dovolanie obvineného

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 65/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

1. decembra 2014 v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci proti obvinenému J. M., pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
2. augusta 2002 (ďalej len „Trestný zákon“) a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo dňa
3. januára 2013 sp. zn. 3 To 134/2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného J. M. s a o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina zo dňa
4. júna 2012 sp. zn. 5 T 143/2005 bol obvinený J. M. podľa § 226 písm. a/ Tr. por. účinného do
5. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“) oslobodený spod obţaloby Okresnej prokuratúry Martin zo dňa
6. augusta 2005 č. k. 1Pv 802/04-252 pre skutok pod bodom 1/ obţaloby kvalifikovaný ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a pre skutok pod bodom 2/ obţaloby kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ţe 1 Tdo 65/2014 2 1/ v presne nezistenom čase v období od septembra 2001 do
7. marca 2002 v popoludňajších a večerných hodinách v byte na ul. A. č. X. v Ţ. slovne a fyzicky napádal svoju manţelku A. M., nar. X. O. X., tak, ţe jej vulgárne nadával, opakovane sa jej vyhráţal zabitím „ţe sú navţdy spojení ako manţelia, ţe jej nedovolí sa rozviesť, ţivot bez nej a syna nemá pre neho zmysel, keď od neho odídu, ţe sa zabije, alebo zabije ju, fyzicky ju zlikviduje, dokaličí, ţe jej odreţe pršteky, aby mu to uţ nikdy nemohla urobiť, hodí ju do priehrady, zavrie do trafostanice a tam ju zlikviduje, pričom bude trvať dlhé roky, kým ju niekto nájde, ţe ju vyhodí z okna ich bytu, ţe ju podreţe, niekoho si nájme, aby ju zlikvidoval“, opakovane ju udieral dlaňami do tváre, udieral remeňom do vzduchu v jej blízkosti, alebo jej robil schválnosti tým, ţe jej bral osobné veci, doklady, peniaze, učebnice, kľúče od bytu a keď poškodená tieto chcela späť, odpovedal jej, ţe ţiadne veci nemá, ţe je hlúpa a nepamätá si, kde ich dala, pričom po nejakej dobe jej tieto veci vrátil, opakovane proti jej vôli na nej vykonal súloţ, pričom jej jednou rukou chytil obidve ruky za zápästia, ktoré jej dal pod chrbát, alebo ich drţal nad hlavou a druhou rukou jej vsunul do úst ponoţky alebo pouţité slipy, prípadne jej zakryl ústa aj nos dlaňou alebo vankúšom, aby nemohla kričať o pomoc, čím ju dusil, čomu sa ona bránila kričaním, škrabaním, viackrát ju vyhadzoval z bytu, dňa
8. februára 2002 si k nej prisadol s fľašou nezisteného alkoholu, chytil ju za vlasy, ťahal ju za ne do záklonu a druhou rukou jej dal piť alkohol, pričom kričal, ţe z nej spraví alkoholičku, ţe ju udá, ţe ona je tá zlá, ktorá mu robí zlé veci, následne ju najmenej 2-krát udrel päsťou do oblasti ľavého oka a pravej strany tváre, hodil ju na posteľ, kde ju škrtil, čím jej týmto svojím konaním v uvedenom období spôsobil podliatinu ľavého oka, podliatiny v oblasti pravej ruky, predlaktia, hrudníka, pravého stehna, sedacieho svalstva, obidvoch kolien a celkovo postrahovú konfliktovú reakciu na záťaţovú a stresovú reálnu situáciu v manţelstve, 2/ v čase od 23.00 hod. dňa
9. marca 2002 do 08.00 hod. dňa
10. marca 2002 v byte na B. č. X. v Ţ. po zistení, ţe jeho manţelka A. M., nar. X. O. X. na neho podala trestné oznámenie pre trestný čin znásilnenia, prisadol si k nej na posteľ a ţiadal od nej, aby trestné oznámenie stiahla s tým, ţe nájde nejaký spôsob, ako ju donúti, aby to stiahla, na čo obvinený zobral vankúš, tento jej priloţil na tvár, ktorým ju dusil, pričom kričal, aby to stiahla, ţe ju pustí a ţiadal, aby prisahala na zdravie ich syna, 1 Tdo 65/2014 3 na čo A. M. z obavy o svoj ţivot mu to prisľúbila a v raňajších hodinách, keď opätovne od nej poţadoval, aby išla stiahnuť trestné oznámenie, oháňal sa po nej remeňom, pričom kričal, ţe ju zabije a ţiadal od nej, aby napísala prehlásenie, ţe to nebolo znásilnenie, ale dobrovoľný pohlavný styk, po odmietnutí ju viackrát udrel plastovým vešiakom po oblasti lýtok, stehien a sedacej časti tela, chytil jej jednu ruku nad lakťom a túto jej vytočil dozadu za chrbát, vyhráţal sa jej, ţe jej zlomí prst na ruke, ak to nenapíše, v dôsledku čoho poškodená súhlasila, ţe pôjde na políciu trestné oznámenie stiahnuť, čo aj urobila dňa
11. marca 2002 na Okresnom úrade vyšetrovania PZ v Ţiline, kde vzala späť predchádzajúci súhlas na trestné stíhanie obvineného pre trestný čin znásilnenia, svojím konaním jej spôsobil na vnútornej strane ľavej paţe dve plošné krvné podliatiny, na ľavom predlaktí na lakťovej strane krvnú podliatinu, v hornej časti ľavého stehna na vonkajšej strane dve pásovité krvné podliatiny, krvnú podliatinu pod sedacím svalstvom, ktoré zranenia si nevyţiadali potrebu vystavenia práceneschopnosti, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stali skutky, pre ktoré je obţalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie. Krajský súd v Ţiline na základe podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe odvolanie je dôvodné. Krajský súd povaţoval za predčasné tvrdenie okresného súdu, ţe viaceré dôkazy neboli vykonané v súlade so zákonom, nebolo moţné ich vykonať, a preto súd nemal za dokázané, ţe sa ţalované skutky stali. Podľa názoru krajského súdu nebolo podstatné, či obhajca obvineného bol prítomný pri výsluchu obvineného v ÚVV Ţilina dňa
12. apríla 2002 celý čas, pretoţe prítomnosť obhajcu pri výsluchu je jeho právo, nie povinnosť. Okresný súd preto mal čítať výpoveď obvineného zo dňa
13. apríla
14. Rovnako sa krajský súd nestotoţnil s tvrdením okresného súdu o nezákonnosti výsluchov v prípade, ak boli zápisnice z výsluchov predloţené vypočúvaným osobám bez prítomnosti nezúčastnenej osoby. Aj keď išlo o procesnú chybu, nemala za následok neplatnosť úkonu, a teda okresný súd nemal odmietnuť čítať zápisnice o výpovediach z prípravného konania. Taktieţ neboli nezákonné úkony uskutočnené vyšetrovateľkou, ktorá nerozhodla o námietke zaujatosti vznesenej voči svojej osobe obvineným, pretoţe z podania obvineného nebolo 1 Tdo 65/2014 4 moţné zistiť, či námietka zaujatosti bola podaná včas. Krajský súd zhodnotil ako zákonné aj čítanie výpovede z prípravného konania, ktorá je v rozpore s výpoveďou uskutočnenou na hlavnom pojednávaní, aj keď svedok v prípravnom konaní výslovne neuviedol, ţe nevyuţíva svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 100 Trestného poriadku. Krajský súd v Ţiline uznesením zo dňa
15. januára 2013 č. k. 3 To 134/2012-1269 podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 259 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie obvinený J. M. sám, z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a písm. j/ Tr. por. účinného od
16. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“), ako aj prostredníctvom obhajcu, uplatniac dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, ţe bolo zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia a bolo uloţené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. obvinený zrejme uviedol omylom – pozn. dovolacieho súdu). Obvinený v dovolaní, ktoré podal sám, uviedol, ţe krajský súd porušil v jeho neprospech zákon, právo na spravodlivé konanie a spravodlivý súdny proces, keď posúdil odvolanie prokurátora ako podané včas napriek tomu, ţe prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa
17. júna 2012 len zahlásil odvolanie bez uvedenia, proti komu smeruje a čoho sa dotýka. Odôvodnenie odvolania bolo prokurátorom podané aţ dňa
18. septembra 2012, pričom rozsudok súdu prvého stupňa bol prokurátorovi doručený dňa
19. augusta 2012, t. j. po uplynutí zákonnej 8-dňovej lehoty. Obvinený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol zrušiť uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo dňa
20. januára 2013 č. k. 3 To 134/2012-1269 z dôvodu, ţe týmto uznesením bol porušený zákon v neprospech obvineného J. M. a zároveň prikázať krajskému súdu vo veci opätovne rozhodnúť s tým, ţe najvyšší súd pokladá odvolanie prokurátora 1 Tdo 65/2014 5 Okresnej prokuratúry Martin, podané voči rozsudku Okresného súdu Ţilinazo dňa
21. júna 2012 sp. zn. 5 T 143/2005 za podané mimo lehotu určenú zákonom, t. j. podané oneskorene. Obvinený v dovolaní podanom prostredníctvom obhajcu poukázal na svoje predchádzajúce dovolanie s tým, ţe toto dopĺňa o ďalšie dôvody. V prvom rade obvinený namietol, ţe zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa
22. apríla 2002 nevyplýva skutočnosť, ţe jeho obhajca nebol prítomný pri úkone celý čas. Podľa zápisnice bol obhajca obvineného prítomný pri výsluchu a v závere nemal otázky na obvineného. Obvinený nebol po odchode ustanoveného obhajcu poučený o práve nevypovedať bez prítomnosti obhajcu. Nakoľko zápisnice o výsluchu obvineného nezodpovedá skutočnosti, nemoţno ju na hlavnom pojednávaní čítať, pretoţe výsluch nebol vykonaný zákonným spôsobom. Podľa názoru obvineného bol porušený zákon aj pri výsluchoch svedkov, kedy absentovala prítomnosť nezúčastnenej osoby. Ani tieto zápisnice o výsluchu nie je moţné čítať na hlavnom pojednávaní. Obvinený sa tieţ nestotoţnil s názorom odvolacieho súdu ohľadne úkonov vykonaných vyšetrovateľkou pred jej rozhodnutím o námietke zaujatosti a o moţnosti čítať výpovede z prípravného konania v prípade rozporov s výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní, ak svedok na hlavnom pojednávaní nevyuţil právo odoprieť výpoveď podľa § 100 Tr. por. Tieto úkony povaţoval za vadné, a preto na ne nebolo moţné v trestnom konaní prihliadať. Obvinený odvolaciemu súdu navrhol, aby podľa ustanovenia § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, ţe rozhodnutím Krajského súdu v Ţiline zo dňa
23. januára 2013 sp. zn. 3 To 134/2012 bol porušený zákon v dovolaní špecifikovaných ustanoveniach, zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prípadne ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin, ktorá poukázala na skutočnosť, ţe rozhodnutie o vrátení veci okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, preto takéto rozhodnutie nie je moţné napadnúť dovolaním. Odvolaciemu súdu navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. f/ 1 Tdo 65/2014 6 Tr. por. odmietnuť, pretoţe je zrejmé, ţe bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, ţe dovolanie podané obvineným J. M. nie je prípustné. Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie moţno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa §
24. V zmysle ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. sa rozhodnutím rozumie: a. rozsudok alebo trestný rozkaz, b. uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c. uznesenie o zastavení trestného stíhania, d. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g. rozhodnutie o uloţení ochranného opatrenia, h. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) aţ g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, ţe ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Ţiline, ktorým súd na základe odvolania prokurátora zrušil rozsudok Okresného súdu Ţilina a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol. Aj keď uznesenie krajského súdu nadobudlo dňa
25. januára 2013 právoplatnosť, nešlo o rozhodnutie, ktorým sa skončilo konanie, nakoľko v trestnej veci nebolo právoplatne 1 Tdo 65/2014 7 rozhodnuté o vine, resp. nevine obvineného M.. Pred súdom prvého stupňa pritom naďalej prebiehajú hlavné pojednávania. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného J. M., ako neprípustné, na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
26. decembra 2014 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Sylvia Machalová