1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZoPC“) rozsudkom č.k. 2Sp/46/2014-23 zo dňa 30. septembra 2014 toto rozhodnutie odporcu v zmysle § 250q ods. 2 OSP ako zákonné potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe odporca dostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba „SP“) a dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami, z ktorých vyvodil záver, ţe zaistenie ţiadateľa o udelenie azylu je potrebné z dôvodu § 88a ods. 1 písm. c/ ZoPC. Odporca v dôvodoch rozhodnutia po skutkovej stránke uviedol všetky skutočnosti, ktoré sú reálnym prejavom správania sa cudzinca. Podstatná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je tá skutočnosť, ţe boli dané dôvody zaistenia
1 písm. c/ v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ bol ako štátny príslušník tretej krajiny rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-SO18-86-005/2014 dňa 18. júla 2014 zaistený
1 písm. b/ a podal ţiadosť o udelenie azylu dňa
PC, týkajúce sa ekonomickej situácie, moţnosti ubytovania a zamestnania navrhovateľa, ktoré majú podklad v administratívnom spise. Nie je dôvodná ani námietka, ţe sa odporca mal vysporiadať so skutočnosťou, ţe rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Sp/36/2014-19 zo dňa
1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle. Odporca skúmal aj moţnosti vrátenia navrhovateľa na územie Bangladéša.
PC, podanie ţiadosti o udelenie azylu alebo poţiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat, nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie
osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Na základe uvedených skutočností povaţoval krajský súd odvolacie námietky za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach a argumentácii dôvodov zaistenia krajský súd poukazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotoţňuje. II. Odvolanie navrhovateľa, vyjadrenie odporcu Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie z dôvodov
2 písm. d/ a písm. f/ OSP, v ktorom uviedol, ţe svoje zaistenie povaţuje za neúčelné, pretoţe neprebieha konanie o jeho návrate, ktorého výkon bol odporcom odloţený aţ do právoplatného rozhodnutia Migračného úradu MV SR o jeho ţiadosti o udelenie azylu. Navyše k právoplatnosti rozhodnutia migračného úradu pri negatívnych rozhodnutiach môţe pri vyuţití opravných prostriedkov ţiadateľmi o azyl dôjsť aţ po uplynutí niekoľkých mesiacov. Preto nie je predpoklad, ţe dôjde k naplneniu účelu zaistenia v stanovenej dobe zaistenia. Odporca sa ani reálnou vyhostiteľnosťou navrhovateľa na územie Bangladéša nezaoberal, ani ju nepreukázal. Navrhovateľ ďalej namietal, ţe na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Sp/36/2014-19 zo dňa 19.08.2014 došlo k zrušeniu rozhodnutia o zaistení navrhovateľa zo dňa 18.7.2014 v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, pričom súd zároveň nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov môţe byť ţiadateľ o azyl zaistený, iba ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného
1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona o pobyte 5 10Sţa/39/2014 cudzincov, čo v prípade navrhovateľa nebolo splnené, nakoľko došlo k zrušeniu jeho zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/. S touto skutočnosťou sa odporca nijako nevysporiadal a neprihliadol na ňu ani prvostupňový súd.
názoru navrhovateľa krajský súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, ţe boli dané dôvody zaistenia navrhovateľa
1 písm. c/ v čase vydania napadnutého rozhodnutia, keďţe navrhovateľ bol zaistený
1 písm. b/ a podal ţiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie po uplynutí 20 dní od jeho nelegálneho vstupu na územie SR. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe táto skutočnosť odôvodňuje záver odporcu o účelovosti ţiadosti navrhovateľa o azyl s cieľom zmariť jeho vyhostenie, nakoľko prejavoval vôľu o udelenie azylu ihneď po jeho umiestnení v zariadení pre cudzincov, ale z dôvodu pracovnej vyťaţenosti jediného dostupného tlmočníka z bengálskeho jazyka na území východného Slovenska došlo k omeškaniu prijatia vyhlásenia navrhovateľa o jeho ţiadosti o udelenie azylu. Nesúhlasí ani so záverom prvostupňového súdu o účelovej zmene výpovede oproti výpovedi po zadrţaní odporcom, pretoţe navrhovateľ tieto dôvody vysvetlil vyčerpanosťou. Navrhovateľ bol po príchode na územie SR taký vyčerpaný, ţe poţiadali turistov, aby zavolali políciu i rýchlu zdravotnú pomoc. Navrhovateľ poţiadal o azyl z politických dôvodov. Uviedol tieţ, ţe na územie SR prišiel z Poľska, nie z Ukrajiny, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe odporca voči nemu nezačal konanie o jeho readmisiu na základe medzinárodnej zmluvy na územie Ukrajiny, ale začal konanie o jeho administratívnom vyhostení priamo do krajiny pôvodu. U navrhovateľa nebol daný dôvod pre uplatnenie § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, lebo neexistuje riziko úteku. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora zo dňa 30.05.2013 vo veci Mehmet Arslan proti Polícia ČR C-534/11, nemoţno iba na základe skutočnosti, ţe bola ţiadosť o azyle podaná v zaistení v zariadení pre cudzincov vyvodzovať domnienku, ţe túto ţiadosť podal iba s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a ţe pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné a primerané. Na základe uvedeného preto navrhovateľ navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie odporcu bude zrušené a vec sa mu vráti na ďalšie konanie, a zároveň bude 6 10Sţa/39/2014 nariadené prepustenie navrhovateľa zo zaistenia a účastníkom nebude priznaná náhrada trov konania. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, ţe voči navrhovateľovi sa začalo konanie o administratívnom vyhostení s určením zákazu vstupu, následne bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a rozhodnutie o zaistení administratívneho vyhostenia. Dňa 6.augusta 2014 mu bolo oznámené, ţe navrhovateľ poţiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu obavy o svoj ţivot. Vypočutie bolo vykonané v najbliţšom voľnom termíne tlmočníka. Odporca následne vydal rozhodnutie o odloţení výkonu administratívneho vyhostenia a vydal nové rozhodnutie o zaistení v zmysle ust. § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Vykonaným šetrením bolo zistené, ţe navrhovateľ vstúpil na územie SR z Ukrajiny, pobyt na území Poľska potvrdený nebol. Ani ukrajinská ani poľská strana nepotvrdila predošlý pobyt navrhovateľa na ich území, preto nebolo moţné navrhovateľa v rámci readmisnej dohody administratívne vyhostiť na ich územie. Navrhovateľ sa po vstupe na územie SR neohlásil bez meškania na úradoch, ale postupoval ďalej, pričom jeho cieľom bolo Rakúsko. Aţ po fyzickom vyčerpaní a zistení, ţe skupinu, ktorej bol členom nemá kto ďalej doprevádzať, kontaktoval náhodného turistu, ktorého ţiadal privolať políciu. Odporca ďalej uviedol, ţe je toho názoru, ţe k naplneniu účelu zaistenia dôjde v stanovenej dobe zaistenia. K rozsudku krajského súdu, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie o zaistení, odporca uviedol, ţe v čase vykonania zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov mu nebol tento doručený, preto sa ním nemohol v tom čase zaoberať. K námietke celkového nesprávneho právneho posúdenia odporca uviedol, ţe správny orgán je pri vydaní rozhodnutia o zaistení povinný postupovať v zmysle zákonných ustanovení Druhej hlavy zákona o pobyte cudzincov. Pri vydávaní rozhodnutia o zaistení na účel administratívneho vyhostenia je pri absencii cestovných dokladov podmienkou zistenie totoţnosti cudzinca a následné vystavenie náhradného cestovného dokladu. Navrhovateľ vydal nové rozhodnutie o zaistení v zmysle § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Výkon konania o administratívnom vyhostení je odloţený. Ţiadateľ o udelenie azylu môţe byť na zistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody
1 zákona o pobyte cudzincov. 7 10Sţa/39/2014 Odporca má za to, ţe samotným zaistením nebolo navrhovateľovi odopreté právo poţiadať o azyl. Navrhovateľ mal namierené do Rakúska, po vstupe na územie SR nemal záujem prihlásiť sa úradom. Aţ keď zistil, ţe je umiestnený v zariadení, kde nie je moţný voľný pohyb, poţiadal o udelenie azylu,
názoru odporcu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Má za to, ţe určil primeranú lehotu na zaistenie, v priebehu ktorej bude navrhovateľ stotoţnený, vystaví sa mu náhradný cestovný doklad a prebehne azylové konanie. Zaistenie je preto zákonné, účelné a efektívne. Navrhol preto rozhodnutie odporcu potvrdiť. III. Konanie na odvolacom súde Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
PC, policajt je oprávnený zaistiť ţiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je moţné vyuţiť iné, menej závaţné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného
1 písm. a/ alebo 8 10Sţa/39/2014 písm. b/, a ktorý podal ţiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
PC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
CP, podanie ţiadosti o udelenie azylu alebo poţiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie
osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
PC, štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺţiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak moţno predpokladať, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺţi z dôvodu, ţe štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, ţe mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote
prvej vety, môţe policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺţení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺţenia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemoţno predĺţiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Z obsahu spisu vyplynulo, ţe odporca skorším rozhodnutím zo dňa 18.júla 2014 č. PPZ-HCP-SO18-86-005/2014 rozhodol o zaistení navrhovateľa
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č.k. 3Sp/36/2014-19 zo dňa 19.augusta 2014 zrušil rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa a nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp.zn. 10Sţa/35/2014 zo dňa 2. októbra 2014 toto rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Rozhodnutím zo dňa 25.augusta 2014 (ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) bol navrhovateľ opätovne zaistený
c/ zákona o pobyte cudzincov s dátumom od 25.augusta 2014 na nevyhnutie potrebný čas, najviac do
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, kedy môţe byť ţiadateľ o azyl zaistený, iba ak uţ je zaistený
1 písm. a/ alebo b/, čo tu nebolo splnené. Ustanovenie § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov umoţňuje odporcovi zaistiť ţiadateľa o udelenie azylu, ktorý je uţ zaistený
1 písm. a/ alebo písm. b/ (čo bol prípad navrhovateľa), ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky a ktorý podal ţiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Pokiaľ teda policajný útvar dospeje k záveru, ţe ţiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu podaná po jeho predchádzajúcom zaistení je účelová, podaná iba za účelom pozdrţať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, odporca rozhodne, ţe dôvody predchádzajúceho zaistenia
1 písm. b/ zákona pobyte cudzincov trvajú napriek tomu, ţe cudzinec poţiadal o medzinárodnú ochranu, pričom v rozhodnutí, v ktorom preukáţe splnenie zákonných podmienok jeho zaistenia
1 písm. c/ musí vyloţiť, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní ţiadosti o medzinárodnú ochranu. V prejednávanom prípade nebola účinne naplnená podmienka, ţe v čase vydania rozhodnutia o zaistení
1 písm. c/ bol navrhovateľ zaistený
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia o zaistení v tomto konaní, bolo uţ vyhlásené rozhodnutie krajského súdu (krajský súd rozhodol dňa 19. augusta 2014) o zrušení rozhodnutia správneho orgánu o zaistení a nariadení bezodkladného prepustenia navrhovateľa zo zaistenia, pričom odporca o tejto skutočnosti mal vedomosť, avšak s dôvodmi, pre ktoré krajský súd povaţoval skôr vydané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov za nezákonné, sa nijako nevysporiadal ani ich nezohľadnil vo svojom neskoršom rozhodnutí. Podmienkou zaistenia cudzinca – ţiadateľa o azyl
písm. c/ zákona o pobyte cudzincov je skutočnosť, ţe cudzinec – ţiadateľ o azyl je uţ zaistený
1 písm. a/ alebo b/. 10 10Sţa/39/2014 Ak zákonnosť rozhodnutia o zaistení cudzinca je spochybnená rozsudkom súdu, o čom mal odporca vedomosť, musí odporca postupovať pri ďalšom rozhodovaní o zaistení cudzinca so všetkou obozretnosťou, najmä z toho pohľadu, či zákonnosť svojho ďalšieho rozhodovania nestavia na súdom spochybnenej, i keď neprávoplatne tvrdenej nezákonnosti skôr vydaného rozhodnutia. Odporca takto nepostupoval, nevysporiadal sa vôbec v preskúmavanom rozhodnutí s okolnosťami, ktoré viedli krajský súd k zrušeniu jeho skoršieho rozhodnutia o zaistení navrhovateľa ako nezákonného, a preto odvolací súd aj po zohľadnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sţa/35/2014 zo dňa 2.októbra 2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. augusta 2014 č.k. 3Sp/36/2014-19 dospel k záveru, ţe v danom prípade neboli účinne naplnené podmienky zákona na postup odporcu, ktorý zaistil navrhovateľa
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Na nezákonnosti, i keď právoplatne potvrdenej rozhodnutím najvyššieho súdu aţ po rozhodnutí odporcu, avšak spochybnenej krajským súdom pred vydaním napadnutého rozhodnutia odporcu nemoţno stavať zákonnosť rozhodnutia odporcu, pokiaľ podmienkou zaistenia navrhovateľa je existencia rozhodnutia o zaistení navrhovateľa
1 písm. a/ alebo b/ zákona o pobyte cudzincov, najmä za stavu, ţe odporca vo svojom rozhodnutí nezohľadní navrhovateľom tvrdenú a krajským súdom vytknutú nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je uţšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa
názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na obsah administratívneho spisu, nemoţno jednoznačne vyvodiť záver o dôvodnom podozrení, ţe navrhovateľ podal ţiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Navrhovateľ uviedol ako dôvod svojej ţiadosti o azyl obavy o svoj ţivot, nakoľko bol členom opozičnej 12 10Sţa/39/2014 strany BNP. Nie je na mieste bagatelizovanie jeho problémov, rovnako ako aj jeho zdravotného stavu počas prvého výsluchu po jeho príchode na územie SR. Zo skutočnosti, ţe navrhovateľ vyslovene prejavil vôľu o azyl aţ po jeho umiestnení v zariadení pre cudzincov, pričom pôvodne uviedol, ţe mal namierené do Rakúska, kde si chcel nájsť prácu, odporca vyvodil záver o riziku jeho úteku, resp. vyhýbaniu sa administratívnemu vyhosteniu, pričom poukazuje na zovšeobecnené predošlé správanie sa iných cudzích štátnych príslušníkov. Navrhovateľ namietal, ţe zaistenie je neúčelné, pretoţe neprebieha konanie o jeho návrate, ktorého výkon je odloţený aţ do právoplatného rozhodnutia o jeho ţiadosti o azyl a nie je predpoklad, ţe k naplneniu účelu zaistenia dôjde v stanovenej dobe zaistenia. Rozhodnutie odôvodnil odporca tým, ţe nedisponuje inou zákonnou moţnosťou ako ho umiestniť v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, pričom sa odvoláva na doterajšiu prax správneho orgánu ako aj na skutočnosť, ţe štátni príslušníci tretích krajín častokrát účelovo prejavujú úmysel poţiadať o azyl a pokiaľ nedôjde k ich zaisteniu, spravidla svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských štátov nie je moţné monitorovať. Námietku navrhovateľa, ţe odporca svoj záver o riziku úteku odôvodňuje zovšeobecnením predošlého správania sa iných cudzích štátnych príslušníkov povaţoval odvolací súd za dôvodnú, pretoţe riziko úteku, resp. vyhýbanie alebo bránenie procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia je potrebné vţdy posúdiť individuálne. Odporca v dôvodoch rozhodnutia vyjadril názor, ţe svojou ţiadosťou o azyl navrhovateľ sleduje jednak oddialenie vydania na Ukrajinu a jednak snahu dostať sa do azylového tábora, ktorý má voľný reţim pohybu ţiadateľov o azyl a tento voľný reţim by vzápätí vyuţil na útek v snahe dostať sa do cieľovej krajiny Rakúska. Odporca bliţšie nešpecifikuje, z čoho konkrétne pramenia takéto obavy. Na rozdiel od názoru krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky navrhovateľa boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a preto dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku
13 10Sţa/39/2014 O povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, odvolací súd rozhodol
7 OSP,
ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 2 OSP a § 246c OSP, tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe navrhovateľ si ich náhradu neuplatnil a odporcovi náhrada trov nepatrí zo zákona. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 5. novembra 2014 JUDr. Jana H e n č e k o v á , PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.