zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Argumentoval tým, ţe nebol daný súhlas F.F.F. (ďalej tiež ako „F.“ alebo „fond“) na prevod privatizovaného majetku, pretoţe v tom čase ešte nebola splatená kúpna cena za odpredaj tohto majetku pre úpadcu. Katastrálny úrad v P. rozhodnutím č. Vo 13/2003 zo dňa
2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu 5 4 Obo 3/2013 na iné osoby, pretoţe nebola splatená celá kúpna cena, prvostupňový súd zdôraznil, ţe v zmysle citovaného ustanovenia, ak fond do 60 dní od doručenia písomnej ţiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas (správne malo znieť „nesúhlas“), má sa za to, ţe súhlas bol udelený (znenie zákona účinné do
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania 265,28 eur za 4 úkony právnych sluţieb vrátane reţijného paušálu, ktorú je ţalovaný povinný nahradiť mu z konkurznej podstaty. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný (ďalej tiež ako „odvolateľ“) argumentujúc odvolacími dôvodmi
2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., ďalej
2 písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, majúc za to, ţe v konaní preukázal, ţe úpadca je vlastníkom vecí, ktoré sú predmetom ţaloby a ţe ním bol aj v čase vyhlásenia konkurzu (č. l. 81 - 83). Ţalovaný vo svojom odvolaní vyjadril názor, ţe súd v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty musí ako predbeţnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k predmetu konania, a to vzhľadom na to, ţe v zmysle zákona podstatu tvoria veci, ktoré patrili dlţníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a teda jediným a rozhodujúcim kritériom pre zápis veci do súpisu konkurznej podstaty je skutočnosť, či vec patrí alebo nepatrí dlţníkovi, inými slovami, či dlţník (úpadca) je vlastníkom veci zapísanej do súpisu konkurznej podstaty, alebo nie je. Má za to, ţe v prejednávanej veci preukázal, ţe nedošlo 6 4 Obo 3/2013 k platnému prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na iný subjekt aţ po ţalobcu a teda, ţe bol a stále je vlastníkom vecí zapísaných do konkurznej podstaty. V konaní predloţil zmluvu o predaji podniku č. 1185/1998, ktorou bola vec, ktorej vylúčenie z podstaty ţalobca ţiada, prevedená z F. na úpadcu. V zmysle tejto zmluvy, ako aj v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu, neboli splnené podmienky na platný prevod majetku z úpadcu na ďalšie subjekty. Zdôraznil, ţe predovšetkým nebola splatená kúpna cena, rovnako nebolo ţiadané o udelenie súhlasu a súhlas F. udelený ani nebol, čo má zákonný aj zmluvný následok, ţe vloţenie majetku do obchodnej spoločnosti K.K., spol. s r. o., K. a jeho následný prevod aţ po prevod na ţalobcu, bol vykonaný neplatnými právnymi úkonmi. Poukázal na zákonnú úpravu, v zmysle ktorej ak nie sú splnené vyššie uvedené podmienky, je právny úkon a všetky na neho nadväzujúce právne úkony neplatné. K ţalobcom predloţenej knihe odoslanej pošty ako dôkazu o tom, ţe úpadca o udelenie súhlasu F. ţiadal, uviedol, ţe tento je v rozpore s vyjadrením samotného fondu, ktorý, ako vyplýva z jeho vyjadrenia zaslaného správe katastra v rámci rozhodovania o proteste prokurátora, uvedenú skutočnosť poprel. Ďalej uviedol, ţe z predmetnej knihy nie je jasné, na aký konkrétny právny úkon úpadca fond o udelenie súhlasu ţiadal, pretoţe je v nej uvedený iba prevod majetku. Poukázal na to, o udelenie súhlasu ţiadal vo viacerých prípadoch a fond na túto ţiadosť vţdy aj reagoval, keďţe jeho vyjadrenie bolo stále priloţené k návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, ţe súhlas resp. ţiadosť o jeho udelenie sú predpokladom platnosti právneho úkonu, nie je mu jasné, prečo túto skutočnosť úpadca neuviedol v návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na rozdiel od iných prevodov, kedy bol súhlas fondu stále prílohou návrhu na vklad. Vo vzťahu k uvedenému ţalovaný ako dôkaz pripojil k svojmu odvolaniu návrh na vklad podaný vo veci iného prevodu majetku, spadajúceho pod rovnaký reţim, kde bol však k návrhu priloţený aj súhlas fondu s prevodom (č. l. 88). V ďalšej časti odvolania ţalovaný súdu vytkol, ţe sa nevysporiadal s vyjadrením fondu o tom, ţe ţiadosť o udelenie súhlasu neeviduje a ţe súhlas na prevod majetku neudelil. Súd bez odôvodnenia vyhodnotil skutkový stav v prospech ţalobcu, ktorý predloţil len neurčitý dôkaz o odoslaní akejsi ţiadosti. Má za to, ţe pokiaľ súd povaţoval vyjadrenie fondu za nedostatočné, mal ho poţiadať o podanie informácie, či ţiadosť o udelenie súhlasu z dátumu uvedeného v knihe odoslanej pošty eviduje a či sa táto týkala vecí, ktoré sú 7 4 Obo 3/2013 predmetom sporu. Keďţe tak súd neučinil, sú jeho závery nepodloţené vykonaným dokazovaním. Súdu tieţ vytkol, ţe odôvodnenie jeho rozhodnutia neobsahuje informáciu o tom, ako sa vysporiadal s vyššie uvedeným skutkovým stavom, prečo nepovaţoval vyjadrenie fondu za dôveryhodné, súčasne prečo povaţoval dôkazy predloţené ţalobcom za postačujúce. Absentuje tieţ odôvodnenie súdu, akým spôsobom vyhodnotil ním predloţené dôkazy (rozhodnutia správy katastra a protest prokurátora, z ktorých vyplýva, ţe fond na prevod majetku neudelil súhlas a ţiadosť o udelenie súhlasu ani neeviduje), z dôvodu ktorého povaţuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. K postupu správy katastra ţalovaný uviedol, ţe nemôţe niesť zodpovednosť za jej nezákonný postup. Zdôraznil, ţe nemal a ani nemá moţnosť rozhodovanie správy katastra ako ovplyvniť, hlavne keď o jej rozhodnutiach nevedel a nebol ani účastníkom konaní o povolenie vkladu. Túto moţnosť mala len prokuratúra, ktorá v danom prípade aj konala. Súdu vytkol, ţe nebral ohľad na skutočnosť, ţe prokuratúra povaţovala za potrebné podať proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva protest, ktorému bolo aj vyhovené. Poukázal na to, ţe Okresná prokuratúra Prešov aj Katastrálny úrad v P. po preskúmaní prevodu majetku z úpadcu na spoločnosť K.K., spol. s r. o., K. a vyţiadaní si vyjadrenia F. o tom, ţe kúpna cena nebola zaplatená a súhlas na prevod majetku nebol udelený, dospeli k opačnému záveru ako súd, teda ţe prevod majetku z úpadcu na K.K., spol. s r. o., K. bol vykonaný v rozpore zo zákonom, ktorá skutočnosť spôsobuje jeho neplatnosť. K rozsudkom, ktoré v konaní predloţil ţalobca a ktorými bolo ţalobe vyhovené, ţalovaný uviedol, ţe sa tak stalo preto, ţe v konaní bolo na rozdiel od prebiehajúceho konania preukázané, ţe fond na daný prevod súhlas udelil. V prílohe svojho odvolania predloţil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 Cbi 7/2009-77 zo dňa zo dňa 27. 06. 2012 v analogickej veci, ktorým súd ţalobu o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty zamietol (č. l. 84 - 87). V závere odvolania uviedol, ţe domnienka hodnovernosti a správnosti údajov katastra nehnuteľností platí len dovtedy, kým nie je preukázaný opak. K odvolaniu ţalovaného sa písomne vyjadril ţalobca (č. l. 90 - 93), ktorý navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne a právne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 8 4 Obo 3/2013 Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 92/2012 vydané v konaní, v ktorom bol skutkový stav a z neho vyplývajúci právny záver totoţný so skutkovým a právnym stavom v tejto veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec
1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V prejednávanej veci sa ţalobca ţalobou zo dňa
1 ZKV, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu.
1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
2 ZKV, súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5K/100/2000-11 zo dňa
2 ZKV. Ţalobca má v konaní za to, ţe je legitímnym vlastníkom sporných nehnuteľností, nakoľko jeho vlastnícke právo nebolo do dnešného dňa spochybnené ţiadnym relevantným súdnym rozhodnutím. Zo spisu je ďalej zrejmé, ţe pôvodným vlastníkom sporných nehnuteľností bola spoločnosť D., a. s. (po zmene obchodného mena dňa 28. 11. 2000: D., a. s. , t. j. úpadca), pôvodne so sídlom: M., P., od 11. 05. 2001 so sídlom: Z., S., IČO: X., ktorá ich nadobudla na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. 1185/1995 zo dňa 01. 11. 1995
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a to od predávajúceho F.F.F. (č. l. 33 - 37). Vklad bol povolený dňa
c/ O. s. p. Konanie o vylúčenie veci je konaním odlišným od konania o určenie vlastníckeho práva, ktoré vyţaduje splnenie osobitných podmienok, na existenciu ktorých musí súd prihliadať kedykoľvek v priebehu konania (§ 103 O. s. p.). Vlastnícke právo odlišne od zápisu v katastri nehnuteľností môţe súd určiť jedine vo výroku svojho rozsudku a nie v jeho odôvodnení, a to za účasti všetkých osôb dotknutých výrokom rozhodnutia, vrátane ich právnych predchodcov. V opačnom prípade by došlo k neprípustnému a nezákonnému popretiu vlastníckeho práva dotknutých subjektov. Takýmto rozhodnutím by sa zmenilo ich právne postavenie, pričom by nemali moţnosť účinne sa brániť. Odvolateľ tieţ namietol nesplnenie podmienok na platný prevod majetku – sporných nehnuteľností, z úpadcu na ďalšie subjekty. Napriek tomu, ţe predmetom konania o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o vylúčenie ktorých v konaní ide, súd prvého stupňa vo vzťahu k tejto otázke vykonal dostatočné dokazovanie v súlade s ust. § 120 a nasl. O. s. p., z ktorého vyvodil správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O. s. p. stotoţňuje. Vo vzťahu k vkladu vlastníckeho práva na základe osvedčenia o vyhlásení účastníka – spoločnosti D., a. s. o vloţení sporných nehnuteľností do základného imania spoločnosti K.K. spol. s r. o., K., je z obsahu spisu zrejmé, ţe Katastrálny úrad v P. rozhodnutím č. Vo 13/2003 zo dňa
2 zákona č. 92/1991 Zb.) nemal dôvod pochybovať. F. síce v katastrálnom konaní o proteste prokurátora uviedol, ţe súhlas v zmysle vyššie citovaného ustanovenia na vloţenie nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. X. v k. ú. N. do základného imania spoločnosti K.K. spol. s r. o., K., obchodnej spoločnosti D., a. s. neudelil a neeviduje ani ţiadosť o udelenie takéhoto súhlasu, prevod majetku však nespochybnil a následne akceptoval aj ďalšie jeho prevody zo spoločnosti K.K. spol. s r. o., K. na spoločnosť D.P., s. r. o. a nakoniec na ţalobcu. Čo sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ţalobcom, a to na základe kúpnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa
ktorej dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov vlastníka, stráca vlastnícke právo aj posledný – aktuálny vlastník, by bola narušením celého konceptu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Nemoţno preto akceptovať výklad,
ktorého by zánikom právneho titulu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k určitej veci právny predchodca aktuálneho vlastníka, zaniklo aj vlastníctvo osoby, ktorá svoje právo odvodzuje od svojho právneho predchodcu (tzv. derivatívny – odvodený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva), pretoţe v opačnom prípade by si tento svojím vlastníctvom nemohol byť nikdy istý. Ochrana vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa je podporená judikatúrou ústavného súdu (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 165/11), i keď je nepopierateľným faktom, ţe prevod vlastníckeho práva medzi viacerými nadobúdateľmi sa musí skúmať vţdy s ohľadom na konkrétne okolnosti toho - ktorého prípadu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd nemal dôvod pochybovať, ţe ţalobca sporné nehnuteľnosti od obchodnej spoločnosti D.P., s. r. o. riadne odkúpil, a to na základe kúpnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 11. 12. 2009, a teda ţe je ich aktuálnym vlastníkom. 13 4 Obo 3/2013 V ďalšom sa odvolací súd zaoberal časťou odvolania ţalovaného, v ktorej namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.,
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, z odôvodnenia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolateľ nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vzhliadol vo vyhodnotení skutkového stavu veci v prospech ţalobcu bez jeho náleţitého odôvodnenia, ako aj v absencii vysporiadania sa s dôkazmi predloţenými jeho osobou. Odvolací súd poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, ţe právo ţalovaného na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje zhrnutie dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa ţalobe vyhovel, a to na základe toho, ţe ţalovaný nepreukázal oprávnenosť zaradenia sporných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty.
názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozsudku v rozsahu vyhotovenom prvostupňovým súdom, zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia – stručné, jasné, výstiţné a je ústavne akceptovateľné. Je nutné zdôrazniť, ţe do práva na spravodlivý súdny proces 14 4 Obo 3/2013 nepatrí aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe nepreukázal, ţe by vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam malo svedčať úpadcovi, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa stotoţňujúc sa s jeho správnosťou v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Ţalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Hoci si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného, tieto nevyčíslil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 30. septembra 2013 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková 15 4 Obo 3/2013
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.