2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č.: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/16335/Dan zo dňa 01.08.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 331,12 € pozostávajúcu z odmeny za právne zastupovanie
vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to
4 prvej vety vo výške jednej šestiny výpočtového základu určeného v roku realizácie úkonu za dva úkony právnej sluţby vykonané v roku 2013 - príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 09.09.2013 (§ 13a 2 10Sţso/46/2014 ods. 1 písm. a/) a podanie ţaloby na súd zo dňa 23.09.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/) po 130,16 € a 2x reţijný paušál po 7,81 € a 20% DPH (55,18 €). Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, ţe uvedenú výšku povaţuje za nedôvodnú. Poukazuje na to, ţe konanie vo veci
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňaţných príspevkoch“) je konaním vo veci sociálnych sluţieb (§ 2), a preto bolo potrebné postupovať
druhej vety ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky a odmenu stanoviť vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Tento postup zodpovedá aj ustálenému právnemu názoru a praxi slovenských súdov a rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR (napr. 7Sţso/25/2008, 10Sţso/7/2012, 1Sţso/34/2010). Na základe uvedeného ţiada odvolací súd, aby zmenil výrok o povinnosti ţalovaného zaplatiť náhradu trov konania vo výške 331,12 €. Ţalobca sa k podanému odvolaniu ţalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania a posúdenie otázky, či poskytovanie peňaţného príspevku na opatrovanie fyzických osôb s ťaţkým zdravotným postihnutím je vecou sociálnych sluţieb v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky, teda či odmena za jeden úkon právnej sluţby má byť určená vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
3 vyhlášky, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
4 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach
3 10Sţso/46/2014 piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych sluţieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch, kompenzácia sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia: a) poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu
tohto zákona alebo b) poskytovaním sociálnych služieb
osobitného predpisu (zákon o sociálnych sluţbách). c) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňaţných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej
osobitného predpisu.
448/2008 Z. z. o sociálnych sluţbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych sluţbách“), tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych sluţieb, financovanie sociálnych sluţieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych sluţieb.
1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych sluţbách, sociálna sluţba je odborná činnosť, obsluţná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na - prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, 4 10Sţso/46/2014 - zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný ţivot a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, - zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných ţivotných potrieb fyzickej osoby, - riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, - prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe zákonodarca v zákone o peňaţných príspevkoch upravil kompenzáciu (t. j. zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia) tak, ţe sa uskutočňuje formou o. i. poskytovania peňažných príspevkov a poskytovania sociálnych služieb. Vzhľadom k tomu, ţe tieto inštitúty sú z hľadiska predmetu rozdielne, sú upravené v osobitných zákonoch. Z predmetu zákona o peňaţných príspevkoch vyplýva, ţe upravuje najmä právne vzťahy pri poskytovaní peňaţných príspevkoch a iné. Pod poskytovaním peňaţných príspevkov sa rozumie poskytnutie finančných prostriedkov (či uţ jednorázovo alebo opakovane), ktoré príjemca môţe účelne vynaloţiť na lepšie zvládanie, resp. prekonanie sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z ťaţkého zdravotného postihnutia (napr. kúpou, opravou, úpravou pomôcky), čím sa tak tieto peňaţné príspevky nepriamo podieľajú pri prekonávaní a zmierňovaní dôsledkov ŤZP. Spomínané peňaţné príspevky sú taxatívne uvedené v § 19 ods. 1 zákona o peňaţných príspevkoch. Naproti tomu, zo znenia ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o sociálnych sluţbách vyplýva, ţe pod poskytovaním sociálnych sluţieb rozumieme určitú fyzickú činnosť (odbornú alebo obsluţnú), ktorá sa priamo podieľa pri prekonávaní a zmierňovaní sociálnych dôsledkov. Takými činnosťami sú napríklad prepravná sluţba, sprievodcovská sluţba, tlmočnícka sluţba, domov na pol ceste, nocľaháreň a iné. Všetky sociálne sluţby sú
druhu uvedené v § 12 ods. 1 zákona o sociálnych sluţbách. V skratke tak moţno povedať, ţe predmetom jedného zákona je poskytovanie peňaţných prostriedkov a predmetom druhého zákona je určitá činnosť. Z uvedeného teda moţno vyvodiť, ţe peňaţné príspevky na kompenzáciu ŤZP a sociálne sluţby sú úplne odlišné inštitúty. Z terminologického vymedzenia okruhu vecí uvedených v ustanovení § 11 ods. 4 druhej vete vyhlášky vyplýva, ţe zákonodarca presne uvádza, za ktoré veci patrí odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške 1/13 výpočtového základu. Ide o dávkové veci sociálneho poistenia, veci sociálnych sluţieb a veci týkajúce sa preskúmavania rozhodnutia 5 10Sţso/46/2014 o priestupkoch. Ak by zákonodarca v citovanom ustanovení uviedol, ţe: „Vo veciach sociálnych patrí odmena...“, tak by sme sa mohli zamýšľať nad tým, či veci týkajúce sa poskytovania peňaţných príspevkov moţno charakterizovať ako veci sociálne, a teda by za ne patrila odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Najvyšší súd SR tak na základe vyššie uvedeného nesúhlasí s názorom ţalovaného, ţe predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia ţalovaného týkajúceho sa poskytovania peňaţných príspevkov boli veci týkajúce sa sociálnych sluţieb. Keďţe veci týkajúce sa poskytovania peňaţných príspevkov na kompenzáciu ŤZP nemoţno stotoţniť ani s pojmom dávky sociálneho poistenia, ktoré sú upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ani s vecou týkajúcou sa preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch, najvyšší súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu v napadnutej časti o trovách konania ako vecne správny, pretoţe výška odmeny za jeden úkon právnej sluţby sa má určiť vo výške jednej šestiny výpočtového základu, ako to správne urobil krajský súd. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe úspešný ţalobca si v odvolacom konaní neuplatnil náhradu trov a ţalovaný nárok na náhradu nemá. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 12. novembra 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.