1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že o týchto rozhodne v konečnom rozhodnutí. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa si žalobou, súdu prvého stupňa doručenou dňa
1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd poukázal na § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z. z., je osobne oslobodený od súdneho poplatku. Uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou okrem zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia 384,- eur (v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), domáha aj zaplatenia bezdôvodného obohatenia 384,- eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného malo vzniknúť tým, že v zmluve o úvere č. X. uzatvorenej so žalobkyňou mal žalovaný nesprávne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože pri výpočte nezohľadnil poplatok vo výške 4,50 eur týždenne za inkasovanie splátok v mieste bydliska na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Nesprávnym uvedením RPMN mal žalovaný žalobkyňu uviesť do kvalifikovaného omylu týkajúceho sa podstatnej okolnosti, a to skutočnej ceny úveru. Ide tak o relatívnu neplatnosť celého právneho úkonu
v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, čím bolo založené bezdôvodné obohatenie žalovaného. Odvolací súd vyslovil názor, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je nárokom, ktorý je spotrebiteľovi priznávaný
zákona č. 250/2007 Z. z., ale ide o nárok
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa preto v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia nedomáha priznania ochrany svojho práva ako spotrebiteľ
osobitného predpisu tak, ako to predpokladá § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. 3 4 Obdo 45/2012 upravujúci osobné oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho od súdneho poplatku oslobodená nie je. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil postup súdu prvého stupňa spočívajúci v zastavení konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, za správny. Totožné s prvostupňovým súdom uviedol, že podaním žaloby v uvedenej časti žalobkyni vznikla poplatková povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb., ktorú však napriek výzve súdu nesplnila, hoci o následkoch nezaplatenia poplatku bola poučená. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
osobitného predpisu (zákona o spotrebiteľských úveroch) je priamo zo zákona oslobodený od súdneho poplatku. Uviedla tiež, že bezdôvodné obohatenie, vydania ktorého sa od žalovaného domáha, má jednoznačne svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Zdôraznila, že zo zákona č. 71/1992 Zb. nevyplýva, že by uplatňovanie práv
Občianskeho zákonníka bolo z oslobodenia vyňaté. Uvedené by sa priečilo samotnému zmyslu citovaného ustanovenia, ktorým je finančná ochrana práv spotrebiteľov. Má za to, že „osobitým predpisom“ je myslený aj Občiansky zákonník, čo vyplýva aj z toho, že v poznámke 4aa/ k § 4 ods. 2 písm. za/ poplatkového zákona je zákon č. 258/2001 Z. z. uvedený len príkladom („4aa/ Napríklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane 4 4 Obdo 45/2012 spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov„). Dovolateľka poukázaním na rozhodnutia súdov, a to uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co l19/2011 zo dňa
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, 5 4 Obdo 45/2012 poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I ako súdu prvého stupňa síce potvrdil, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Z dôvodu, že v predmetnom prípade sa nejedná ani o ďalšie formy rozhodnutí
239 ods. 2 O. s. p., je nepochybné, že dovolanie žalobkyne v zmysle ustanovenia § 239 prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti uzneseniu
p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád v zmysle § 237 písm. a/ až písm. g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Dovolateľka vo svojom dovolaní namietla vadu konania
f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, 6 4 Obdo 45/2012 ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. K odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom malo
jej názoru dôjsť tým, že súd prvého stupňa konanie v časti ňou uplatneného nároku voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, a to aj napriek tomu, že ako spotrebiteľka, uplatňujúca svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, je priamo zo zákona o súdnych poplatkoch od platenia poplatku oslobodená. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si žalobou zo dňa
položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Súčasne žalobkyňu poučil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví. Žalobkyňa dňa
1 poplatkového zákona zastavil. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, svojím uznesením č. k. 3 Co 36/2012-35 zo dňa 29. 06. 2012, ako vecne správne
1 O. s. p. potvrdil. 7 4 Obdo 45/2012 Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.). Zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania je vecnou procesnou podmienkou konania, bez splnenia ktorej súd nezačne o návrhu konať. Z poplatkovej povinnosti však existujú určité výnimky zakotvené priamo v poplatkovom zákone ako tzv. zákonné oslobodenie (v § 4 ods. 1 ako vecné a v ods. 2 ako osobné oslobodenie od súdnych poplatkov), resp. oslobodenie účastníka poplatkového úkonu (celkom alebo sčasti) na základe jeho žiadosti
p.
2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
osobitného predpisu.4aa/.Poznámka 4aa/ k citovanému ustanoveniu znie: napríklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“. Spotrebiteľom sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V rámci konkrétneho vzťahu je vždy slabšou zmluvnou stranou, ktorá vopred pripravený návrh zmluvy nemôže ovplyvniť. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia poplatkového zákona je od poplatku oslobodený spotrebiteľ v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy v každom konaní, ktoré má základ v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľskou zmluvou (nazývanou tiež ako typová, alebo adhézna zmluva), je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia so spotrebiteľmi. Cieľom oslobodenia spotrebiteľov od súdnych poplatkov priamo zo zákona bolo preklenutie ich zábran uplatňovať svoje nároky na súde v postavení žalobcu, resp. brániť svoje práva v pozícii žalovaného alebo povinného voči dodávateľom ako silnejšej zmluvnej strane určujúcej obsah zmluvy, ktorá súčasne stanovuje aj podmienky jej realizácie. Zo znenia poznámky 4aa/ k § 4 ods. 2 písm. za/ poplatkového zákona je zrejmé, že tento uvádza len príkladmy, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny 8 4 Obdo 45/2012 poplatok („Napríklad...“). Príkladmo je uvedený zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (nie však zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako to mylne uviedla žalobkyňa na str. 2 svojho dovolania), čo však neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe iných právnych predpisov, vrátane základného kódexu civilného práva, a to Občianskeho zákonníka. Dovolací súd preto súhlasí s tvrdením žalobkyne, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v predmetnom konaní domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, v dôsledku ktorej skutočnosti sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkoch
2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. osudných poplatkoch. Dovolací súd na margo uvedeného dodáva, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému dovolateľkou
2 písm. c/ O. s. p., tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom, samo osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania (§ 239 O. s. p.), nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo veci konajúce súdy sa s postavením žalobkyne a s jej nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k poplatkovej povinnosti nevysporiadali správne, z dôvodu ktorého zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu byť považované za správne. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa
2 veta prvá, § 243b ods. 3, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu 9 4 Obdo 45/2012 prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 . P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Batislave 24. júna 2013 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.