← Slovensko

§ 22 ods. 1 písm. j/, k/ zák. č. 372/1990 Zb.

Obsah (13)§ 22§ 79§ 247§ 250j§ 60§ 250i§ 246c§ 2§ 3§ 9§ 23§ 137§ 87

Najvyšší súd 10Sžd/29/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JU

§ 22ods.

1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len zákon o priestupkoch alebo „ZoP“), na tom skutkovom základe, ţe dňa 22.04.2013 v čase o 09.20 hod., v obci Nitra, na ul. Štefánikova trieda (za mestským úradom), ako účastník cestnej premávky jazdiaci na vozidle zn. Honda FR-V, ev. č.: X., nedodrţal pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zastavil, pretoţe zastavil a stál horeuvedeným vozidlom v obojsmernej premávke v protismere tak, ţe pri následnom státí neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre kaţdý smer jazdy (šírka vozovky na danom mieste je 5,1 m a šírka daného vozidla je 1,810 m). Za to mu bola uloţená sankcia – pokuta 20 €. Proti tomuto rozkazu podal ţalobca odpor, čím sa rozkaz zrušil a správny orgán pokračoval v konaní. Následne rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu č. k. ORPZ-NR-ODI2-474/2013-Pr zo dňa 29. júla 2013 bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

§ 22ods. 1 písm. j), k) Zo

P, pretoţe svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, § 23 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. k/ zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutkov (ďalej len zákon o cestnej premávke alebo „ZCP“) na rovnakom skutkovom základe, za čo mu bola

§ 22ods. 2 písm. d) a e) Zo

P uloţená sankcia – pokuta vo výške 60 Eur Zároveň bol

§ 79ods.

1 zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Ţalovaný rozhodnutím č. k. KRPZ-NR-KDI-SK-100/2013 zo dňa 8. októbra 2013 odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. II. 3 10Sţd/29/2014 Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Nitre na základe podanej ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu

§ 247a nasl.

OSP, v rozsahu namietanom ţalobou, pričom zistil, ţe postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie ţalovaného je zákonné a preto ho

§ 250jods.

1 OSP potvrdil. Rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalobca odmietol vec vybaviť v blokovom konaní, vec bola postúpená Okresnému riaditeľstvu PZ v Nitre, Okresnému dopravnému inšpektorátu Nitra na vybavenie v skrátenom konaní, a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie - rozkaz o uloţení sankcie za priestupok. Ţalobca v zmysle poučenia v rozkaze podal riadny opravný prostriedok - odpor v lehote stanovenej zákonom, preto vec bola prejednaná v správnom konaní a ţalobca do záznamu zo dňa 24. júna 2013 podal vysvetlenie

§ 60ods.

2 zákona o priestupkoch. Z jeho vysvetlenia vyplýva, ţe so svojím vozidlom postál v protismernej časti vozovky na ľavej strane čo najbliţšie k okraju vozovky a zastal tak, ako je to zvykom. S vozidlom na tomto mieste parkoval maximálne 15 minút a vzhľadom na okolnosti a prejednanie priestupku povaţuje sankciu uloţenú rozkazom za neprimerane vysokú. V správnom konaní prvostupňový správny orgán zadováţil do spisu i fotodokumentáciu miesta činu, kde ţalobca odstavil svoje motorové vozidlo dňa 22.04.2013 o zameraní šírky vozovky za budovou Mestského úradu v Nitre a výpis evidenčnej karty ţalobcu. Následne nariadil ústne pojednávanie na prejednanie priestupku, na ktoré bol ţalobca riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť neospravedlnil. Preto správny orgán vydal rozhodnutie o priestupku dňa 29. júla 2013, s ktorým nebol spokojný ţalobca a na základe odvolania ţalovaný správny orgán ako druhostupňový odvolací orgán ţalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. V prejednávanej veci neobstojí námietka ţalobcu, ţe jeho konanie nemohlo byť priestupkom, pokiaľ príslušník MsP do zápisu k veci uviedol, ţe konaním ţalobcu nebol poškodený ani ohrozený ţiadny záujem spoločnosti alebo ţe jedným z dôkazov vo vydanom rozkaze mal byť aj záznam o podaní vysvetlenia, čo

ţalobcu nebola pravda. K tejto námietke súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa

  1. mája 2013, vyhotovená náčelníkom MsP v Nitre, má všetky náleţitosti v zmysle procesného postupu zákona o priestupkoch a vec nebola doriešená v blokovom konaní, čo je prípad ţalobcu a keďţe skutok bol preukázaný, vec správne bola postúpená na začatie konania o priestupku vecne a miestne príslušnému dopravnému inšpektorátu. Vec ţalobcu nebola 4 10Sţd/29/2014 právoplatne skončená ani v skrátenom priestupkovom konaní v zmysle zákona o priestupkoch, preto bola doriešená aţ v správnom konaní prejednaním priestupku, kde nesporne bolo preukázané, ţe skutok sa stal tak, ako je opísaný vo výroku rozhodnutia a ţe skutok spáchal ţalobca, ktorý nerešpektoval povinnosti vodiča, ktoré pre neho vyplývajú zo zákona o cestnej premávke na danom úseku. Cesta bola jasne označená dopravným značením. Ţalobca si bol vedomý, ţe ide o obojsmernú cestu a nepoprel ani zistený skutkový stav, kde stálo jeho motorové vozidlo pri výkone hliadkovej činnosti v pridelenom rajóne Meste - stred za Mestským úradom v Nitre, ktorú skutočnosť zistil a zadokumentoval príslušník MsP v Nitre. Jednoznačne bolo preukázané, ţe ţalobca porušil § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke, lebo vozidlo odstavil za Mestským úradom v Nitre tak, ţe prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky aj napriek tomu, ţe si to situácia cestnej premávky nevyţadovala a zastavil a stál v protismere a neponechal aspoň jeden jazdný pruh šírky jazdy najmenej tri metre pre kaţdý smer jazdy. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z fotodokumentácie a vykonaného merania na mieste samom, keďţe najväčšia šírka cesty v mieste situácia vozidla ţalobcu bola v tento deň 6,24 metra a šírka vozidla Honda FR-V, ev. č. N. bola 1,81 metra. Na tomto nič nemení skutočnosť a tvrdenie ţalobcu „ţe zastal s vozidlom na tomto mieste tak, ako je to zvykom a parkoval maximálne 15 minút“. Ţalobca ako vodič uvedeného motorového vozidla bol účastníkom cestnej premávky a v zmysle zákona o cestnej premávke vodič je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone o cestnej premávky vţdy, v kaţdom čase (§ 3 ods. 1 cit. zákona), pokiaľ si to nevyţaduje situácia v cestnej premávke (§ 137 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona), čo v prejednávanej veci nebol prípad ţalobcu. Pokiaľ sa správny orgán vo vydanom rozkaze zo dňa
  2. júna 2013 v odôvodnení odvolal na dôkaz zabezpečený záznamom o podaní vysvetlenia ţalobcom bez bliţšej špecifikácie, v tomto štádiu zjavne išlo o záznam o podaní vysvetlenia k priestupku zo dňa
  3. apríla 2013 č. 6307/2013, ktorý záznam ţalobca odmietol podpísať z dôvodov vyššie uvedených. Ţalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadováţili si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom a ţalovaný, ako i prvostupňový správny orgán mali dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, ktorým ţalobca bol v súlade so zákonom uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

§ 22ods.

1 písm. j/, k/ zákona o priestupkoch, a preto v súlade so zákonom bolo jeho konanie kvalifikované ako porušenie § 22 ods. 2 písm. d/, e/, v spojení s § 137 ods. 2 písm. k/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Nie je preto sporné, z akých dôkazných prostriedkov 5 10Sţd/29/2014 správne orgány pri rozhodovaní o vine a treste ţalobcu vychádzali, nakoľko riadne zistili skutkový stav a riadne vyhodnotili dokazovanie, ktoré vyústilo do zisteného skutkového stavu a skutok, ktorého sa dopustil ţalobca, v súlade so zákonom prvostupňový správny orgán sformuloval do výrokovej časti rozhodnutia. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravuje postup správneho orgánu pri objasňovaní priestupkov na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby, postup pri prejednávaní priestupkov, špeciálne upravuje náleţitosti výroku rozhodnutia o priestupku (§ 77) a ďalšie náleţitosti rozhodnutia ako je odôvodnenie, poučenie, sa riadi všeobecným predpisom o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), na ktorý zákon o priestupkoch ust. § 51 priamo odkazuje. Súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu nie sú dôvodné, nakoľko súd je toho názoru, ţe dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a náleţite vyhodnotené, a preto

§ 250iods.

2 OSP nepovaţoval za potrebné rozšíriť dokazovanie. Súd poukazuje na judikatúru ESĽP (rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999), z ktorej vyplýva právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Taktieţ ani

nálezu Ústavného súdu (I.US 402/08, I.US 342/2010) sa nevyţaduje, aby na kaţdý argument účastníka konania (ţalobca) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ktorý by neprivodil účastníkovi priaznivejší výsledok. Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, ţe správne orgány dospeli k právnemu záveru v súlade so zákonom. Ţalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými námietkami ţalobcu. Nezistil také vady konania, na ktoré by

§ 250iods.

3 OSP musel prihliadnuť, preto ţalobu

§ 250jods.

1 OSP zamietol. Pokiaľ ide o sankciu, ktorá bola uloţená na spodnej hranici, túto ţalovaný i prvostupňový správny orgán vyhodnotili v súlade s § 12 zákona o priestupkoch za zistené porušenia ţalobcu

zákona č. 8/2009 Z. z. a riadne zdôvodnili, a preto ţalobca rozhodnutím nemohol byť ukrátený na svojich právach v zmysle § 247 ods. 1 OSP. III. 6 10Sţd/29/2014 Odvolanie, vyjadrenie Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie, v ktorom uviedol, ţe v správnom konaní boli o.i. porušené: - § 87 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) „Obvinený z priestupku môţe proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemoţno uloţiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, neţ bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.“ - § 3 ods. 4 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.“ - § 3 ods. 5 Správneho poriadku „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ Výsledkom správneho konania po podaní odporu bolo uloţenie vyššej sankcie v priamom rozpore s § 87 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. bez akéhokoľvek preukázania nových podstatných skutkových okolností, ich preukázania alebo aspoň odôvodnenia takéhoto postupu správneho orgánu. Svojvoľné porušenie tohto ustanovenia umoţňuje bezdôvodnú šikanu občanov, ktorí sa rozhodli vyuţiť svoje právo na podanie odporu a preskúmanie rozhodnutia. Samotný skutok - parkovanie na účelovej komunikácii za MsÚ v Nitre v rozsahu max. 10 minút spôsobom ako je v danom mieste obvyklé sa podaným odporom nezmenil. Napriek tomu sa v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku dostal do karty vodiča – ţalobcu - záznam v tomto zmysle: Rozhodnutie ORPZ-NR-ODI2-474/2014-Pr, vydané 29. júla 2013, kde sa uvádza, ţe išlo o závaţný spôsob konania a boli spáchané nasledovné priestupky: § 3 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z., § 9 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z., § 23 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z., § 22 ods. 1 pís. k) Zák. č. 8/2009 Z. z., § 22 ods. 1 pís. l) Zák. č. 8/2009 Z. z. 7 10Sţd/29/2014 Takýto záznam je v príkrom rozpore s tým, aký priestupok sa ţalobcovi kládol za vinu a tieţ s tým, ako takéto konanie, ktoré je beţné vzhľadom na nedostatok parkovacích miest za MsÚ, bolo posudzované u iných účastníkov cestnej premávky, ktorí konali podobným spôsobom. Zároveň právna kvalifikácia vôbec nezodpovedá hmotnej stránke veci, t. j. tomu, čo sa vlastne v skutočnosti stalo. Tento rozpor sa dá povaţovať za hmotnoprávnu vadu konania. Najvyšší súd SR vo viacerých rozsudkoch zdôraznil, ţe povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia.

Najvyššieho súdu SR ak vzniknú pochybnosti o zavinení, musí správny orgán rozhodnúť v prospech obvineného. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, ţe správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného. Ţalobca ďalej uviedol, ţe nezodpovedá skutočnosti, ţe jazdil v protismere, ani ţe sa neospravedlnil na prerokovanie priestupku, pretoţe sa ospravedlnil aj ústne aj písomne (Návrh na doplnenie spisu zo dňa 25. júla 2013). Z jeho opakovaných podaní a osobných návštev je zrejmé, ţe mal záujem na riadnom prejednávaní veci tak ako sa stala. Napriek tomu v rozpore so zásadami správneho konania konal správny orgán hlavne z pozície sily a šikany, čím

jeho názoru došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky v článku 46: 1/ Kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 2/ Kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 3/ Kaţdý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Na záver ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vyslovil právny názor, ţe v konaní boli porušené jeho práva a ţe rozhodnutie vo veci samej je vecne nesprávne. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zodpovedajúci zákonu. Zdôraznil, ako došlo k dopravnému priestupku ţalobcu s tým, ţe situácia pred budovou Mestského úradu v Nitre je riešená ako zvislým dopravným značením – prikázaný smer jazdy okrem vodičov MsÚ, tak aj vodorovným prerušovaným 8 10Sţd/29/2014 značením. K ďalšej námietke ţalobcu uviedol, ţe porušením pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom

zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyţaduje situácia v cestnej premávke. Má za to, ţe v danej veci bolo prvostupňovým správnym orgánom dokazovanie vykonané procesné legálnymi dôkazmi, skutkový stav bol riadne spoľahlivo zistený a preukázaný a ţalobca bol zákonne uznaný vinným zo spáchania priestupku. Odvolacie námietky povaţuje za nedôvodné a má za to, ţe zo strany ţalobcu ide o účelovú snahu vyhnúť sa právnej zodpovednosti za vedome spáchaný dopravný priestupok. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“, v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

§ 250ja ods.

2 OSP, odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na stav a povahu veci nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým bol ţalobca uznaný za vinného z priestupkov

§ 22ods. 1 písm. j) a k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba Zo

P) na vyššie uvedenom skutkovom základe, za ktorý mu bola

§ 22ods. 2 písm. d) a e) Zo

P uloţená sankcia – pokuta vo výške 60,- Eur a tieţ povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.

§ 2ods. 1 Zo

P, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, 9 10Sţd/29/2014 ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

§ 3ods.

1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZCP), účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

§ 9ods.

1 ZCP, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

§ 23ods.

1 ZCP, vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobeţne s okrajom cesty, čo najbliţšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre kaţdý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy.

§ 137ods.

2 písm. k/ ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom je jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyţaduje situácia v cestnej premávke.

§ 22ods.

1 písm. j/ ZCP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ aţ i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom

osobitného predpisu.

§ 22ods.

1 písm. k/ ZCP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ aţ j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

§ 22ods.

2 písm. d/ ZCP, za priestupok

odseku 1 písm. j/ moţno uloţiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

§ 22ods.

2 písm. e/ ZCP, za priestupok

odseku 1 písm. k/ moţno uloţiť pokutu do 100 eur.

§ 87ods. 4 Zo

P, obvinený z priestupku môţe proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemoţno uloţiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, neţ bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti. 10 10Sţd/29/2014 Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací zistil, ţe správne orgány aplikovali správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch na vzniknutú situáciu, najmä na posúdenie skutku, nie však na uloţenú sankciu. Zo skutkových zistení vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, hoci ţalobca namietal, ţe neporušil ţiadne predpisy, pretoţe za MsP v Nitre sa tak beţne parkuje, ţe na komunikácii s obojsmernou prevádzkou zastavil a stál v protismernom pruhu jazdy (hoci to situácia v cestnej premávke nevyţadovala), keď bol kontrolovaný hliadkou mestskej polície. Odvolací súd k skutkovým zisteniam dodáva, ţe napriek tomu, ţe z parkovania na komunikácii, kde bol kontrolovaný aj ţalobca, vznikol akýsi zvyk vodičov, tento zvyk nebol a nie je v súlade so zákonom o cestnej premávke, pretoţe ide o obojsmernú komunikáciu a na jazdu po nej i na zastavenie a státie treba uplatniť ustanovenia zákona o cestnej premávke. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním pripojeného administratívneho spisu nezistil ani pochybenie v tom, ţe by ţalobca bol ukrátený na svojich ústavných právach týkajúcich sa súdnej či inej ochrany porušenia práv. Zo spisu je zrejmé, ţe podkladom k vydaniu rozkazu o uloţení sankcie za priestupok bolo jeho vyjadrenie na mieste skutku. Rovnako je zrejmé, ţe na pojednávanie

  1. júla 2013 sa neospravedlnil a preto správny orgán oprávnene konal v jeho neprítomnosti. Z listiny nazvanej Návrh na doplnenie spisu zo dňa
  2. júla 2013 nevyplýva ţiadne ospravedlnenie, len konštatovanie, ţe ţalobcova účasť na prejednaní priestupku by bola zbytočná , keďţe uţ v prerokúvanej veci uviedol všetko, čo chcel. K tomu odvolací súd dopĺňa, ţe účasť ţalobcu na konaní v postavení obvineného z priestupku je jeho právom, nie povinnosťou. Ak sa teda rozhodol nezúčastniť sa prerokovania priestupku
  3. júla 2013, vyuţil tým svoje právo. Na rozdiel od doterajších konštatovaní Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov prisvedčil tvrdeniu ţalobcu, ţe po zrušení rozkazu o uloţení sankcie za priestupok vydanom ORPZ ODI v Nitre pod č. ORPZ-NR-ODI2-474/2012-Pr dňa
  4. júna 2013 nedošlo v konaní k zmene zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v súlade so zásadou platnou v trestnom práve i v správnom súdnictve, ktoré koná o uloţených sankciách – reformatio in peius – zákaz zmeny k horšiemu, vyjadrenej v ustanovení § 87 ods. 4 ZoP citovaného v tomto rozsudku nemohol ponechať bez povšimnutia, ţe po zrušení uvedeného rozkazu na základe odporu, ktorý proti nemu podal ţalobca, došlo v neskoršom konaní a najmä preskúmavaných rozhodnutiach nielen 11 10Sţd/29/2014 k sprísneniu posúdenia konania ţalobcu aj

§ 22ods. 1 písm. j) Zo

P, teda uţ nielen

písm. k) tohto ustanovenia a aj k sprísneniu uloţenej sankcie z 20 € na 60 €, hoci to uvedená zásada ako aj ustanovenie zákona priamo zakazuje. Pretoţe preskúmavané rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok

§ 250ja ods.

3 OSP tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, ţe v danej veci je potrebné prehodnotiť uloţenú sankciu i právnu kvalifikáciu konania ţalobcu za uvedený priestupok a sankciu uloţiť tak, aby bola v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zároveň spĺňala účel, pre ktorý bola uloţená. V. Trovy konania O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu z titulu súdnych poplatkov za podanú ţalobu a odvolanie (2 x 35 €). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 12. novembra 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.