← Slovensko

§ 31 ods. 1,2,3 zákona č. 162/1995 Z. z.

Obsah (21)§ 250j§ 250k§ 3§ 250§ 212§ 220§ 9§ 244§ 28§ 30§ 31§ 36b§ 40§ 13§ 243§ 219§ 250i§ 59§ 44§ 16§ 18

Najvyšší súd 10Sžr/210/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E SL O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hen

§ 250jods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného v 1/ rade č. Upo 1/2012/Ba zo dňa 02.02.2012, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra č. Pd 2007/05-12 zo dňa 28.09.2011. Správa katastra svojim rozhodnutím vyhovela protestu Okresného prokurátora vo Vranove nad Topľou č. k. Pd 2007/05-12 zo dňa 26.05.2005 proti rozhodnutiu Správy katastra Vranov nad Topľou č. k. V 506/2004 zo dňa 27.04.2004, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, toto v celom rozsahu zrušila a vec vrátila na nové konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe Správa katastra vo Vranove nad Topľou postupovala správne, keď vyhovela protestu prokurátora po zistení, ţe predmetná zmluva neobsahovala všetky podstatné náleţitosti

katastrálneho zákona, nebola perfektným právnym úkonom a súčasne spôsobilým právnym úkonom na povolenie jej vkladu do katastra. Z výpisov z obchodného registra je zrejmé, ţe za oboch účastníkov konania boli povinní konať vţdy dvaja členovia predstavenstva. Darovacia zmluva bola podpísaná osobami oprávnenými konať za zmluvné strany, t. j. za darcu PD Bystré podpísali predmetnú darovaciu zmluvu i návrh na vklad Ing. Pavol Palenčík, predseda predstavenstva a Ing. Anna Mihočová, členka predstavenstva. Za obdarovaného AGD Bystré podpísali darovaciu zmluvu i návrh na vklad dvaja členovia predstavenstva Anna Pasternáková a Michal Ţipaj. K darovacej zmluve bolo priloţené osvedčenie o pravosti podpisov zo dňa 20.04.2004, pričom z osvedčení o pravosti podpisov vyplýva, ţe Ing. Pavol Palenčík, Ing. Anna Mihočová a Anna Pasternáková uznali podpisy za svoje vlastné, no Michal Ţipaj podpísal predmetnú zmluvu aţ pred pracovníčkou Z. Š., poverenou notárkou JUDr. Valériou Zahorjanovou dňa 20.04.2004. Vzhľadom na to, ţe dňa 28.07.2003 skončilo členstvo Michalovi Ţipajovi v predstavenstve obdarovaného, zmluva nebola za obdarovaného podpísaná zákonným spôsobom. Ak teda nebola zmluva podpísaná zákonným spôsobom, potom nemohla byť platne uzavretá a nemohla nadobudnúť účinnosť. Preto návrh na vklad k takejto zmluve nemohol byť povolený. K tomuto správa katastra vykonala pomerne rozsiahle dokazovanie aj v zmysle záverov najvyššieho súdu (8Sţo/44/2008 zo dňa 24.04.2008), no dôkaz o opaku nezískala. Ţalobca ţiadnym spôsobom počas celého katastrálneho konania nepreukázal, ţe Michal Ţipaj zmluvu zo dňa 30.03.2003 skutočne popísal tohto dňa a pred notárskym úradom podpis uznal za svoj vlastný. Krajský súd je toho názoru, ţe správe katastra nie je zákonom 3 10Sžr/210/2013 daná moţnosť ustáliť, ţe prevádzajúci je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať, ak táto skutočnosť nevyplýva z pripojených listín. V tejto súvislosti moţno uviesť, ţe osvedčenie o pravosti podpisu je verejnou listinou. Takáto listina potvrdzuje, ţe ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal aţ do doby, kým nie je preukázaný opak (§ 134 OSP). Ak teda Michal Ţipaj zmluvu podpísal

doloţky aţ 20.04.2004 a táto skutočnosť nebola zo strany odvolateľa nijakým spôsobom vyvrátená počas celej doby trvania nového konania na správe katastra, cca počas troch rokov od 2008 do 2011 (po vrátení veci na nové konanie rozhodnutím katastrálneho úradu č. Vo 6/2005-08), neostávalo správnemu orgánu nič iné, ako protestu prokurátora vyhovieť. O trovách konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 OSP. Ţalobcovi, ktorý nemal vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal a ţalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 30.07.2013 dôvodiac, ţe pri rozhodovaní o povolení vkladu v zmysle § 31 ods. 1 aţ 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) správny orgán prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, avšak v danom prípade tak ţalovaný nepostupoval.

(1)

ţalobcu nie je moţné konštatovať, ţe došlo k rozporu účelu alebo obsahu zmluvy so zákonom, pretoţe ţalobca vystupoval na základe plnomocenstva za oprávnené osoby ako účastník darovacej zmluvy. Na základe tohto plnomocenstva bol oprávnený uzatvoriť darovaciu zmluvu a vykonať zápis v katastri nehnuteľností za účelom ich prevodu do jeho vlastníctva. Ţalovaný navyše nikdy nevykonal procesný úkon, ktorým by konfrontoval tvrdenie ţalobcu, ţe darovacia zmluva bola uzatvorená a podpísaná oprávnenými osobami dňa 30.04.2003.

(2)Ţalobca predloţil aj rovnopis darovacej zmluvy zo dňa 30.04.2003, v ktorej osvedčenia pravosti podpisu osvedčila dňa 29.06.2005 pracovníčka notárskeho úradu JUDr. Valérie Zahorjanovej s doloţkou „podpis na listine uznal za svoj vlastný“, vrátane Michala Ţipaja.
(3)Uplatnenie sankcie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v konaní o vklade do katastra nehnuteľností za uvedených okolností sú v rozpore s ústavnými princípmi, najmä so zásadou ochrany dobrej viery a ochrany slobodnej vôle. Poukázal aj na porušenie procesných práv

čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,

§ 3ods.

1 a ods. 5 a § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., keď ţalovaný nedal moţnosť ţalobcovi sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie; nevykonal dokazovanie v rozsahu uloţenom rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sţo/44/2008 zo dňa 24.04.2008. Ţalobca je presvedčený, ţe v konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý samotný je dôvodom, aby rozhodnutia správnych orgánov 4 10Sžr/210/2013 boli zrušené ako nezákonné.

(4)Poukázal aj na skutočnosť, ţe mu bolo znemoţnené nahliadnuť do súdneho spisu a oboznámiť sa s úkonmi súdu; krajský súd neodročil pojednávanie zo dňa 13.06.2013 napriek tomu, ţe podal ţiadosť o odročenie, ktoré bolo súdu doručené 11.06.
  1. Ţiada preto odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ruší a vec vracia na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu v časti o náhrade trov konania podal aj ţalovaný v
  2. rade odvolanie zo dňa 29.07.2013 v ktorom uviedol, ţe ustanovenie § 250k OSP síce nepočíta s trovami pribratého účastníka

§ 250ods.

1 OSP, avšak právo na náhradu trov konania má prislúchať aj pribratému účastníkovi, ktorý bol aktívnym tak v tomto konaní ako aj v konaní pre správnymi orgánmi. Pribratý účastník vystupoval aktívne aj v konaní pred konajúcim súdom, preto mu ako aktívnemu účastníkovi mala byť priznaná náhrada trov konania, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli. Na pojednávaní konanom dňa 13.06.2013, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku a rozhodnutiu o trovách, si pribratý účastník náhradu trov riadne uplatnil. Ţiada preto odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu v časti o trovách konania zmenil alebo zrušil a vec vrátil krajskému sudu na ďalšie konanie. Ţalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zo dňa 11.09.2013 uviedol, ţe z podaného odvolania nevyplývajú základné náleţitosti odvolania, t. j. z podaného odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny, z podaného odvolania nevyplývajú odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 OSP. Z obsahu odvolania vyplýva, akoby nesmerovalo proti rozhodnutiu konajúceho súdu, ale akoby smerovalo a bolo upriamené proti postupu správneho orgánu v prvom stupni vo veci samej. Ţalobca si mýli a zamieňa správne konanie o merite veci a procesno-správne konanie o proteste prokurátora. Súdna judikatúra je ustálená na tom, ţe protest prokurátora je chápaný ako prostriedok realizácie právomoci prokuratúry pri ochrane zákonnosti, ktorý slúţi na odstránenie predovšetkým vecnej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, resp. na odstránenie procesných nedostatkov konania, ktoré majú vplyv na vecnú stránku konania. Konanie o proteste prokurátora nie je opravným konaním, v rámci ktorého nie sú vyuţívané opravné prostriedky

správneho poriadku, ale ide o vyuţívaný dozorový prostriedok, na základe ktorého vo vnútri správneho orgánu prebehne konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia napádaného protestom. Predmetom tohto správneho konania ako aj súdneho konania bolo posúdiť, či sa protestu malo vyhovieť alebo nie, či predmetné rozhodnutie o povolení vkladu bolo zákonné alebo nie, či pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bol dodrţaný zákonný procesný postup a či toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náleţitosti. Nie je moţné v tomto konaní 5 10Sžr/210/2013 nahrádzať konanie pôvodné, ba dokonca ani riešiť komu svedčí vlastnícke právo. Uvedený názor je prezentovaný napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sţo/383/

  1. Ţiadal preto odvolací súd, aby rozhodnutie krajského súdu potvrdil, pretoţe je vo výroku vecne správne. Ţalovaný v
  2. rade sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zo dňa 11.09.2013 stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorým bolo konštatované, ţe Správa katastra vo Vranove nad Topľou postupovala správne, keď vyhovela protestu prokurátora podanom proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nakoľko darovacia zmluva, na základe ktorej sa vklad vlastníckeho práva vykonal nebola perfektným právnym úkonom, spôsobilým na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, pretoţe darovaciu zmluvu podpísala za obdarovaného osoba, ktorá v danom čase nebola oprávnená za obdarovaného konať. Na základe toho ţiadal odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212OSP.

Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250ja ods. 1 OSP odvolanie prípustné, dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Odvolaniu ţalovaného v 2. rade proti výroku o trovách konania vyhovel a

§ 220OSP ho zmenil.

Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2014 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). S účinnosťou od 01.10.2013 boli v zmysle § 8 písm. e/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené správy katastra a

§ 9ods.

4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia Správy katastra Prešov tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Prešov. Pod všeobecným označením ţalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. 6 10Sžr/210/2013

§ 244ods.

1, 2 a 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

§ 28ods.

1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 30ods.

1 a 2 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

§ 31ods.

1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náleţitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

§ 36bods.

2 písm. c/ Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z. z., ktorou a vykonáva katastrálny zákon, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či za právnickú osobu konal oprávnený zástupca.

§ 40ods.

3 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný 7 10Sžr/210/2013 konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaţe právny predpis ustanovuje inak.

§ 13ods. 1 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ob

Z“), právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

§ 243ods. 2 a 3 Ob

Z, predstavenstvo je štatutárnym orgánom druţstva. Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa

  1. apríla 2003 medzi Poľnohospodárskym druţstvom Bystré, ako darcom a Agrodruţstvom Bystré, ako obdarovaným malo dôjsť k prevodu vlastníctva nehnuteľností zapísané na LV Č. X. kat. úz. B., na LV Č. X., kat. úz. Č., na LV Č. X. kat. úz. H. a na LV Č. X. kat. úz. Z. presne špecifikované v článku 1 zmluvy. Darovacia zmluva bola podpísaná osobami oprávnenými konať za zmluvné strany, t.j. za darcu Poľnohospodárske druţstvo Bystré podpísali zmluvu Ing. Pavol Palenčík, predseda a jeden člen štatutárneho orgánu Ing. Anna Mihočková, tak ako to vyplýva z výpisu obchodného registra zo dňa 27.02.
  2. Za obdarovaného Agrodruţstvo Bystré podpísali zmluvu dvaja členovia predstavenstva, a to Anna Pasternáková a Michal Ţipaj, tak ako to vyplýva z výpisu obchodného registra zo dňa 17.04.
  3. Návrh na vklad vlastníckeho práva k darovacej zmluve zo dňa 15.05.2003 bol doručený prvostupňovému správnemu orgánu 21.04.2004, a bol podpísaný tými istými osobami. K darovacej zmluve bolo priloţené osvedčenie o pravosti podpisu zo dňa 20.04.
  4. Na základe tejto darovacej zmluvy, ktorej súčasť tvorilo aj osvedčenie o pravosti podpisu zo dňa 20.04.2004, prvostupňový správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva dňa 27.04.2004.

osvedčenia o pravosti podpisu z 20.04.2004 pracovníčka poverená notárkou JUDr. Valériou Zahorjanovou Z. Š. osvedčila pravosť' podpisov na darovacej zmluve pre Ing. Palenčíka, Ing. Mihočkovú, Annu Pasternákovú na základe toho, ţe uznali svoje podpisy za vlastné na darovacej zmluve, kým podpis Michala Ţipaja osvedčila tým, ţe tento mal pred ňou listinu vlastnoručne v uvedený deň podpísať. 8 10Sžr/210/2013 Predmetom prvostupňového ako i odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného v 1. rade, najmä posúdenie otázky, či v mene ţalobcu (obdarovaného) mohol konať Michal Ţipaj pri uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 30.04.2013. Predmetom odvolacieho konania bolo aj preskúmanie rozsudku krajského súdu v časti o trovách konania, a to, či ţalovaný v 2. rade má právo na priznanie náhrady trov konania.

§ 219ods.

2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia sa najvyšší súd stotoţňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/7/2012-116 zo dňa 13.06.2013, ktorým zamietol ţalobu ţalobcu, konštatuje správnosť uvedených dôvodov a pre zdôraznenie správnosti uvádza doplňujúce dôvody. Ako uţ bolo konštatované a ako vyplýva z citovaných ustanovení právnych predpisov, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra druţstva Agrodruţstvo Bystré zo dňa 17.04.2003, za druţstvo konajú dvaja členovia predstavenstva vţdy spolu, a to tak, ţe k obchodnému menu druţstva pripoja svoj vlastnoručný podpis. Je potrebné dodať, ţe Anna Pasternáková a Michal Ţipaj boli oprávnení v mene druţstva Agrodruţstvo Bystré dňa 30.04.2003 uzavrieť a podpísať darovaciu zmluvu s Poľnohospodárskym druţstvom Bystré v likvidácií, keďţe k uvedenému dňu boli členmi predstavenstva. K podpísaniu, resp. k potencionálnemu platnému uzatvoreniu zmluvy však došlo aţ dňa 20.04.2004, pretoţe k podpisu Anny Pasternákovej na darovacej zmluve pristúpil svojim podpisom ďalší člen predstavenstva druţstva Agrodruţstvo Bystré – Michal Ţipaj, čo je preukázané notárskou doloţkou zo dňa 20.04.2004 o legalizácií podpisu na darovacej zmluve z ktorej vyplýva, ţe Michal Ţipaj podpísal darovaciu zmluvu aţ pred pracovníčkou notárskeho úradu. V tom čase uţ ale Michal Ţipaj nebol členom predstavenstva, teda nebol oprávnený uskutočňovať právne úkony v mene druţstva Agrodruţstvo Bystré, pretoţe členstvo mu zaniklo dňom 30.05.2003. Vzhľadom k tomu, ţe sa ţalobcovi nepodarilo preukázať opak, musíme povaţovať uvedenú legalizáciu podpisu za hodnovernú. Z toho plynie záver, ţe uzatvorená darovacia zmluva datovaná na 30.04.2003, podpísaná 20.04.2004, je absolútne neplatná. 9 10Sžr/210/2013 K tvrdeniu ţalobcu, ţe disponuje zmluvou, na ktorej je notársky osvedčený podpis Michala Ţipaja zo dňa 29.06.2005 s doloţkou „podpis na listine uznal za svoj vlastný“, najvyšší súd dodáva, ţe v uvedenej situácií je táto irelevantná.

§ 250iods.

1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Keďţe ţalobca uvedenú listinu predloţil aţ v odvolacom konaní, prvostupňový ako aj odvolací súd nemohol a nemôţe na ňu prihliadať. Ako správne podotkol ţalovaný v 2. rade, uvedená listina môţe byť podkladom pre nové konanie o povolení vkladu, resp.

názoru najvyššieho súdu ju mohol ţalobca predloţiť v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu s poukazom na úplný apelačný princíp

§ 59ods.

1 Správneho poriadku. Odvolací súd nesúhlasí s názorom ţalobcu, ţe uplatnenie sankcie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v konaní do katastra nehnuteľností za uvedených okolností, je v rozpore s ústavnými princípmi. Podotýka, ţe v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad (predtým správa katastra) preskúma zmluvu najmä z hľadiska, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a iné. Ide o zákonom stanovenú obligatórnu povinnosť (nie fakultatívnu moţnosť) správneho orgánu preskúmať zmluvu z hľadiska uvedených podmienok. Nepochybil preto správny orgán, ak v súlade s protestom okresného prokurátora proti pôvodnému rozhodnutiu, toto po preskúmaní zmluvy v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie z dôvodu, ţe za obdarovaného neoprávnene konal bývalý člen predstavenstva. Čo sa týka neodročenia pojednávania zo dňa 13.06.2013 a porušenia práva nazerať do súdneho spisu

§ 44ods.

1 OSP, najvyšší súd je toho názoru, ţe neboli porušené procesné práva ţalobcu, resp. nebola mu odňatá moţnosť konať pred súdom. Zo súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe dňa 07.05.2013 bolo zástupkyni ţalobcu doručené uznesenie o pribratí účastníka správneho konania do súdneho konania a predvolanie na pojednávanie dňa 13.06.

  1. Z toho vyplýva, ţe ţalobca (resp. zástupkyňa) mal dostatok času na to (viac ako mesiac), aby sa dostavil na krajský súd do Prešova za účelom nahliadnutia do spisu, aby zistil aké procesné úkony sa odo dňa 30.01.2013 (úradný záznam o poslednom nazretí zástupkyne ţalobcu do súdneho spisu) uskutočnili, a aby sa dostatočne pripravil na pojednávanie s ktorým bol oboznámený a ktoré sa konalo dňa 13.06.
  2. S prípadným 10 10Sžr/210/2013 nesúhlasným názorom krajského súdu o pribratí účastníka správneho konania do súdneho konania, sa ţalobca mal moţnosť vysporiadať tak, ţe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia o pribratí mohol podať odvolanie, avšak uvedené procesné oprávnenie nevyuţil. Ţalobca je taktieţ povinný znášať riziko, ţe v prípade, ak podá ţiadosť o odročenie pojednávania z dôleţitých dôvodov v krátkom časovom odstupe od pojednávania (dôjdená krajskému súdu dňa 11.06.2013), môţe sa vyskytnú akákoľvek objektívna okolnosť, ktorá spôsobí tú skutočnosť, ţe o podanej ţiadosti nerozhodne súd včas. V takom prípade bolo povinnosťou ţalobcu zúčastniť sa pojednávania a podať návrh na odročenie pojednávania priamo na ňom, pričom o podanom návrhu by rozhodol predseda senátu. Za situácie, ak by podanému návrhu predseda senátu nevyhovel, pojednávanie by pokračovalo ďalej a ţalobca by nebol vystavený negatívnemu dôsledku v podobe neúčasti na pojednávaní a vyhlásenia rozsudku bez jeho účasti. V neposlednom rade najvyšší súd poznamenáva, ţe novela OSP. vykonaná zákonom č. 388/2011 Z. z. ukladá povinnosť účastníkovi konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, aby dôvod, pre ktorý ţiada odročiť pojednávanie, oznámil súdu bez zbytočného odkladu, len čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Uvedená novela zaviedla v druhom odseku aj obligatórne náleţitosti návrhu na odročenie pojednávania, ktorými sú o. i. vţdy dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň, kedy sa o dôvode účastník dozvedel a uvedenie kontaktu na účastníka, aby súd mohol bez zbytočného odkladu oznámiť posúdenie návrhu na odročenie termínu pojednávania, t. j. či ho akceptuje alebo nie. V ţiadosti ţalobcu o odročenie pojednávania zo dňa 10.06.2013 však absentujú spomínané obligatórne náleţitosti. Okrem uvedenia dôvodu (

názoru najvyššieho súdu však nejde o dôleţitý dôvod), chýba uvedenie konkrétneho dňa, kedy sa ţalobca o dôvode dozvedel, resp. z uvedeného podania nie je celkom zrejmé, ktorý deň povaţuje ţalobca za deň, kedy sa o dôvode dozvedel, a taktieţ chýba akýkoľvek kontakt, prostredníctvom ktorého by súd bezodkladne oznámil svoje rozhodnutie ţalobcovi. Vzhľadom k neexistencii dôleţitého dôvodu a absencii obligatórnych náleţitostí návrhu na odročenie pojednávania má najvyšší súd za to, ţe krajský súd nepochybil, keď nerozhodol o odročení pojednávania. Na základe uvedeného najvyšší súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/7/2012-116 zo dňa 13.06.2013 vo veci samej ako vecne správny potvrdil. 11 10Sžr/210/2013 O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP, a taktieţ aj v zmysle ustálenej súdnej praxe (NS SR 10Sţr/104/2011 zo dňa 27.06.2012, NS SR 1Sţr/101/2011 zo dňa 17.01.2012) tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť náhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania ţalovanému v

  1. rade na účet právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 584,15 €, ktorá pozostáva z:
  2. trov prvostupňového konania vo výške 496,69 €, a to: z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej sluţby: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia JUDr. Jozef Vaško, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske druţstvo Bystré v likvidácii - zo dňa 01.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) – 130,16 €, - vyjadrenie k ţalobe – zo dňa 03.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) – 130,16 €, - účasť na pojednávaní dňa 13.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) – 130,16 €, z reţijného paušálu

§ 16ods.

3 vyhlášky – 3 x 7,81 € (rok 2013) = 23,43 €, z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej sluţby a z reţijného paušálu

§ 18ods.

3 vyhlášky – 82,78 €. 2. trov odvolacieho konania vo výške 87,46 €, a to: z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby: - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej zo dňa 29.07.2013 (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky) – 65,08 €, z reţijného paušálu

§ 16ods.

3 vyhlášky – 7,81 € z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej sluţby a z reţijného paušálu

§ 18ods.

3 vyhlášky – 14,57 €. 12 10Sžr/210/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. októbra 2014 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.