Najvyšší súd 4 Obo 41/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. Ing. E. S., H., I., II. B. S., H., I., III. B. G., H., Z., IV. J. S., H., S., V. M. S., H., I., spoločne zastúpení JUDr. Ľ. S., advokátom so sídlom v B., Š., proti ţalovanému: D., s. r. o., N., M., IČO: X., zástupca JUDr. L., s. r. o., N., M., IČO: X., o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, na odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. Z-2-46Cb 783/94-593, zo dňa
- 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie ţaloby pripúšťa, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. Z-2-46Cb 783/94-593 zo dňa
- 2013 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy č. 34/334023-3 zo dňa
- Ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 557,09 eur. V odôvodnení uviedol, ţe je daný naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení, pretoţe ich postavenie je neisté, ich moţnosť disponovať s nehnuteľnosťou, na ktorej viazne záloţné právo je čiastočne obmedzená zápisom záloţných práv v katastri nehnuteľností, ako aj moţnosť výkonu rozhodnutia, resp. dobrovoľnej draţby, čo obmedzuje ich vlastnícke práva. Úverovú zmluvu ako aj zmluvu o zriadení záloţného práva podpísala námestníčka pobočky S., a. s. Podľa čl. 4.2 Organizačného poriadku S. zo dňa
- 1991 boli vedúci pracovníci mestskej pobočky, riaditeľ a námestník riaditeľa oprávnení konať a podpisovať za 2 4 Obo 41/2013 S. vo veciach mestskej pobočky. Námietka ţalobcov, podľa ktorej zmluvy podpísala osoba, ktorá nie je oprávnená konať za S. neobstojí a súd ju preto vyhodnotil ako nedôvodnú. Na strane ţalovaného došlo v priebehu konania k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa
- 1999, kedy S. postúpila pohľadávku na S., a. s. S., a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila svoju pohľadávku z úverovej zmluvy dňa
- 2004 na spoločnosť G., L., C. a zmluvou o postúpení pohľadávky táto spoločnosť postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť D., s. r. o., N.. V súlade s § 524 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. sa dlţníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Práva spojené s pohľadávkou sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov. Záloţné právo, ako právo akcesorické, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje a sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa v súvislosti s postúpením pohľadávky. Povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla, nie je potrebná. Namietaná skutočnosť, ţe ţalobcovia pri podpise záloţnej zmluvy konali pod nátlakom, nebola v konaní preukázaná. Ţalobcovia podpísali záloţnú zmluvu zo dňa
- 1992 ako aj záloţnú zmluvu zo dňa
- 1993 a tieţ návrh na vklad záloţného práva do katastra nehnuteľností zo dňa
- Súd konštatoval, ţe podpis záloţnej zmluvy je právnym úkonom vykonaným zo strany ţalobcov slobodne, váţne, zrozumiteľne a dobrovoľne. Z obsahu záloţnej zmluvy je zrejmé, kto ju podpisuje, aký záväzok má byť zabezpečený, ako aj rozsah zabezpečenia. Súd dospel k záveru, ţe pasívna legitimácia ţalovaného je daná, pretoţe s postúpením pohľadávky v súlade s § 524 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. boli postúpené aj práva s ňou súvisiace, t. j. aj prípadné právo uspokojiť sa zo zálohu. Zmluva o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam č. 34/334023-3 zo dňa
- 1993 je platná, v dôsledku čoho ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali ţalobcovia odvolanie s poukazom na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, § 205 ods. 2 písm. b/ a § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. 3 4 Obo 41/2013 Podľa ich názoru ţalobcovia konali pri podpise záloţnej zmluvy v omyle spočívajúcom v tom, ţe dlţník – spoločnosť D., s. r. o. úver ešte nečerpal, a ţe tento úver bude riadne splácaný v súlade s úverovou zmluvou. Do omylu boli ţalobcovia uvedení porušením povinností dlţníka a je nepochybné, ţe ak by o tomto porušení ţalobcovia vedeli, nikdy by k podpisu záloţnej zmluvy neboli pristúpili. Ţalobcovia majú za to, ţe na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto časti povaţujú napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Namietajú tieţ, ţe súd nevykonal dokazovanie ohľadom odstúpenia veriteľa od úverovej zmluvy, nevyzval ţalovaného, aby sa k tejto skutočnosti vyjadril pričom súdom vyslovený názor k tejto skutočnosti nevychádzal z riadne vykonaného dokazovania. Súd tieţ neposúdil formálne a obsahové chyby v záloţnej zmluve spôsobujúce jej neplatnosť o. i. aj pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pričom týmito nedostatkami sa súd nezaoberal. Nevysporiadal sa s okolnosťami, za ktorých bola záloţná zmluva uzavretá a to ani v nadväznosti na úverovú zmluvu ako aj nedostatkom vôle na strane ţalobcov podpísať záloţnú zmluvu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, pričom nevykonal dôkazy, navrhované ţalobcami. Napadnuté rozhodnutie navrhli zmeniť tak, ţe súd určí neplatnosť zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam č. 34/334023-3 a jej dodatku č. 2 k úverovej zmluve uzavretej dňa
- 1993 na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 34/334023-3 zo dňa
- 1992, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania. Podľa jeho názoru súd nesprávne aplikoval pri určení výšky trov konania ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., pričom mal postupovať podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky. V tejto časti navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe ţalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 5 038,53 eur. Podaním zo dňa
- 2013 ţalobcovia oznámili, ţe medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o urovnaní vzájomných vzťahov, vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam č. 34/334023-3, dodatku č. 2 k úverovej zmluve zo dňa
- 1993, v dôsledku čoho návrh na začatie konania berú v celom rozsahu 4 4 Obo 41/2013 späť a navrhujú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie návrhu pripustil, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Súčasne navrhujú, aby trovy konania neboli priznané ţiadnemu z účastníkov. Ţalovaný podaním zo dňa
- 2013 so späťvzatím návrhu súhlasil. Podľa § 208 O. s. p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Keďţe v danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie návrhu pripustil, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. Z- 2-46Cb 783/94-593 zo dňa
- 2013 a konanie zastavil. Trovy konania nepriznal ţiadnemu z účastníkov /§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p./. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave
- septembra 2013 JUDr. Viera Pepelová, v. r. Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu Mgr. Monika Poliačiková