1, písm. a/ a s § 67 ods. 1,3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej zákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákon o DPH), ktoré citoval a súčasne posudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného v intenciách ustanovení § 1a písm. c/
1,3,6, s § 15 ods. 1 a s § 29 ods. 1,2,4, 8, s § 44 zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov alebo zákon č. 511/1992 Zb.). Krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaný rozhodnutím č. I/226/1149- 91574/2011/994159-r zo dňa 13.9.2011, potvrdil rozhodnutie– dodatočný platobný výmer, Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91061/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 711.113,49 €. Ţalovaný rozhodnutím č. I/226/1149-91582/2011/994159-r zo dňa 13.9.2011 rozhodnutie – dodatočný platobný výmer, Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91075/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 386.344,15 €, zmenil na sumu 377.609,17 €. Ţalovaný rozhodnutím č. I/226/1149-91580/2011/994159-r zo dňa 13.9.2011 potvrdil rozhodnutie – dodatočný platobný výmer, Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91064/10/Feč 3 6Sžf/133-137/2013 zo dňa 12.10.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 331.005,90 €. Ţalovaný rozhodnutím č. I/226/1149-91567/2011/994159-r zo dňa 13.9.2011 potvrdil rozhodnutie – dodatočný platobný výmer, Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91052/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 244.970,35 €. Krajský súd mal preukázané ţe správca dane v uvedených veciach rozhodol na základe zistení z daňovej kontroly, ktorá bola zameraná na dodrţiavanie DPH ţalobcom za obdobie január aţ apríl, jún aţ november 2008; správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly dňa 9.9.2010 Protokol č. 645/320/83873/2010/Vask a jeho Dodatok č. 1 zo dňa 8.10.2010; na základe zistení uvedených v protokole správca dane nepriznal ţalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou A Energie, s.r.o., (v januári 2008 v celkovej sume DPH 8.472.449 Sk, vo februári 2008 v celkovej sume DPH 8.084.283 Sk, v marci 2008 v celkovej sume DPH 10.507.804 Sk, v apríli 2008 v celkovej sume DPH 7.599.002 Sk a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH. Ďalej krajský súd uviedol, ţe z uvedeného protokolu vyplýva, ţe správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou A Energie, s.r.o. a spoločnosťou A.J. Secret Consulting s.r.o. (v júni 2008 v celkovej sume DPH 10.706.990,-Sk, v júli 2008 v celkovej sume DPH 10.639.752 Sk, v auguste 2008 v celkovej sume DPH 7.379.977 Sk, v septembri 2008 v celkovej sume DPH 21.423.005 Sk, v októbri 2008 v celkovej sume DPH 9.971.884 Sk, v novembri 2008 v celkovej sume DPH 11.639.004 Sk, tieţ z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH; správca dane dospel k záveru, ţe ţalobca neuviedol vo vyjadrení k Protokolu o zisteniach z daňovej kontroly ţiadne nové konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť záver a číselné zhrnutie výsledkov vykonanej daňovej kontroly; s námietkami ţalobcu sa vyporiadal v Dodatku č. 1 s tým, ţe Protokol zostal nezmenený. Krajský súd ţalobné námietky ţalobcu uvedené rovnako vo všetkých ţalobách pod bodom 1/ aţ 15/ nepovaţoval za dôvodné. Námietku, ktorou ţalobca namietal, ţe postupom správcu dane došlo k závaţnému procesnému pochybeniu, keď vo veci vôbec neprebehlo prvostupňové daňovej konanie, krajský súd posudzoval v zmysle § 15 zákona o správe daní a poplatkov. Poukázal na to, ţe v zmysle uvedeného ustanovenia úlohou daňovej kontroly je zaobstaranie skutočností rozhodujúcich pre zistenie vzniku daňovej povinnosti a výšky, daňová kontrola nespadá pod 4 6Sžf/133-137/2013 procesy rozhodovacie, ale iba zisťovacie (15 ods. 1), výstup z daňovej kontroly, ktorým sa táto ukončuje (protokol) je jedným z podkladov na začatie daňového konania (§ 15 ods. 13) a súčasne predstavuje zákonom označený dôkazný prostriedok (§ 29 ods. 4). Krajský súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe správca dane postupoval tak, ţe samotná daňová kontrola nahradila daňové konanie, ktoré podľa jeho tvrdenia vôbec neprebehlo. Poukázal na to, ţe daňová kontrola bola ukončená Protokolom č. 635/320/83873/2010/Vask zo dňa 9.9.2010, ku ktorému ţalobca podal vyjadrenie, s ktorým sa správca dane vyporiadal v Dodatku č. 1 prejednaným s Protokolom so ţalobcom dňa 8.10.2010. Konštatoval, ţe Dodatok k Protokolu je súčasťou Protokolu, nenahrádza uţ doručený protokol, a preto sa naň ani nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia pre Protokol, keď navyše v Dodatku č. 1 k Protokolu správca dane len vyhodnotil odvolacie námietky ţalobcu k Protokolu, pričom samotný obsah Protokolu zostal nezmenený a následne začalo vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane rozhodol o daňovej povinnosti ţalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobia dodatočnými platobnými výmermi z 12.10.2010. Podľa názoru krajského súdu správca dane dôvodne nevypočul navrhnutých svedkov (I., A.), pretoţe nebol predpoklad, ţe zmenia svoje predchádzajúce vysvetlenia k nadobudnutiu zlata, ktoré podali pred miestne príslušnými správcami dane pri daňovej kontrole DPH, ktoré sa týkali obchodných spoločností, v ktorých boli konateľmi. Krajský súd mal za to, ţe zápisnice o výsluchu bývalých konateľov spoločností A.J. Secret Consulting, s.r.o., a spol. HiB Trade, s.r.o., nie je moţné hodnotiť ako nezákonne získané dôkazy, pretoţe ich pouţitie v daňovom konaní vykonanom u ţalobcu bolo v súlade s § 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní a poplatkov, pričom s obsahom uvedených zápisníc bol ţalobca riadne oboznámený. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca v prejednávanej veci po ukončení daňovej kontroly neoznačil ţiadne dôkazy, ktoré by neboli známe z daňovej kontroly, a preto nebolo v rozpore so zákonom, aby správca dane v odôvodnení dodatočných platobných výmerov nepouţil zistenia a závery daňovej kontroly. K námietke (č. 2), ktorou ţalobca namietal procesné pochybenie správcu dane, pretoţe ţalobca neporozumel poučeniu od správcu dane a teda daňová kontrola nebola riadne ukončená prerokovaním Protokolu o daňovej kontrole, krajský súd uviedol, ţe správca dane postupoval v zmysle § 23 ods. 3
2 zákona o správe daní a poplatkov. Uvedenú námietku povaţoval za účelovú. Krajský súd povaţoval za nedôvodnú aj námietku (č. 3), ktorou ţalobca namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. K tejto námietke krajský súd uviedol, ţe daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho 5 6Sžf/133-137/2013 tvrdenia (§ 15 ods. 5 písm. c/) a vyjadriť sa k Protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia (§ 15 ods. 10 veta druhá). Zastával názor, ţe na Dodatok sa uţ nesťahuje právo daňového subjektu vyjadriť sa k nemu v lehote v zmysle § 15 ods. 10 veta druhá zákona o správe daní a poplatkov. Vo vzťahu k námietke (č. 4), ktorou ţalobca namietal, ţe napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný rozpor, krajský súd uviedol, ţe náleţitosti preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného ako aj správcu dane obsahujú zákonné náleţitosti a v ich odôvodneniach sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a aj pouţitie právnych predpisov, pričom súd nezistil ani ich vzájomnú rozporuplnosť. Poukázal na § 30 zákona o správe daní a poplatkov. Námietku ţalobcu povaţoval za všeobecnú a nekonkrétnu. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou ţalobcu (č. 5), ktorou namietal nepochopenie základných princípov reálneho obchodu a činnosti poskytovania bezpečnostnej schránky zo strany daňových úradov. Poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu krajský súd zdôraznil, ţe bývalá konateľka spoločnosti A.J. Secret Consulting, v rámci daňovej kontroly vykonanej v tejto spoločnosti zápisnične uviedla u miestne príslušného správcu dane, ţe dodané zlato malo formu plátov a nejednalo sa o investičné zlato, jediným dodávateľom zlata v roku 2008 pre túto spoločnosť bola spoločnosť HiB Trade, s.r.o., kontrola rýdzosti a hmotnosti sa vykonávala u ţalobcu a zlato bolo v nezmenenom stave dodávané ţalobcovi. Uviedol, ţe Daňový úrad Bratislava 1 (miestne príslušný správca dane pre A.J. Secret Consulting, s.r.o.,) zistil z daňových dokladov, ţe zlato nakúpené od HiB Trade, s.r.o. bolo investičné zlato od rakúskeho obchodníka dodávané ţalobcovi, keď v účtovníctve spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o., neboli evidované ţiadne náklady spojené s prepravou zlata, skladovaním, poistné a pod.. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, týkajúcej sa bezpečnostnej schránky, krajský súd poukázal na výpoveď pani J. v rámci daňovej kontroly spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o., ktorá pred miestne príslušným správcom dane zápisnične uviedla, ţe ţalobca neposkytol tejto spoločností (A.J. Secret Consulting, s.r.o.,) ţiadnu bezpečnostnú schránku a medzi týmito spoločnosťami nebola uzavretá ţiadna zmluva o sluţbách bezpečnostnej schránky. Krajský súd mal za to, ţe ţalobca nepreukázal poskytnutie sluţieb bezpečnostnej stránky. Vo vzťahu k dodávke granulátu striebra v zdaňovacom období jún a november 2008 krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný opravil nesprávnosť rozhodnutia správcu dane tak, ţe zníţil sumu dodatočného predpisu dane. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobcu (č. 6), ţe väčšina dôkazov bola vykonaná v rozpore so zákonom. Poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce 6 6Sžf/133-137/2013 z administratívneho spisu uviedol, ţe bývalí konatelia spoločností A.J. Secret Consulting, s.r.o., a HiB Trade, s.r.o. v rámci daňovej kontroly vykonávanej v uvedených spoločnostiach podali vysvetlenia pred miestne príslušnými správcami dane v súvislosti s týmito kontrolami a teda neboli vypočutí ako svedkovia, pričom vyjadrenia podali v rámci daňových kontrol, ktoré začali pred výkonom daňovej kontroly u ţalobcu. Krajský súd konštatoval, ţe ide o dôkazy, na ktoré daňové orgány prihliadajú podľa § 16 a § 29 ods. 2, 4 zákona o správe daní a poplatkov, a preto ide o dôkazy získané v súlade so zákonom. K tvrdeniam ţalobcu, ţe Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávalo dôkazy, na vykonanie ktorých nemal právo (námietka č. 7) krajský súd uviedol, ţe Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zodpovedalo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 150/2000 Z. z. za jednotné uplatňovanie osobitných predpisov daňovými orgánmi a navrhovalo ich zmenu, z ktorých dôvodov daňové riaditeľstvo vykonávajúc riadiacu a metodickú činnosť bol oprávnený vydať aj „Pracovnú pomôcku č. 143/3/2008 zo dňa 7.5.2008“, upravujúcu jednotný postup pri kontrolách daňových subjektov, ktoré obchodujú s investičným zlatom. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe Dňové riaditeľstvo SR konalo v rozpore so základnými princípmi zákonného a spravodlivého procesu, čím zasiahlo do rozhodovania prvostupňových daňových orgánov. Stotoţnil sa s názorom ţalovaného, ţe dôkazy získané z medzinárodnej výmeny informácií boli legálne získanými dôkazmi v zmysle § 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511 /1992 Zb., pričom správca dane ţalobcu oboznámil s obsahom dokladov získaných z medzinárodnej výmeny a umoţnil mu vyjadriť sa k nim v určenej lehote od doručenia, avšak ţalobca napriek doručeniu oznámenia sa v určenej lehote k nemu nevyjadril. Krajský súd k tvrdeniu ţalobcu, ţe počas prerušenia konania nemôţe byť vo veci konané, uviedol, ţe z administratívneho spisu nevyplýva, ţe by správca dane v priebehu prerušeného konania vykonal nejaké úkony. Súčasne mal krajský súd preukázané, ţe správca dane ţalobcu oboznámil o ukončení prerušenia kontroly listom zo dňa
1 zákona o DPH, pretoţe ţalobca nadobudol od svojich dodávateľov v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach len investičné zlato, ktoré je oslobodené od dane z pridanej hodnoty podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH. Krajský súd nezistil procesné pochybenia na strane daňových orgánov, a preto ţalobca nebol ukrátený na svojich právach nezákonným postupom ţalovaného a správcu dane. Majúc za to, ţe ţalovaný rozhodol v jednotlivých veciach v súlade so zákonom, ţaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania pre jeho neúspech v konaní. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne ţiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietal, ţe krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku vôbec neuviedol podstatu dôvodov zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu, keďţe z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, ako súd postupoval pri preskúmaní 11 6Sžf/133-137/2013 zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu na základe ţaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky ţalobcu uvedené v ţalobách proti napadnutým rozhodnutiam ţalovaného správneho orgánu. Tvrdil, ţe odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Ţalobca poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 226 O.s.p. dôvodil, ţe krajský súd bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania, prípadne zistenia zmeny skutkového či právneho stavu rozhodol znovu tak isto ako v predchádzajúcom rozhodnutí s tým, ţe znovu prevzal takmer v plnom rozsahu obsah dôvodov rozhodnutia ţalovaného a tieto pôvodné dôvody doplnil o skutočnosti, ktoré sú práve v rozpore so skutkovým stavom veci. Vyslovil názor, ţe krajský súd dospel k skutkovému záveru, ktorý je v úplnom rozpore so skutočným obsahom administratívneho spisu a v rozpore s dôkazmi v ňom sa nachádzajúcimi. Mal za to, ţe prevaţná väčšina týchto dôkazov nemôţe byť pouţitá z dôvodu ich nezákonnosti, v ktorej súvislosti sa v plnom rozsahu pridrţiaval obsahu ţaloby. Podľa názoru ţalobcu krajský súd znova rozhodol nesprávne a nezákonne nerešpektujúc správny názor najvyššieho súdu, keďţe dôvody napadnutého rozhodnutia sú zjavne zmätočné neobsahujúce ţiadne nové skutočnosti oproti pôvodným dôvodom zrušeného rozsudku, ako aj ţe dôvody napadnutého rozsudku neobsahujú hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, ale opisujú len čiastočne obsah administratívneho spisu a skutkové závery sú v úplnom rozpore so skutočným obsahom stavu veci. Dôvodil, ţe rozsudok krajského súdu je teda čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok a zmätočnosť dôvodov a čiastočne nesprávny pre rozpor so skutkovým stavom. Uviedol, ţe keďţe krajský súd sa vôbec neriadil ust. § 226 o záväznosti rozhodnutia nadriadeného súdu ţiada, aby bol rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p.
1 a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretoţe tým, ţe krajský súd nerešpektoval záväzný názor odvolacieho súdu, mu odňal svojím postupom moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu nebola poskytnutá súdna ochrana podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval, aby najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, ţe naďalej trvá na svojom právnom názore vyslovenom v napadnutých rozhodnutiach ako aj na svojich vyjadreniach a stanoviskách k predmetným ţalobám. 12 6Sžf/133-137/2013 Konštatoval, ţe správca dane pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie r. 2008 u ţalobcu vzhľadom na časový odstup od deklarovaného obchodu so zlatom mohol vychádzať len z dokladov predloţených zistenými obchodníkmi so zlatom, pričom vyuţil pre závery uvedené v protokole z kontroly a v ţalobou napadnutých rozhodnutiach zistenia z iných konaní a medzinárodnej výmeny informácií. Uviedol, ţe v rámci daňovej kontroly DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia v roku 2008 vykonávanej Daňovým úradom Bratislava I u A.J. Secret Consulting, s.r.o., Bratislava, dodávateľa zlata pre ţalobcu, sa konateľka spoločnosti A. do zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej miestne príslušným správcom dane vyjadrila, ţe zlato v roku 2008 nakupovala len od HiB Trade, s.r.o., Spišská Nová Ves ako jediného dodávateľa, Daňový úrad Spišská Nová Ves pri daňovej kontrole DPH za rok 2008 vykonanej u HiB Trade, s.r.o., Spišská Nová Ves zistil, ţe táto spoločnosť nakupovala investičné zlato od rakúskeho obchodníka Schӧ ller Münzhandell GmbH, Wien. Poukázal na to, ţe správca dane mal z dokladov, ktoré mu zaslala rakúska finančná správa v rámci medzinárodnej výmeny informácií preukázané (faktúrami, dodacími listami CMR a dokladmi kuriérnej prepravy), ţe sa jednalo o investičné zlato, ktoré rakúsky obchodník predal HiB Trade, s.r.o., pričom bývalý konateľ tejto spoločnosti Š. sa vyjadril tak, ţe zlato od rakúskeho obchodníka dodával spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o., ale zlato bolo fyzicky prepravované od rakúskeho obchodníka ţalobcovi. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe pretoţe HiB Trade, s.r.o., aj A.J. Secret Consulting, s.r.o. boli len obchodníci so zlatom, nemohli pretvárať zlato na investičné zlato a v účtovnej evidencii spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o., neboli evidované ţiadne výdavky súvisiace s prepravou, prepracovaním, poistením, skladovaním zlata nakúpeného od HiB Trade, s.r.o., mohol správca dane aj ţalovaný prijať záver, ţe ţalobca nakúpil od A.J. Secret Consulting, s.r.o., investičné zlato, ktoré tento nakúpil a od HiB Trade, s.r.o.. Ţalovaný vo vyjadrení upriamil pozornosť na zápisnice z ústneho pojednávania s P. č. 645/320/99514/2011/Vask z 9.11.2011 a jej doplnenie č. 645/320/101558/2011/Vask z 16.11.2011, zápisnice č. 645/320/99336/2011/Bed z 9.11.2011 a č. 645/320/101607/2011/Bed z 16.11.2011, ktoré správca dane spísal so svedkom v rámci iného konania. Súčasne ţalovaný dal do pozornosti zápisnice o ústnom pojednávaní s A. J., ktoré získal správca dane na doţiadania v inom konaní, a to: zápisnica č. 600/321/180207/2011 z 8.8.2011, zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 24.10.2011 č. 600/321/240309/2011, zápisnice o ústnom pojednávaní č. 600/321/213279/08/Slo zo dňa 18.12.2008, č. 600/321/68205/09/Slo zo dňa 28.4.2009 a č. 600/321/23167/10/Slo z 5.2.2010. Ţalovaný uviedol, ţe vyjadrenie A.J. z roku 2011 do zápisnice u miestne príslušného správcu dane za prítomnosti ţalobcu, nie je 13 6Sžf/133-137/2013 hodnoverné, nakoľko účtovná evidencia A.J. Secret Consulting s.r.o., za rok 2008, vyjadrenie konateľa HiB Trade, s.r.o., ale aj bývalej konateľky A.J. Secret Consulting s.r.o., vykonané v iných konaniach v rokoch 2008 – 2010, ako aj doklady získané od rakúskej finančnej správy preukazujú, ţe ţalobcovi v roku 2008 bolo priamo dodané investičné zlato od rakúskeho obchodníka do tuzemska k ţalobcovi pre spoločnosť HiB Trade, s.r.o., ktorá ho dodala len fakturačne spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o., - dodávateľovi zlata pre ţalobcu. Ţalovaný konštatoval, ţe túto skutočnosť potvrdzujú aj faktúry a dodacie listy, doklady rakúskej kuriérnej pošty ako aj CMR o preprave zlata od rakúskeho obchodníka prepravcom Peber s.r.o., Malacky v zdaňovacích obdobiach október a november 2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p.
1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá
ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p
1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţaloby, ktorými sa ţalobca domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu a následne ich zrušenia
prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane- Daňového úradu Trenčín a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobou napadnutým rozhodnutím č. I/226/1149-91567/2011/994159-r zo dňa 13.9.2011 ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie – dodatočný platobný výmer, Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91052/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorým správca dane podľa § 44 ods.6, písm. b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb. ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 244.970,35 €. Rozhodnutím č. I/226/1149-91574/2011/994159-r zo dňa 13.9.2011, ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie– dodatočný platobný výmer, Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91061/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6, 14 6Sžf/133-137/2013 písm. b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb. ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 711.113,49 €. Rozhodnutím č. I/226/1149-91580/2011/994159-r zo dňa 13.9.2011 ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie – dodatočný platobný výmer, Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91064/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorým správca dane podľa § 44 ods.6, písm. b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb. ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 331.005,90 €. Rozhodnutím č. I/226/1149-91582/2011/994159-r zo dňa 13.9.2011 ţalovaný prvostupňové rozhodnutie – dodatočný platobný výmer, Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91075/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorým správca dane podľa § 44 ods.6, písm. b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb. ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 386.344,15 €, zmenil na sumu 377.609,17 €. Odvolací súd v medziach odvolania ţalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu
rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorými rozhodnutiami ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty ţalobcovi za zdaňovacie obdobia august, september, október a november 2008 podľa § 44 ods.6, písm. b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb.. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe Daňový úrad Trenčín na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17. 9. 2009 č. 645/320/79081/2009/Vask oznámil ţalobcovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty - január – apríl, jún - november 2008 určením začatia daňovej kontroly dňom 8.10.2009; výsledky daňovej kontroly správca dane zhrnul v Protokole zo dňa 9.9.2010 č.645/320/83873/2010/Vask, ktorý doručil ţalobcovi na vyjadrenie; k dôvodom ţalobcu uvedených v jeho vyjadrení správca dane podal svoje 15 6Sžf/133-137/2013 stanovisko v dodatku k protokolu č. 1; protokol s dodatkom bol prejednaný so ţalobcom dňa 8.10.2010; na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane ţalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou A. Energie, s.r.o. a spoločnosťou A.J. Secret Consulting s.r.o., v auguste 2008 v celkovej sume DPH 7 379 977 Sk (244 970,35 eur), v septembri 2008 v celkovej sume DPH 21 423 005 Sk (711 113,49 eur), v októbri 2008 v celkovej sume DPH 9 971 884 Sk (331 005,90 eur), v novembri 2008 v celkovej sume DPH 11 639 004 Sk ( 386 344,15 eur) z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH. Správca dane - Daňový úrad Trenčín na základe výsledkov daňovej kontroly rozhodnutím č. 645/230/91052/10/Feč zo dňa 12.10.2010 ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 244 970,35 eur, rozhodnutím zo dňa 12.10.2010 č. 645/230/91061/10/Feč vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 711 113,49 eur, rozhodnutím č. 645/230/91064/10/Feč zo dňa 12.10.2010 vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 331 005,90 eur a rozhodnutím č. 645/230/91052/10/Feč zo dňa 12.10.2010 vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 386 344,15 eur. Ţalobca proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane sa odvolal. V dôvodoch odvolania v pätnástich bodoch namietal, ţe v postupe správcu dane došlo k závaţnému procesnému pochybeniu, keď vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie; ţe nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním protokolu o daňovej kontrole, pretoţe poučeniu, ktoré mu dal správca dane na ústnom pojednávaní dňa 8. 10. 2010 neporozumel; neboli splnené zákonné podmienky vzťahujúce sa k dodatku k protokolu v zmysle § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., keďţe dodatok k protokolu je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, a preto sa vzťahujú naň všetky ustanovenia týkajúce sa protokolu; ţe dôvody napadnutých rozhodnutí sú doslovným opísaním protokolu o daňovej kontrole a dodatku č.1 k protokolu, dôvody rozhodnutia obsahujú len formálnu reakciu správcu dane na námietky vznesené ţalobcom v daňovej kontrole; ţe zo záverov správcu dane uvedených v dodatku k protokolu je zjavné, ţe zamestnanci správcu dane nepochopili ani základné princípy reálneho obchodu, prípadne činnosti poskytovania bezpečnostnej schránky, čím sa správca dane dostatočne nevysporiadal s námietkou ţalobcu, ţe nebol zistený základný skutkový stav, pretoţe správca dane sa vôbec neoboznámil s osobitným obchodným reţimom pri obchodovaní so zlatom a tak zistil skutkový stav, ktorý s vecou vôbec nesúvisel. Ďalej namietal, ţe väčšina dôkazov uvedených v rozhodnutiach bola vykonaná v rozpore so zákonom, a preto na ne vôbec 16 6Sžf/133-137/2013 nemoţno prihliadnuť, pričom správca dane práve z týchto dôkazov vyvodil skutkové a následne právne závery; ţe správca dane konal na základe pokynu Daňového riaditeľstva SR, čo je v úplnom rozpore so základnými princípy zákonného a spravodlivého procesu; ţe správca dane sa snaţil od začiatku kontroly dane z pridanej hodnoty preukázať skutočnosti, ktoré nikdy netvrdil, pretoţe neexistovali t. j., ţe predmetom dodávok v rámci jeho obchodných aktivít malo byť tzv. investičné zlato; ţe správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ale dôkazy hodnotil svojvoľne, účelovo v jeho neprospech v rozpore s ich skutočným obsahom, čím porušil § 2 ods. 1,2 a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., v ktorej námietke sústredil pozornosť k predmetu tovaru vo vzťahu k § 67 ods. 3 zákona o DPH, tvrdiac ţe s investičným zlatom nikdy neobchodoval. Ďalej namietal, ţe v súvislosti s uvádzanými tzv. reťazcami pri preprave zlata, ide o nepravdivé tvrdenie v rozpore so skutočnosťou, špekulatívne nepodloţenú a nepreukázanú hypotézu; ţe správca dane jednoznačne počas kontroly vykonával dokazovanie nad rámec jeho oprávnení, keď zisťoval skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s jeho obchodmi u iných dodávateľov, v ktorej súvislosti tieţ tvrdil, ţe správca dane porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3; ţe ak odviedli daň do štátneho rozpočtu jeho dodávatelia, ktorým túto daň zaplatil a takisto aj samotný ţalobca, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane štátu, čo je neprípustné, aby bola vyrubená daň vo vzťahu k viacerým subjektom v tej istej veci. Taktieţ namietal, ţe napadnuté rozhodnutia sú absolútne, čo do dôvodov zmätočné, pretoţe obsahujú výlučne opísanie dodatku číslo 1 k protokolu bez toho, aby prebehlo prvostupňové konanie a súčasne ţe správcovi dane uţ zanikla kompetencia na výkon daňovej kontroly, ktorá je časovo obmedzená na maximálne trvanie 1 rok v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.. O odvolaniach ţalobcu proti uvedeným rozhodnutiam - platobným výmerom správcu dane, rozhodol ţalovaný preskúmanými rozhodnutiami tak, ţe rozhodnutia - platobné výmery správcu, dane, ktorými bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august, september a október 2008 potvrdil a platobný výmer, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 zmenil zníţením vyrubeného rozdielu dane. Ţalovaný v odôvodneniach rozhodnutí sa v zásade stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane vyslovenými v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí a súčasne sa vyjadril k jednotlivým odvolacím dôvodom ţalobcu, zdôvodniac svoje nesúhlasné stanovisko k jeho dôvodom. 17 6Sžf/133-137/2013 Odvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu ţalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či daňové orgány oboch stupňov pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a ţalobou napadnuté rozhodnutia vydali postupom v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostali sporné otázky, či správca dane, ako aj ţalovaný vydali vo veci zákonné rozhodnutie, či v dostatočnom rozsahu bolo vo veci vykonané dokazovanie, či dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom, či vo veci bol zistený správne skutkový stav, či nedošlo k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti, zásady hodnotenia dôkazov, či postupom daňových orgánov nedošlo k takej vade konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, ako aj či daňové orgány v súlade s príslušnou hmotnoprávnou úpravou posudzovali uskutočnené zdaniteľné plnenia, najmä, či daňové orgány oboch stupňov správne zistili a vyhodnotili charakter tovaru, keď daňové orgány predmetný tovar posudzovali ako investičné zlato a ţalobca ako daňový subjekt tvrdil, ţe nikdy neobchodoval s investičným zlatom a predmetom faktúr v danej veci bolo zlato priemyselné. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto 18 6Sžf/133-137/2013 konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8). Podľa ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa ust. § 15 ods. 1,5,6,10,12,13,16,17,18 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre 19 6Sžf/133-137/2013 správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.