ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013. 3Sţ/23/2013 2 Odporkyňa (ďalej aj „Rada“), ako orgán príslušný
1 aţ 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“), rozhodnutím č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013 (vydaným v správnom konaní č. 260-PLO/O-3205/2013) uloţila navrhovateľke
1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu – pokutu určenú
5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 6.000 € za porušenie povinnosti uvedenej v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, ţe na televíznej programovej sluţbe TV MARKÍZA dňa 29.04.2013 o cca 19:00 hod. v rámci programu Televízne noviny odvysielala príspevok s názvom Osudný pád na korčuliach a upútavku na tento príspevok, ktoré spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahli do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie muţa snímaného na nemocničnom lôţku a zároveň predmetný príspevok svojím obsahom a spôsobom spracovania zasiahol do práva na súkromie ţeny označenej ako sestra zraneného muţa. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, ţe v prípade, ak došlo uplatnením slobody prejavu účastníka konania (odvysielaním posudzovaného príspevku a upútavky na príspevok) k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu ústavou garantovaných práv a slobôd zraneného muţa a sestry zraneného muţa, ide o situáciu, kedy je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu predmetných práv a slobôd obmedzenie slobody prejavu účastníka konania v podobe vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti
1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Posudzovaný príspevok informoval divákov o ťaţkom úraze muţa snímaného na nemocničnom lôţku. Príčinou bol pád pri korčuľovaní na kolieskových korčuliach bez prilby. V rámci vizuálnej zloţky príspevku a upútavky boli odvysielané zábery na zraneného muţa leţiaceho na nemocničnom lôţku a zábery jeho zranenej tváre po páde na kolieskových korčuliach. Predmetné zábery detailne zobrazovali následky tejto nehody – viditeľné vonkajšie poranenia na hlave. Odvysielané zábery zachytávali muţa v zlom zdravotnom stave, leţiaceho na nemocničnom lôţku so zdravotným golierom na krku a obväzom na hlave, čím bol v príspevku zobrazený v stave preňho nedôstojnom bez aktívnej moţnosti odporovať voči vyhotovovaniu obrazových záberov svojej osoby počas hospitalizácie v nemocnici vzhľadom na svoj zdravotný stav, a tým sa účinne brániť proti zásahom do jeho práva na zachovanie vlastnej dôstojnosti. Zásah do súkromia sa môţe uskutočniť rôznymi spôsobmi. Vzhľadom na mimoriadne intímnu a citlivú povahu lekárskych údajov zraneného muţa, ktorý bol v príspevku, ako aj v upútavke jasne identifikovateľný pre svoje okolie, bolo nepochybne zasiahnuté do jeho práva na súkromie, zahŕňajúceho aj právo na zachovanie súkromného charakteru informácií o svojom zdravotnom stave. V rámci vizuálnej časti príspevku bol odvysielaný detailný záber na tvár smútiacej ţeny (označenej ako sestra zraneného muţa) utierajúcej si uslzené oči a nos. Súčasťou práva na súkromie sú tieţ osobné prejavy človeka. Účelom spravodajstva je informovať širokú verejnosť o aktuálnych udalostiach dôleţitého významu stručne, presne a najmä vecne. V súvislosti s potrebou informovať verejnosť o nebezpečenstve korčuľovania na kolieskových korčuliach bez nasadenia prilby a o rizikách s tým spojených nie je zrejmý záujem verejnosti na odvysielaní záberov jasne 3Sţ/23/2013 3 identifikovateľného zraneného muţa snímaného v jeho nemocničnej izbe v kritickom stave a na zverejnení jeho osobných zdravotných údajov vrátane röntgenových snímok jeho lebky. Rovnako s ohľadom na sledovanú spravodajskú hodnotu príspevku nie je badateľný záujem verejnosti na odvysielaní záberov zachytávajúcich ţiaľ sestry zraneného muţa po tom, ako sa dozvedela o kritickom zdravotnom stave svojho brata. Zaradenie týchto záberov je z hľadiska účelu spravodajstva neodôvodnené. Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závaţnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu porušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 6.000 €. Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, ţe s ohľadom na ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a s ohľadom na ustanovenie § 11 a § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka je na uplatnenie práva na ochranu osobnosti aktívne legitimovaná vţdy len tá fyzická osoba, voči ktorej neoprávnený zásah smeroval. Z obsahu rozhodnutia však navrhovateľke nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom malo dôjsť k zásahu do práv konkrétnej aktívne legitimovanej fyzickej osoby. Identifikácia zásahu a spôsobu zásahu do práv fyzických osôb, tak ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí sa javí byť príliš reštriktívnou a pre začatie správneho konania neprijateľnou. V tomto prípade je potrebné vziať do úvahy aj stanovisko vysielateľa, ktorý získal všetky odvysielané zábery dobrovoľne, bez akýchkoľvek reštrikcií zo strany fyzických osôb alebo ošetrujúcich lekárov. Fyzická osoba označená správnym orgánom ako muţ na nemocničnom lôţku bola v čase nakrúcania pri vedomí a bez zjavných problémov komunikovala, bola schopná prijímať vlastné rozhodnutia a bola si vedomá aj moţného dosahu svojich rozhodnutí. Obdobná situácia nastala aj so sestrou zraneného muţa, ktorá bola v čase nakrúcania v stave schopnosti udrţať pozornosť smerom k situácii, ktorá nakrúcaním v priestoroch nemocnice nastala a na otázky redaktora reagovala nezaujate a bez zjavných výrazných emotívnych prejavov. Obe osoby poskytli svoje výpovede dobrovoľne a súhlasili s nakrúcaním a zverejnením svojich osobnostných prvkov tak, ako to bolo odvysielané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má navrhovateľka za to, ţe odvysielaný príspevok nebol spôsobilý zasiahnuť do práva na súkromie akejkoľvek osoby. Ochrana osobnosti fyzickej osoby je komplexným právnym inštitútom upraveným ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Konania na ochranu osobnosti sú zloţitými konaniami, kde všetky tvrdenia musia byť dostatočne podloţené dôkaznými prostriedkami a preukázané riadnym spôsobom. Dôkazné bremeno je vţdy na strane účastníka, ktorý sa doţaduje ochrany. Bez doloţenia konkrétnych dôkazov, ţe k zásahu do ľudskej dôstojnosti reálne prišlo, bez konkretizácie spôsobu, ako mohlo prísť k zásahu do ľudskej dôstojnosti nie je moţné jednoznačne stanoviť, ţe prišlo k porušeniu § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. V občianskom konaní o ochranu osobnosti pri poţiadavke náhrady nemajetkovej ujmy musí mať súd kumulatívne za preukázané, ţe zásah bol neoprávnený, teda v rozpore s platnou legislatívou, ţe zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie osobnostných práv fyzickej osoby, ţe morálna satisfakcia sa javí ako nedostačujúca a ţe dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej váţnosť v spoločnosti bola zníţená v značnej miere. 3Sţ/23/2013 4 Navrhovateľka nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu, ţe nie je vo verejnom záujme podrobne informovať a so súhlasom dotknutej osoby aj o následkoch úrazov, ktoré vznikajú v dôsledku nedodrţiavania bezpečnostných predpisov. Preventívne a výchovne pôsobia práve takéto príspevky, ktoré divákovi poskytnú reálny obraz následkov takéhoto konania, ktoré môţe privodiť zdravotnú alebo aj inú ujmu na právach človeka. Práve konkrétnym poukázaním na následok ťaţkého pádu na korčuliach v prípade ak dotyčná osoba nemala bezpečnostnú prilbu dokáţe takýto príspevok plniť svoju verejnú funkciu vychovávať a pôsobiť preventívne a náučne. V prípade zverejnenia následkov hazardného správania občanov v dôsledku ktorého príde napríklad k poţiaru nehnuteľnosti, nebude správny orgán namietať, ak vysielateľ detailne ukáţe do tla vyhoretý priestor. Práve zverejňovaním aj následkov rôznych tragédií v rozsahu a spôsobom
typu relácie a termínu vysielania plnia takého príspevky spravodajského charakteru svoj verejnoprávny účel. K zásahu do osobnostných práv akejkoľvek súkromnej fyzickej osoby dôjde len v prípade odvysielania skutočností, ktoré takúto osobu dehonestujú, uvádzaním skutočností, ktoré nie sú pravdivé, pravdu skresľujúce a na ktoré táto fyzická osoba nemala moţnosť reagovať a poskytnúť svoje stanovisko. V tomto prípade boli všetky odvysielané skutočnosti pravdivým a reálnym obrazom danej situácie. Navrhovateľka poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Ţilina sp. zn. 7C/132/2008. Pokiaľ by sa dotknuté osoby cítili dotknuté vysielaním na svojich osobnostných právach, mali moţnosť vysielateľa ţalovať prostredníctvom ţaloby na ochranu osobnosti v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
osobnej komunikácie redaktora s dotknutými osobami, tieto nebudú iniciovať ţiadne konania súdneho alebo mimosúdneho charakteru. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja kaţdého jednotlivca. Zahŕňa nielen slobodu názoru a prijímania a rozširovania informácií a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu vykonávané prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov patrí k významným nástrojom kontroly moci a zároveň k základným zárukám, ktoré bránia najrôznejším formám deformácie spoločenského vývoja. Hromadnými informačnými prostriedkami sú popri periodickej tlači agentúrne spravodajstvo, spravodajské a ostatné publicistické časti rozhlasového a televízneho vysielania ako aj zvukové a obrazové záznamy, ktoré sa pouţívajú na pravidelné informovanie verejnosti o udalostiach, javoch, faktoch u nás alebo v zahraničí. Obsah publicistiky a spravodajstva, ktorým hromadné informačné prostriedky spoluvytvárajú verejnú mienku, spočíva v informovaní o faktoch, skúsenostiach, podnetoch, kritických pohľadoch, v organizovaní, vedení tvorivých polemík a diskusií a rozvíjaní spoločensky prospešnej kritiky. Musí sa týkať vecí oprávneného verejného záujmu a tomuto oprávnenému verejnému záujmu aj slúţiť. Uţ z povahy činnosti publicistiky a spravodajstva vyplýva, ţe pri nej nevyhnutne a v značnom rozsahu dochádza aj ku kontaktu s jednotlivými hodnotami osobnosti fyzickej osoby, právnickej osoby najmä cťou, menom, obchodným názvom a osobným súkromím. Tento fakt nemusí mať vţdy podobu rozporu /kolízie/, pretoţe publicistika aj spravodajstvo 3Sţ/23/2013 5 môţe takisto účinne napomôcť pri presadzovaní občianskoprávnej ochrany osobnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Pri kolízii práva na informácie s právom na ochranu osobnosti je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti vo vzťahu so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na poţiadavku proporcionality uplatňovania týchto základných práv a ich ochrany. Je teda vecou predovšetkým súdov, aby s prihliadnutím na okolnosti kaţdého prípadu zváţili, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Relácia s názvom Televízne noviny je seriózna spravodajská relácia, ktorá poukazuje na závaţné spoločenské problémy a vyuţíva ústavné právo občanov na informácie. Nie je to bulvárna a samoúčelná relácia, ktorej cieľom je predostrieť spoločenský problém len z pohľadu jedného subjektu. Naopak v snahe poskytnúť divákovi ucelený pohľad na vec, vţdy reaguje odpoveďami z rozličných uhlov pohľadu. Navrhovateľka ďalej namietala, ţe výrok napadnutého administratívneho rozhodnutia neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu.
navrhovateľky v predmetnom výroku absentuje popis spáchania skutku alebo popis ďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny delikt bol identifikovateľný tak, aby bolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt spáchaný. Podrobnejšie je vlastné konanie, ktoré
Rady naplnilo skutkovú podstatu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona 308/2000 Z.z. popísané a špecifikované len v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia odporkyne musí byť špecifikované tak, aby nemohlo byť zamenené s iným konaním. Táto miera podrobnosti je nesporná pre celé sankčné konanie z dôvodu zamedzenia dvojitého postihu pre ten istý skutok, z dôvodu vylúčenia prekáţky veci uţ rozhodnutej, pre potreby určenia rozsahu dokazovania a v neposlednom rade pre zaistenie riadneho práva na obhajobu. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 8Sţ/1/2012-41 zo dňa 21.02.2013 v obdobnej právnej veci, č. k. 2Sţ/21/2010-27 zo dňa 18.05.2011, sp. zn. 8Sţ/18, 22, 23, 24/2011 zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 5Sţ/9/2009 zo dňa 22.09.2009, 6Sţ/4/2009 zo dňa 20.04.2010, ako aj na rozsudok Mestského súdu v Prahe č. 7Ca/315/2007-59 zo dňa 30.01.2009. V nadväznosti na uvedené skutočnosti povaţuje navrhovateľka uloţenú sankciu vo výške 6.000 € za neprimerane vysokú, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nespĺňa funkciu výchovnú ani preventívnu. Navrhovateľka z uvedených dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013, prípadne, ak napadnuté rozhodnutie potvrdí, navrhla zníţiť výšku uloţenej finančnej sankcie. V prípade úspechu si uplatnila na náhradu trovy konania. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013 potvrdil. 3Sţ/23/2013 6 V dôvodoch uviedla, ţe inštitút ochrany dôstojnosti a základných práv a slobôd iných
1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je odlišný od inštitútu súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv
Uloţenie finančnej sankcie za porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. nie je viazané na splnenie podmienok stanovených
2, 3 Občianskeho zákonníka, ale je upravené v § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. bez moţnosti Rady rozhodovať o druhu sankcie. Rada okolnosti zásahu do práva na ľudskú dôstojnosť, intenzitu tohto zásahu a dôsledky môţe zohľadniť len pri určovaní výšky sankcie – pokuty. Rada v tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sţ/22/2012, 5Sţ/26/2012. Z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je zrejmé, ţe v prípade, ak dôjde k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných, Rada ako správny orgán dohliadajúci na dodrţiavanie ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. koná bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom sa o moţnom porušení dozvedela. Konanie Rady nie je podmienené návrhom osoby, ktorá má byť na svojich právach poškodená, a teda ani tvrdeniami či dôkaznými prostriedkami takouto osobou poskytnutými. Z rozsudkov najvyššieho súdu vyplýva, ţe osoba, do ktorej ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd bolo zasiahnuté
1 zákona č. 308/2000 Z.z., musí byť konkrétna fyzická osoba, ktorá je pre recipientov identifikovateľná. Takáto osoba však nemusí byť nevyhnutne identifikovateľná pre všetkých recipientov. Negatívne dôsledky zásahu do ľudskej dôstojnosti sa najintenzívnejšie prejavujú práve v širšom okolí fyzickej osoby. Úmyslom zákonodarcu bolo nepochybne chrániť fyzickú osobu práve pred takými dôsledkami zásahu. V rámci vizuálnej zloţky príspevku boli odvysielané viaceré detailné zábery na hlavu a tvár muţa s poraneným okom a obväzom bez rastrovania tvárovej časti. Informácia o veku zraneného muţa odznela v úvode príspevku. Súčasťou príspevku bol tieţ detailný záber na smútiacu ţenu označenú ako sestra zraneného muţa, pričom v spodnej časti obrazovky bolo zobrazené jej meno a priezvisko. Detailný obraz tváre ţeny označenej ako sestra zraneného muţa, ako aj jej hlas neboli vysielateľom nijakým spôsobom modifikované. Odporkyňa tieţ poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Sţ/9/2006, 2Sţ/17/2011, 5Sţ/18/2011 a uviedla, ţe pri posudzovaní porušenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. nie je podstatné, či išlo o slobodné konanie zraneného muţa a slobodné konanie ţeny označenej ako sestra zraneného muţa. Ani ich prípadný súhlas neoprávňuje vysielateľa na zásah do ľudskej dôstojnosti a súkromia zraneného muţa a zásah do súkromia sestry zraneného muţa. Odporkyňa poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţ/26/2012, v zmysle ktorého neoprávneným zásahom môţu byť za určitých okolností aj informácie pravdivé, ktoré patria do intímnej sféry osoby v širšom slova zmysle. Navrhovateľka nebola sankcionovaná za to, ţe informovala o nebezpečenstve korčuľovania na kolieskových korčuliach bez nasadenia prilby a o rizikách s tým spojených. Navrhovateľke bola uloţená sankcia za spôsob akým o tomto konkrétnom úraze informovala, konkrétne za zobrazenie autentických prejavov ţiaľu sestry nad ťaţkým úrazom brata a záberov zachytávajúcich muţa v zlom stave snímaného na nemocničnom lôţku vrátane jeho zdravotných údajov, konkrétne röntgenových snímok jeho lebky ako aj popisu jeho zranení. Odporkyňa nepopiera význam a nevyhnutnosť slobody prejavu v demokratickej spoločnosti. 3Sţ/23/2013 7 Rada vzala do úvahy tak spravodajský charakter daných informácií, ako aj kontext, v ktorom boli odvysielané. Príspevku ako takému odporkyňa neuprela určitý preventívny rozmer. Avšak v súvislosti s potrebou informovať verejnosť o nebezpečenstve korčuľovania na kolieskových korčuliach bez nasadenia prilby a o rizikách s tým spojených nie je zrejmý záujem verejnosti na odvysielaní záberov jasne identifikovateľného zraneného muţa, ako aj jeho smútiacej sestry po tom, ako sa dozvedela o kritickom stave svojho brata. Sporné zábery a osobné údaje o zdravotnom stave nijakým spôsobom neprispeli k väčšej informovanosti verejnosti ohľadne sledovanej témy. S ohľadom na zásadu proporcionality dospela odporkyňa k záveru, ţe predmetný príspevok bolo moţné spracovať iným spôsobom tak, aby bolo právo na slobodu prejavu účastníka konania naplnené bez toho, aby došlo odvysielaním príspevku zároveň k neprimeranému zásahu do ústavou garantovaných práv a slobôd. Posúdiac charakter sporných záberov a osobných údajov týkajúcich sa zdravotného stavu zraneného odporkyňa uviedla, ţe ich nezverejnením by verejnosť nebola ukrátená o ţiadny podstatný a dôleţitý fakt z aktuálneho diania v Slovenskej republike. K námietke týkajúcej sa výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odporkyňa poukázala na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţ/6/2013, 2Sţ/6/2013, 5Sţ/26/2012, 3Sţ/22/2012, 5Sţ/13/2011, 5Sţ/22/2010, 8Sţ/4/2010, 2Sţ/5/2010, 4Sţ/2/2010, 3Sţ/33/2009, ktorými súd opakovanie potvrdil rozhodnutia Rady ukladajúce sankciu za porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., v ktorých bol výrok rozhodnutia ukladajúci sankciu za porušenie predmetného ustanovenia formulovaný v rovnakom rozsahu ako v prípade tohto preskúmavaného rozhodnutia. Navrhovateľka dňa 29.04.2013 o cca 19:00 hod. odvysielala iba jeden program s názvom Televízne noviny, príspevok Osudný pád na korčuliach a upútavku na tento príspevok a správny delikt spočíva v obsahu a spôsobu ich spracovania, ktoré zasiahlo do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie muţa snímaného na nemocničnom lôţku, ako aj jeho sestry. Zákonné znenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je formulované veľmi široko, keď určuje, ţe zásah do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných spočíva v spôsobe spracovania a v obsahu odvysielaného programu, či príspevku. Správnemu orgánu je tak ponechaný priestor, aby v rámci správneho uváţenia posúdil jednotlivé konania a osobitne vyhodnotil konkrétny skutkový stav s prihliadnutím na všetky okolnosti. Odporkyňa pri určovaní výšky pokuty pristupuje ku kaţdému prípadu vţdy individuálne, skúma všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu. Za kaţdé porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tak vychádza zo skutkových okolností konkrétneho prípadu, a preto nemoţno v súvislosti s výškou uloţenej sankcie hovoriť o rovnakom porušení zákona. Odporkyňa zhodnotila konkrétne okolnosti prípadu, rozhodovala v rámci zákonom zverenej správnej úvahy, pričom vzala do úvahy aj predchádzajúce rozhodnutia, ktorými bola navrhovateľka sankcionovaná za opakované porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté 3Sţ/23/2013 8 rozhodnutie postupom
2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 07.10.2014 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 26-PLO/O-3205/2013, s obsahom rozhodnutia Rady č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporkyne potvrdí. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, ţe v prejednávanej veci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela odvysielanie komunikátov na programovej sluţbe TV MARKÍZA s názvom Televízne noviny a príspevku Osudný pád na korčuliach a upútavkou, ani ich obsah a znenie. Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním programu uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013 porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či predmetná sankcia – pokuta vo výške 6 000 € bola uloţená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predloţený súdu vyplýva, ţe v tejto veci bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 260-PLO/O-3205/2013 zo dňa 18.06.2013, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 10.07.2013. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam predmetného programu. V pripojenom administratívnom spise sa ďalej nachádza Ţiadosť o predĺţenie lehoty na vyjadrenie, ţiadosť o zaslanie podkladov zhromaţdených v správnom konaní, zaslanie Správy o kontrole dodrţiavania povinností
zákona č. 308/2000 Z.z. zo dňa 17.07.2013, vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 22.07.2013, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 10.09.2013 a napadnuté rozhodnutie Rady. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd
tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).
2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. 3Sţ/23/2013 9 Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom
ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, ţe navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, ţe na programovej sluţbe TV MARKÍZA dňa 29.04.2013 o cca 19:00 hod. odvysielala v rámci programu Televízne noviny príspevok s názvom Osudný pád na korčuliach, so začiatkom o 19:31:02 hod. a upútavku na tento príspevok, ktoré spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahli do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie muža snímaného na nemocničnom lôžku, ako aj do práva na súkromie ženy označenej ako sestra zraneného muža. Za uvedené bola navrhovateľke uloţená sankcia – pokuty vo výške 6.000 €
zákona o vysielaní a retransmisii poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie, dohliada na dodrţiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych sluţieb na poţiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluţieb na poţiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodrţiavanie povinností
tohto zákona a
osobitných predpisov.
1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna sluţba na poţiadanie, programová sluţba a ich zloţky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.
1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 aţ 68 zákona o správnom konaní.
1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloţenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloţí pokutu vysielateľovi televíznej programovej sluţby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej sluţby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné zloţky programovej sluţby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami
1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. nesupluje občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti
Občianskeho zákonníka. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, ţe v záujme ochrany ľudskej dôstojnosti sa zakazuje v súlade s čl. 22 a smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC vysielanie takých komunikátov, ktoré obsahujú podnety k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboţenstva alebo národnosti. V ustanovení sa bliţšie špecifikujú všeobecne uznané a uznávané morálne a etické štandardy v oblasti vysielaných programov. Neprípustnosť vysielania programov určitého druhu alebo typu moţno vyvodiť predovšetkým na základe trestnoprávnych noriem. V záujme komplexnosti právnej úpravy sa v navrhovanom ustanovení § 19 ods. 1 deklarujú určité obsahové neprípustnosti, a to pod hrozbou osobitných sankcií. Neznamená to však zavedenie preventívnej kontroly obsahu vysielania, ale stanovuje sa len zodpovednostná stránka v rámci obsahu vysielania. Navrhované obmedzenia sa uplatňujú na všetky druhy programov, vrátane reklamy a programových oznámení. Rada chráni verejný záujem, aby celkovo vo vysielaní vysielateľov nedochádzalo k neoprávneným zásahom do ľudskej dôstojnosti. Občiansko-právne spory týkajúce sa ochrany osobnosti, ktoré rozhodujú všeobecné súdy, predstavujú úplne iný procesný inštitút, na ktorý konanie o porušení § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., kde má právomoc konať a rozhodovať Rada, nemá vplyv. Rada má povinnosť konať a rozhodovať v zákonom stanovených lehotách. Po oboznámení sa s obsahom posudzovaného príspevku sa najvyšší súd stotoţnil s názorom odporkyne, ţe obsah príspevku, a teda spôsob spracovania, zobrazenie zraneného muţa, ktorý bol jednoznačne identifikovateľný, ako aj zobrazenie smútiacej sestry zraneného muţa, utierajúcej si uslzené oči a nos, ktorá bola taktieţ jednoznačne identifikovateľná, zasiahli do súkromia dotknutých osôb. Odvysielané príspevky neboli po obrazovej ani zvukovej stránke nijak upravené. Odporkyňa a ani najvyšší súd nepopierajú aktuálnosť a dôleţitosť témy, týkajúcej sa ochrany zdravia a prevencie úrazov pri akejkoľvek ľudskej činnosti, avšak spôsob a obsah spracovania predmetného príspevku, konkrétne detailné zábery na hlavu a tvár muţa s poranenou hlavou a obväzom bez rastrovania tvárovej časti, zobrazenie jeho zdravotných údajov – röntgenové snímky jeho lebky, ako aj detailné zábery smútiacej sestry zraneného muţa boli spôsobilé zasiahnuť do súkromia dotknutých osôb a išli nad rámec spravodajského charakteru daného programu. Rada správne uviedla, ţe v súvislosti s informovaním verejnosti o nebezpečenstve korčuľovania na kolieskových korčuliach bez nasadenia prilby a o rizikách s tým spojených bolo moţné príspevok spracovať aj bez zverejnenia osobných zdravotných údajov zraneného muţa a záberov zachytávajúcich ţiaľ jeho sestry. Takýto spôsob spracovania presiahol záujem verejnosti a neprispel k väčšej informovanosti verejnosti ohľadom sledovanej témy. Na identifikovateľnosť nie 3Sţ/23/2013 11 je nevyhnutné, aby bola dotknutá osoba identifikovaná prostredníctvom osobných údajov, avšak postačuje ak je dotknutá osoba identifikovateľná pre uţšiu verejnosť. Sloboda prejavu patrí k najdôleţitejším politickým základným právam, pretoţe prispieva k názorovej pluralite v spoločnosti. Dôleţité je všetko, čo je ohľadom danej témy zobrazené, odvysielané a v akom kontexte a aby boli predkladané informácie objektívne a vyváţené. Spôsob zobrazenia danej témy však musí byť taký, ktorý príliš nezasahuje do súkromia zobrazených osôb, t.j. snaţí sa konkrétne zobrazené osoby za podmienok daných povahou vysielanej informácie, čo moţno najviac chrániť. Výrok administratívneho rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania. Najvyšší súd sa nestotoţnil s námietkou navrhovateľky ohľadom výrokovej časti rozhodnutia, keďţe z výroku bolo zrejmé, kedy bol správny delikt spáchaný (29.04.2013 o cca 19:00 hod.), ako bol spáchaný (odvysielanie príspevku s názvom Osudný pád na korčuliach, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie zraneného muža a jeho sestry), s uvedením ustanovenia zákona (§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.) a v akom programe odvysielanom navrhovateľkou (v rámci programu Televízne noviny). Z takto formulovaného výroku je zrejmé o aký skutok ide a akým spôsobom došlo k porušeniu zákona. Výrok s obdobnou formuláciou posudzoval aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2011 zo dňa 27.07.2011 a námietku sťaţovateľa ohľadom formulácie výroku vyhodnotil ako nedôvodnú. Rada o výške sankcie rozhodovala na základe správneho uváţenia v rozsahu zákonom predpokladanej správnej úpravy. Najvyšší súd nezistil, ţe by napadnuté rozhodnutie Rady vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 308/2000 Z.z. Rada v danej veci výšku pokuty náleţite odôvodnila a súd nezistil dôvody na jej zníţenie. Keďţe v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/067/2013 zo dňa 10.09.2013
2 O.s.p. potvrdil. O uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd
4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a poloţky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v Š. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, ţe navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďţe v konaní nemala úspech. 3Sţ/23/2013 12 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 07. októbra 2014 JUDr. Gabriela G E R D O V Á predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.