c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), pretoţe existuje dôvodné podozrenie, ţe účastník konania podal ţiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Zároveň bol navrhovateľ umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3.1.2015, pričom sa voči nemu vedie konanie o administratívnom vyhostení. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, ţe odporca dostatočne zistil skutkový stav a ţe opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
názoru krajského súdu odporca v dôvodoch rozhodnutia po skutkovej stránke uviedol všetky skutočnosti, ktoré sú reálnym prejavom správania sa cudzinca. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo podstatné, ţe boli dané dôvody zaistenia
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov v čase vydania rozhodnutia. Navrhovateľ bol ako príslušník tretej krajiny zaistený
1 písm.
názoru krajského súdu postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré predpokladá zmenu dôvodu zaistenia, ku ktorej môţe dôjsť v priebehu uţ existujúceho zaistenia ţiadateľa o azyl. Riadne bola odôvodnená dĺţka zaistenia. Odporca skúmal aj skutočnosti moţnosti vrátenia navrhovateľa do B.. Krajský súd preto povaţoval námietky navrhovateľa za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. II. Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, z dôvodov
2 písm.
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov môţe byť ţiadateľ o azyl zaistený iba ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného
1 písm.
názoru navrhovateľa krajský súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, ţe boli dané dôvody zaistenia navrhovateľa
1 písm. c) v čase vydania napadnutého rozhodnutia, keďţe navrhovateľ bol zaistený
1 písm.
1 zákona o pobyte cudzincov. Odporca má za to, ţe samotným zaistením nebolo navrhovateľovi odopreté právo poţiadať o azyl. Navrhovateľ mal namierené do Rakúska, po vstupe na územie SR nemal záujem prihlásiť sa úradom. Aţ po márnom čakaní osoby, ktorá ich mala zaviesť do Rakúska a vyčerpaní ostali na mieste, kde boli kontrolovaní hliadkou polície. Aţ keď zistil, ţe je umiestnený v zariadení, kde nie je moţný voľný pohyb, poţiadal o udelenie azylu,
názoru odporcu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Má za to, ţe určil primeranú lehotu na zaistenie, v priebehu ktorej bude navrhovateľ stotoţnený, vystaví sa mu náhradný cestovný doklad a prebehne azylové konanie. Zaistenie je preto zákonné, účelné a efektívne. Navrhoval preto rozhodnutie odporcu potvrdiť. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Odporca napadnutým rozhodnutím
1 písm.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený. Následne, po umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, poţiadal navrhovateľ o azyl z dôvodu obavy o svoj ţivot. Správny orgán skúmal, ţe účastník konania nemá na území SR ţiadne rodinné väzby, skúmal jeho ekonomickú situáciu a dospel k záveru, ţe vzhľadom na jeho osobu a jeho osobné pomery nie je moţné z jeho strany zloţiť peňaţnú záruku a zabezpečiť si ubytovanie. Správny orgán nemá inú zákonnú moţnosť, ako ho po zaistení umiestniť v útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Odporca prihliadal aj na skutočnosť, ţe štátni príslušníci tretích krajín často účelovo prejavujú úmysel poţiadať o azyl a iba výnimočne absolvujú kompletnú azylovú procedúru a svojvoľne opúšťajú pobytové tábory. Odporca preskúmal všetky dôleţité skutočnosti a má za to, ţe vrátením na územie B. mu nehrozí mučenie, kruté neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, rovnako nie je ohrozený jeho ţivot z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboţenstva, prípadne príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Neuviedol ţiadne skutočnosti, ktoré by takýto návrat neumoţňovali. Pred vydaním rozhodnutia bola účastníkovi daná moţnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie. Správny orgán má za to, ţe zaistenie účastníka konania v tomto prípade je účelné, efektívne a odôvodnené, nakoľko existuje riziko jeho úteku. Na základe výpovede účastníka konania ako aj šetrením OHK PZ Zboj, bolo zistené, ţe účastník konania spolu s prevádzačmi pešo neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou a ďalej pokračoval do vnútrozemia SR cca 25 kilometrov. Z tohto miesta ich mala ďalšia osoba autom odviesť do Rakúska. Čiţe účastník konania nemal záujem po vstupe na územie SR bez meškania prihlásiť sa na úradoch ale chcel pokračovať bez kontroly do Rakúska, kde išiel za prácou. Aţ po márnom čakaní na túto osobu a fyzickom vyčerpaní ostali na mieste, kde boli kontrolovaní hliadkou polície. Správny orgán sa pri rozhodovaní o zaistení riadil aj Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951 v znení protokolu o postavení utečencov z roku 1967, ako aj Smernicou Rady 2013/33/EU, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie ţiadateľov 8 1Sža/41/2014 o medzinárodnú ochranu.
čl. 18 Charty základných práv Európskej únie právo na azyl sa zaručuje dodrţiavaním pravidiel Ţenevského dohovoru z
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Správny orgán taktieţ skúmal reálnu moţnosť výkonu vyhostenia účastníka konania t.j. účelnosť zaistenia. Má za to, ţe v prípade odpadnutia dôvodov odloţenia výkonu administratívneho vyhostenia, bude moţné v konaní o administratívnom vyhostení pokračovať. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského 10 1Sža/41/2014 súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
3 zákona o pobyte cudzincov podanie ţiadosti o udelenie azylu alebo poţiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie
osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺţiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak moţno predpokladať, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺţi z dôvodu, ţe štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, ţe mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote
prvej vety, môţe policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺţení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺţenia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemoţno predĺţiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 11 1Sža/41/2014
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť ţiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného
1 písm.
2 zákona o pobyte cudzincov ţiadateľ o udelenie azylu môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody
odseku 1. Celkový čas zaistenia ţiadateľa o udelenie azylu
odseku 1 písm. a), b),
odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia
4. Z obsahu spisu vyplynulo, ţe odporca skorším rozhodnutím zo dňa 18.7.2014 č. PPZ- HCP-SO18-86-003/2014 rozhodol o zaistení navrhovateľa
1 písm.
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, kedy môţe byť ţiadateľ o azyl zaistený iba ak uţ je zaistený
1 písm.
1 písm.
b) zákona pobyte cudzincov trvajú, napriek tomu, ţe cudzinec poţiadal o medzinárodnú ochranu, pričom v rozhodnutí v ktorom preukáţe splnenie zákonných podmienok jeho zaistenia
c) musí vyloţiť, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní ţiadosti o medzinárodnú ochranu. V prejednávanom prípade nebola účinne naplnená podmienka, ţe v čase vydania nového rozhodnutia o zaistení, bol navrhovateľ zaistený
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia o zaistení v tomto konaní, bolo uţ vyhlásené rozhodnutie krajského súdu (krajský súd rozhodol dňa 19.8.2014) o zrušení rozhodnutia správneho orgánu o zaistení a nariadení bezodkladného prepustenia navrhovateľa zo zaistenia, pričom odporca o tejto skutočnosti mal vedomosť avšak s dôvodmi, pre ktoré krajský súd povaţoval skôr vydané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov sa nijako nevysporiadal ani ich nezohľadnil vo svojom neskoršom rozhodnutí. Podmienkou zaistenia cudzinca- ţiadateľa o azyl
písm. c/ zákona o pobyte cudzincov je skutočnosť, ţe cudzinec - ţiadateľ o azyl je uţ zaistený
1 písm. a/ alebo b/. V prípade, ţe zákonnosť rozhodnutia o zaistení cudzinca je spochybnená rozsudkom súdu, o skutočnosti ktorej má odporca vedomosť, musí odporca postupovať pri ďalšom rozhodovaní o zaistení cudzinca so všetkou obozretnosťou, najmä z toho pohľadu, či zákonnosť svojho ďalšieho rozhodovania nestavia na súdom spochybnenej i keď neprávoplatne tvrdenej nezákonnosti skôr vydaného rozhodnutia. Odporca takto nepostupoval, nevysporiadal sa vôbec v preskúmavanom rozhodnutí s okolnosťami, ktoré viedli krajský súd k zrušeniu jeho skoršieho rozhodnutia o zaistení navrhovateľa ako nezákonného, a preto odvolací súd aj po zohľadnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţa 34/2014 zo dňa 3.10.2014, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.8.2014 č. k. 2Sp 36/2014-17 dospel k záveru, ţe v danom prípade neboli účinne naplnené podmienky zákona na postup odporcu, ktorý zaistil navrhovateľa
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. 13 1Sža/41/2014 Na nezákonnosti, i keď právoplatne potvrdenej rozhodnutím najvyššieho súdu aţ po rozhodnutí odporcu, avšak spochybnenej krajským súdom pred vydaním napadnutého rozhodnutia odporcu nemoţno stavať zákonnosť rozhodnutia odporcu, pokiaľ podmienkou zaistenia navrhovateľa je existencia rozhodnutia o zaistení navrhovateľa
1 písm. a / alebo b/ zákona o pobyte cudzincov, najmä za stavu, ţe odporca vo svojom rozhodnutí nezohľadní navrhovateľom tvrdenú a krajským súdom vytknutú nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je uţšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôţu bez náleţitého odôvodnenia a vysporiadnia sa so skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia, ktorého zákonnosť bola spochybnená súdom a zákonnosť ktorá je predpokladom jeho rozhodovania celkom zbaviť povinnosti vysporidať sa s dôvodmi súdom spochybnenej zákonnosti rozhodnutia, i keď v štádiu neprávoplatne tvrdenej nezákonnosti. I keď legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať, (rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz Súdny dvor Európskej únie/ vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863), v danom prípade legitímnym očakávaním navrhovateľa bezpochyby bolo, ţe odporca sa pri rozhodovaní o tom, či dôvody jeho zaistenia trvajú potom, ako podal ţiadosť o azyl, bude zaoberať spochybnenou zákonnosťou skôr vydaného rozhodnutia, pretoţe od zákonnosti tohto rozhodnutia závisela aj moţnosť zaistenia navrhovateľa v preskúmavanom rozhodnutí. Rozhodovacia činnosť krajského súdu pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporcu (napokon potvrdená aj rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu) mohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania navrhovateľa, ţe jeho prepustenie zo zaistenia, ktoré nariadil 14 1Sža/41/2014 krajský súd a potvrdil najvyšší súd nebude ohrozené neskorším rozhodnutím odporcu, ktorý zaistil navrhovateľa bez toho, aby sa s dôvodmi spochybnenej zákonnosti skoršieho rozhodnutia zaoberal.
názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na obsah administratívneho spisu, nemoţno jednoznačne vyvodiť záver, ţe u navrhovateľa ide o dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Navrhovateľ uviedol ako dôvod svojej ţiadosti o azyl obavy o svoj ţivot, nakoľko bol členom opozičnej politickej strany a bol falošne obvinený z vraţdy. Nie je na mieste bagatelizovanie jeho problémov, rovnako ako aj jeho zdravotného stavu počas prvého výsluchu po jeho príchode na územie SR. Na základe skutočnosti, ţe navrhovateľ vyslovene prejavil vôľu o azyl aţ po jeho umiestnení v zariadení pre cudzincov, pričom pôvodne uviedol, ţe mal namierené do Rakúska, kde si chcel nájsť prácu, odporca vyvodil záver o riziku jeho úteku resp. vyhýbaniu sa administratívnemu vyhosteniu, pričom poukazuje na zovšeobecnené predošlé správanie sa iných cudzích štátnych príslušníkov. Navrhovateľ namietal, ţe zaistenie je neúčelné, pretoţe neprebieha konanie o jeho návrate, ktorého výkon je odloţený aţ do právoplatného rozhodnutia o jeho ţiadosti o azyl a nie je predpoklad, ţe k naplneniu účelu zaistenia dôjde v stanovenej dobe zaistenia. Rozhodnutie odôvodnil odporca tým, ţe nedisponuje inou zákonnou moţnosťou ako ho umiestniť v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, pričom sa odvoláva na doterajšiu prax správneho orgánu ako aj na skutočnosť, ţe štátni príslušníci tretích krajín často krát účelovo prejavujú úmysel poţiadať o azyl a pokiaľ nedôjde k ich zaisteniu spravidla svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských štátov nie je moţné monitorovať. Námietku navrhovateľa, ţe odporca svoj záver o riziku úteku odôvodňuje zovšeobecnením predošlého správania sa iných cudzích štátnych príslušníkov povaţoval za dôvodnú, pretoţe riziko úteku resp. vyhýbanie alebo bránenie procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia je potrebné vţdy posúdiť individuálne. Odporca v dôvodoch rozhodnutia vyjadril názor, ţe svojou ţiadosťou o azyl sleduje jednak oddialenie vydania na Ukrajinu a jednak snahu dostať sa do azylového tábora, ktorý ma voľný reţim pohybu ţiadateľov o azyl a tento voľný reţim by vzápätí vyuţil na útek v snahe dostať sa do cieľovej krajiny Rakúska. Odporca bliţšie nešpecifikuje z čoho pramenia takéto obavy. 15 1Sža/41/2014 Na rozdiel od názoru krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky navrhovateľa boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a preto odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku
O povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku odvolací súd rozhodol
7 OSP,
ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 2 OSP a § 246c OSP, tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ si ich náhradu neuplatnil a odporcovi náhrada trov nepatrí zo zákona. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 4. novembra 2014 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.