26. 06. 1996 porušil zákon, alebo týmto rozhodnutím zasiahol do práv oprávnených záujmov ţalobcu. V neposlednom rade nebolo preukázané, ţeby ţalobca v prípade, ak sa domnieval, ţe došlo k porušeniu jeho práv, ţiadal ţalovaného 1/o vykonanie opatrení na zosúladenie činností ţalovaného 2/ a zmenu jeho zriaďovateľskej listiny. Následne náhradu škody spôsobenú vyššie uvedeným rozhodnutím
zákona č. 58/1969 Zb. neţiadal prerokovať na úrovní ústredného orgánu štátnej správy. Ak by aj súd uznal návrh ţalobcu za oprávnený, čo sa na daný prípad nevzťahuje, musel by sa zaoberať námietkou premlčania
Zriaďovacia listina pre ţalovaného 2/ bola vydaná
1 O. s. p. Úspešnému ţalovanému 1/ náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca s poukázaním na existenciu odvolacích dôvodov
2 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ O. s . p., teda ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ zotrval na predchádzajúcich podaniach a prednesoch vykonávaných na pojednávaniach v predmetnej veci a namietal, ţe súd v napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti mal 7 4 Obo 99/2011 za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Nevysporiadal sa tieţ so všetkými námietkami a vyjadreniami ţalobcu k uplatneným nárokom. Opätovne zdôraznil, ţe porušením všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich činnosť príspevkových organizácií, ţalovaný 2/ získaval oproti iným súťaţiteľom poskytujúcim sluţby v oblasti výstavníctva, teda aj oproti ţalobcovi, úplne neodôvodnenú súťaţnú výhodu, ktorá by inak nenastala. Tieto výhody spočívali najmä vo vstupe do hospodárskej súťaţe s kapitálovou vybavenosťou, v získavaní fixného kapitálu bez tvorby a pouţitia vlastných zdrojov, v získavaní prostriedkov na financovanie z rozpočtu zriaďovateľa formou dotácii. V súvislosti s dotáciami poskytovanými ţalovanému 2/ nie je vôbec zrejmé, ako boli brané do úvahy skutočnosti vyplývajúce z iných dôkazov, a prečo záver súdu je zaloţený len na liste z
2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu
1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je opodstatnené. Z obsahu spisu vyplýva, ţe po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bola zamietnutá ţaloba proti ţalovaným 2/ a 3/ je predmetom odvolacieho konania nárok ţalobcu na náhradu škody proti ţalovanému 1/ titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď za nesprávny úradný postup povaţoval konanie resp. nekonanie ţalovaného 3/ v rozpore s právnymi predpismi, v dôsledku čoho došlo ku nekalosúťaţnému konaniu ţalovaného 2/. Ţalobca sa domáhal náhrady škody predstavujúcej ušlý zisk voči ţalovanému 1/ na skutkovom základe, ţe ţalovaný 3/ ako zriaďovateľ ţalovaného 2/ bol povinný zosúladiť jeho činnosť so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zabezpečiť, aby ţalovaný 2/ ako príspevková organizácia v rámci verejnej spotreby zabezpečoval základné verejné funkcie štátu nepodnikateľského charakteru. Organizovanie výstav a veľtrhov nemoţno povaţovať za plnenie týchto funkcií. Dôsledkom nečinnosti a neplnenia 9 4 Obo 99/2011 povinností ţalovaným 3/ bol vznik škody u ţalobcu spôsobený konaním ţalovaného 2/, za ktorý zodpovedá ţalovaný 1/. Tvrdil, ţe škoda ţalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nedostatočnou kontrolou činnosti ţalovaného 2/, čím ţalovaný 3/ negatívne ovplyvnil súťaţnú pozíciu ţalobcu pri poskytovaní sluţieb v oblasti výstavníctva, čo sa prejavilo zníţením obratu ţalobcu za poskytované sluţby.
1 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
2 uvedeného zákona, zodpovednosti
odseku 1 sa nemoţno zbaviť.
tohto zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
citovaného zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu
tohto zákona za nesprávny úradný postup majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym a v zmysle § 20 pokiaľ neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Za úradný postup v zmysle citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. moţno povaţovať akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, a to v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje aj v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre 10 4 Obo 99/2011 správanie sa štátneho orgánu pri akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom jeho právomoci ak pri nej alebo v jej dôsledku došlo k porušeniu právnych predpisov upravujúcich správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Musí ísť o postup pri plnení úloh štátneho orgánu a postup slúţi výkonu štátnej (verejnej) moci. V súlade s ustálenou súdnou praxou moţno nesprávny úradný postup vymedziť tak, ţe ide o porušenie právnou normou ustanoveného právneho postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý – či uţ súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí – nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ moţno subsumovať ako konanie, teda činnosť štátneho orgánu tak aj jeho nekonanie, teda nečinnosť alebo opomenutie. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli poškodení nesprávnym úradným postupom. Špeciálny zákon nedefinuje pojem škody a neupravuje rozsah jej náhrady, preto v tomto smere je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka ako správne konštatoval súd prvého stupňa. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna (bez ohľadu na zavinenie) a zaloţená na kumulatívnom (súčasnom) splnení troch podmienok: nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Aj keď citovaný špeciálny zákon nevysvetľuje vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav – príčina, vyvoláva druhý jav – následok. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v predmetnej veci. Tvrdená nečinnosť štátneho orgánu (ţalovaného 3/) ako zriaďovateľa príspevkovej organizácie (ţalovaného 2/) spočívajúca v nedostatočnej kontrole činnosti ţalovaného 2/ v hospodárskej súťaţi, nie je v priamej príčinnej súvislosti so škodou, náhrady ktorej sa ţalobca domáha. Ţalobca sa domáha náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti so správaním sa ţalovaného 2/ v hospodárskej súťaţi, teda ţe rozsah a spôsob výstavníckej činnosti ţalovaného 2/ spôsobilo zníţenie trţieb z rovnakej činnosti ţalobcu. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca spája svoju majetkovú ujmu (následok) s príčinou - správaním sa ţalovaného 2/ v hospodárskej súťaţi. Keďţe podmienky 11 4 Obo 99/2011 vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia niektorej z nich nie je daná táto zodpovednosť, rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na správnom právnom závere, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť ţalovaného 1/ za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Námietky ţalobcu, týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu o výške škody a nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania, sú bezpredmetné vzhľadom na právny záver o nesplnení jednej z kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti štátu na náhradu škody. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
1 O. s. p. potvrdil. V konaní bol úspešný ţalovaný 1/, ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd úspešnému ţalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania
1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal, pretoţe si ţiadne trovy neuplatnil. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.