Obsah (20)

§ 9§ 258§ 247§ 58§ 256§ 248§ 250§ 39a§ 228§ 229§ 226§ 253§ 16§ 263§ 199§ 201§ 208§ 360§ 48§ 40

N a j v y š š í s ú d 1 To 7/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2014 v Bratislave, v senáte

§ 9ods.

2 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 k § 247 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. účinného do
2. januára 2006 v znení zákona č.183/1999 Z. z., o odvolaniach krajského prokurátora a obţalovaných B. S., I. S., G. I., P. K. a J. B. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa
3. marca 2013 sp. zn. 1T 6/00 takto r o z h o d o l : I.

§ 258ods.

1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obţalovanému J. B.. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do
2. januára 2006 obţalovaný J. B., nar. X.. J. X.. v X., bytom .X, S. ul. č.X.., sa o d s u d z u j e 2 1 To 7/2013

§ 247ods.

4 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
2. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

§ 58ods.

1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 výkon uloţeného trestu sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 5 /päť/ rokov. II.

§ 256Tr.

por. účinného do 1. januára 2006 odvolania obţalovaných B. S., I. S., G. I., P. K. a krajského prokurátora s a z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Nitre boli obţalovaní B. S., I. S., G. I. a J. B. uznaní za vinných v bode 1/ zo spáchania trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 247 ods.1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v znení zákona č. 183/1999 Z. z. /ďalej len Tr. zák./ a obţalovaný P. K. zo spáchania trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 247 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a obţalovaný G. I. v bode 2a/ zo spáchania trestného činu sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. a v bode 2b/ zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe v bode 1/ po tom, čo v presne nezistenom čase, na prelome rokov 1994 - 1995, obţalovaného G. I. poţiadal Ľ. V., či by nevedel otvoriť trezorové dvere a neskôr mu svedok Ľ. V. spolu s obţalovaným J. B. priniesli aj názov trezoru a následne obţalovaný J. B. i fotografiu trezoru, obţalovaný G. I. poţiadal obţalovaného V. M. o kontakt na niekoho, kto by trezor vedel otvoriť a keď obţalovaný V. M. mu dal kontakt na dve doposiaľ nestotoţnené osoby z Českej republiky, obţalovaný G. I. sa s nimi stretol a koncom mája 1995 dohodol s obţalovaným J. B. termín, kedy im bude umoţnený vstup k trezoru do X, a. s., pobočka v X na Š. ul. č. X. (ďalej len banka), čo im umoţnil člen bankovej ochrany obţalovaný B. S. tak, ţe vypol 3 1 To 7/2013 elektrické zabezpečovacie zariadenie, všetkých troch pustil do banky, zaviedol ich aţ k trezorovým dverám, kde sa uţ uvedené osoby z Českej republiky pokúšali prineseným náradím dvere otvoriť, čo sa im však nepodarilo a obţalovaný B. S. ich z budovy banky vypustil von; keď tento neúspešný pokus otvorenia trezoru oznámil obţalovaný G. I. obţalovanému J. B., tento mu po čase povedal, ţe kľúče od trezoru by mali byť v banke a v priebehu mesiacov júl - august 1995 obţalovaného G. I. pustil obţalovaný B. S. rovnakým spôsobom, po vypnutí elektrického zabezpečovacieho zariadenia, v nočných hodinách dvakrát do budovy banky aţ do miestnosti kľučiarov, kde našiel v zásuvke písacieho stola dva kľúče od trezoru, ktoré aj vyskúšal, tretí kľúč od trezora našiel aţ pri ďalšom vstupe do banky, ktorý mu rovnakým spôsobom umoţnil obţalovaný B. S. a v zásuvke iného písacieho stola našiel tretí kľúč od trezora, ktorý pouţitím všetkých troch kľúčov otvoril a za trezorovými dverami zistil ďalšiu mreţu, od ktorej kľúč nemal, avšak zistil spôsob uchytenia týchto mreţí dvomi maticami o zárubňu, a teda aj moţnosť ich otvorenia pomocou vidlicového kľúča. Trezor následne uzavrel, kľúče odloţil na pôvodné miesta a z banky ho rovnakým spôsobom vypustil obţalovaný B. S.; o týchto zisteniach obţalovaný G. I. informoval obţalovaného J. B., ktorý sprostredkoval stretnutie obţalovaného G. I. s obţalovaným I. S., ktorého dovtedy nepoznal a ktorému obţalovaný G. I. oznámil, ţe dvere sa dajú otvoriť a na tomto stretnutí, jednak sa obţalovaní G. I., J. B. a I. S. spoločne dohodli na priebehu akcie, na spôsobe vynesenia peňazí z banky, kam sa peniaze odnesú a ako sa podelia na päť častí, jednak sa obţalovaný G. I. dozvedel, ţe je to obţalovaný I. S., kto zabezpečuje vstupy do banky, a ţe je bratom obţalovaného B. S., pričom sa tieţ dohodli, ţe obţalovaný G. I. si nájde ďalšiu osobu na pomoc a s touto osobou pôjde do banky, ktorou osobou bol obţalovaný P. K.; obţalovaný G. I. a obţalovaný P. K., po dohode s obţalovaným J. B., prišli v noci dňa 06. 01. 1996 o 22.30 hod. k budove banky, kde ich čakal obţalovaný J. B. a obţalovaný B. S. ich rovnakým spôsobom pustil do banky, zaviedol ich aţ k trezoru, kde obţalovaný G. I. otvoril pravými kľúčmi trezorové dvere, spolu s obţalovaným P. K. odskrutkovali mreţu za dverami, vošli do miestnosti, kde násilným spôsobom otvorili skrine, z ktorých do vopred prinesených štyroch veľkých tašiek naloţili zväzky 5.000,- Sk a 1.000,- Sk bankoviek a valuty, a keď tašky naplnili, všetko sa snaţili pozatvárať do pôvodného stavu, mreţu naskrutkovali na pôvodné miesto, navŕtanú 4 1 To 7/2013 FAB vloţku zo skrine vzal obţalovaný G. I., kľúče uloţili na pôvodné miesta a obţalovaný B. S. ich vypustil aj s naplnenými taškami z banky, kde ich vonku čakal obţalovaný J. B., tašky naloţili do kufra obţalovaným J. B. pristaveného motorového vozidla, s ktorým odišiel obţalovaný J. B. sám a na inom motorovom vozidle odišli obţalovaní G. I. a P. K. na vopred dohodnuté miesto do bytu obţalovaného G. I., za účelom delenia peňazí na päť častí, a to pre obţalovaných B. S., I. S., G. I., P. K. a J. B. a týmto spoločným konaním spôsobili V., a. s., X., škodu vo výške 173.161.083,45 Sk (5.747.894,96 eura). V bode 2/ obžalovaný G. I. a/ po tom, čo 18. 05. 1999 uzatvoril so spoločnosťou T.T. s. r. o. so sídlom v X. zmluvu č. 106312 o leasingovom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci na dobu 36 mesiacov na finančný leasing osobného motorového vozidla značky FORD EXPLORER 4.0 červenej metalízy, výrobné číslo motora V. a číslo karosérie X. so stanovenou cenou vozidla 1.250.000,- Sk (41.492,40 eura) s DPH s úhradou v 36-tich splátkach do 01. 05. 2002, pričom

bodu 7 zmluvy po dobu splatnosti zmluvy ako nájomca nesmel vozidlo predať, prenechať tretej osobe alebo inak ohroziť vlastnícke práva prenajímateľa, hoci nebol vlastníkom vozidla, toto dňa

2. 1999 predal inej osobe, čím spôsobil s. r. o. T.T. so sídlom v X. škodu vo výške najmenej 720.000,-Sk (23.899,62 eura). b/ dňa
4. 1999 v Topoľčanoch uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu s poškodeným F. U. o predaji osobného motorového vozidla výrob. číslo motora V. a číslo karosérie X. značky FORD EXPLORER 4.0 ŠPZ X X. A. za sumu 450.000,- Sk (14.937,26 eura), hoci nebol vlastníkom vozidla, potom po prevzatí peňazí, pod zámienkou, ţe má moţnosť vozidlo predať za vyššiu sumu, toto vzal od poškodeného F. U. a následne dňa
6. 1999, hoci nebol vlastníkom vozidla a nemal oprávnenie s týmto disponovať, v rozpore s leasingovou zmluvou a dohodou s poškodeným U., uzavrel v autobazáre A. na T. C. v X s majiteľom autobazáru Ing. R. F. zmluvu o pôţičke a predaji vozidla na sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eura) a vozidlo nechal zaloţené v autobazáre spolu s kópiou veľkého technického preukazu a kľúčmi od vozidla a od Ing. R. F. prevzal za vozidlo aj ďalších spolu 100.000,- Sk (3.319,39 eura) v dňoch
8. a
10. 1999, čím spôsobil F. U. škodu vo výške 450.000,- Sk (14.937,26 eura) a Ing. R. F. škodu vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eura). 5 1 To 7/2013 Krajský súd za to uloţil obţalovanému B. S.

§ 247ods.

4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, obţalovanému I. S.

§ 247ods.

4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, obţalovanému G. I.

§ 247ods.

4 Tr. zák. a § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia S. vo výmere 7 rokov, obţalovanému P. K.

§ 247ods.

4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a obţalovanému J. B.

§ 247ods.

4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pričom všetkých obţalovaných zaradil na výkon trestu odňatia slobody

§ 39aods.

3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 /ďalej len Tr. por./ súd zaviazal všetkých piatich obţalovaných k solidárnej povinnosti na náhradu škody poškodenej spoločnosti X., a. s. X., vo výške 5.747.894,96 Eur a obţalovaného G. I. samostatne k povinnosti na náhradu škody poškodenej spoločnosti T.T. spol. s r. o., vo výške 23.899,62 Eur a poškodenému Ing. R. F. škodu vo výške 9.958,18 Eur.

§ 229ods.

2 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť T.T. spol. s r. o., X. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. podali proti tomuto rozsudku odvolania jednak krajský prokurátor a tieţ obţalovaní B. S., I. S., G. I., P. K. a J. B.. Všetci obţalovaní písomne odôvodnili svoje odvolania prostredníctvom svojich obhajcov a obţalovaní B. S. a I. S. aj vlastnými písomnými podaniami. Obţalovaný B. S. v dôvodoch, prostredníctvom obhajcu, podaného odvolania uviedol, ţe nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím , pretoţe sa necíti byť vinným zo spáchania skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku. Uviedol v podstate argumentáciu, ktorú prezentoval vo svojich obhajobných tvrdeniach počas súdneho konania. V úvodnej časti odôvodnenia odvolania namietal porušenie svojho práva na obhajobu, keď súd neakceptoval jeho ţiadosť o ustanovenie iného obhajcu, keďţe vo vzťahu k obhajcovi, ktorý ho počas konania obhajoval, stratil dôveru. 6 1 To 7/2013 Namietal, ţe súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 2 ods. 5 a § 2 ods. 6 Tr. por., pretoţe akceptoval ţiadosť spoluobţalovaného G. I., aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, a to najmä vzhľadom na jeho rozdielne výpovede z prípravného konania. V dôsledku takéhoto postupu nebolo,

názoru odvolateľa, moţné náleţite zistiť skutkový stav veci a predmetnú vec spoľahlivo rozhodnúť. Jeho vlastnú výpoveď zo dňa

1. marca 1996 je potrebné povaţovať za prvotnú výpoveď, keďţe jeho výpoveď zo dňa
2. marca 1996 aj súd povaţoval za dôkaz získaný nezákonným spôsobom a za takú je potrebné povaţovať aj výpoveď zo dňa
3. marca 1996, ktorou sa len pridrţiaval výpovede zo dňa
4. marca
5. Pri hodnotení jeho výpovedí a výpovedí spoluobţalovaných je potrebné vziať na zreteľ, ţe svoje prvotné výpovede urobil „pod vplyvom psychického a fyzického nátlaku, ktorý naňho vyvíjali príslušníci polície“, ako aj pod vplyvom zastrašovania zo strany neznámych osôb z podsvetia. V danej súvislosti poukázal obţalovaný B. S. na výpoveď G. I. v časti jeho tvrdení o vykonávaní nátlaku a zastrašovania jeho osoby, ako aj výpovede spoluobţalovaných J. B. a P. K., „ktorí majú na čas spáchania skutku alibi“. Rovnako aj pokiaľ ide o výpoveď svedka Ľ. V., túto povaţuje za „účelovú a nevierohodnú“, keďţe sa jedná o osobu s kriminálnou minulosťou. Vyjadril názor, ţe priznávajúca výpoveď obţalovaného G. I. bola vyvrátená aj výpoveďou svedka M. K., ktorý poprel niektoré jeho tvrdenia a ani závery znalca z odboru ekonomiky – účtovníctva ohľadom účtovníctva G. I. nedokazujú spáchanie trestného činu krádeţe. Rovnako aj tvrdenia svedkyne E. I. a svedkyne E. M. vo vzťahu k obţalovanému I. S. ţiadnym spôsobom nepreukazujú vykonanie krádeţe vo X., a. s. v X.. V ďalšej časti odvolania obţalovaný B. S. namietal hodnotenie výpovedí spoluobţalovaných P. K., J. B. a svedkov potvrdzujúcich ich neprítomnosť na mieste činu v inkriminovanom čase, čím tieţ došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu usvedčujúcej výpovede G. I.. Nikto sa nezaoberal moţnosťou, ţe „či aj iné osoby, ako členovia bankovej ochrany nemohli umoţniť vstup k trezorovým dverám, alebo vyradiť z činnosti elektronický zabezpečovací systém banky“. Dokazovaním teda nebolo jednoznačne preukázané, ţe by participoval na spáchaní trestného činu krádeţe, a preto ţiadal, aby bol

§ 226písm.

c/ Tr. por. spod obţaloby oslobodený. Obţalovaný B. S. ďalej dôvodil, ţe súd prvého stupňa pri ukladaní trestu jeho osobe sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 23 ods. 1, § 31 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 40 ods. 1 Tr. zák. 7 1 To 7/2013 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uloţil mu neprimerane prísny trest. V tejto súvislosti poukázal na spôsob, akým sa jednotliví obţalovaní mali podieľať na spáchaní trestného činu, ako aj neprimerané prieťahy v konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní vrátane súdov. Obţalovaný B. S. vo vlastnom písomnom odvolaní pouţil v podstate rovnakú odvolaciu argumentáciu ako v odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu so záverom, ţe v predmetnej veci neboli súdom zabezpečené také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho vinu, pretoţe on sa ţalovaného skutku nedopustil. Preto mal byť spod obţaloby krajského prokurátora v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obţalovaného“ oslobodený a v prípade, ak by súd dospel k názoru, ţe skutok spáchal, mal súd prihliadnuť na neprimerané prieťahy v konaní a jeho právo na spravodlivý proces v primeranej lehote a uloţiť mu kratší trest odňatia slobody zodpovedajúci dĺţke výkonu väzby. Obţalovaný I. S. v odôvodnení podanom prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. I. R. uviedol, ţe popiera akúkoľvek účasť na spáchaní trestného činu krádeţe s tým, ţe skutkové okolnosti ustálené súdom v napadnutom rozsudku nie sú pravdivé. Vyjadril názor, ţe jeho účasť na spáchaní tohto trestného činu nebola ţiadnym dôkazom preukázaná a pokiaľ súd nepostupoval

zásady „in dubio pro reo“, tak nepostupoval v súlade so zákonom. Vyjadril názor, ţe bol nezákonne vzatý do väzby, pretoţe o väzbe bolo rozhodnuté na základe nezákonnej výpovede obţalovaného B. S. a v konečnom dôsledku bol odsúdený na základe nepravdivej výpovede spoluobţalovaného G. I.. Ţiadnym spôsobom sa na spáchaní ţalovaného skutku nepodieľal a nie je pravdou ani to, ţe by sa snaţil časť peňazí zlegalizovať fiktívnym predajom obrazu alebo zakúpením lósov lotérie Niké. Svedkyňa E. I. nevypovedala v tejto súvislosti pravdivo. Lósy zakúpil z legálne získaných peňazí, ktoré dostal od poisťovne za škodovú udalosť. Aj obţalovaný I. S. dôvodil, ţe trestné konanie trvalo neprimerane dlhú dobu a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky túto skutočnosť zohľadnil a trestné konanie z tohto dôvodu s poukazom na čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd zastavil; alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a sám rozhodol o jeho oslobodení spod obţaloby

§ 226Tr.

por. 8 1 To 7/2013 V dodatočne podanom písomnom podaní – doplnení odvolania zo dňa

1. júla 2013 obţalovaný I. S. opätovne poukázal na ním nezavinenú neprimeranú dĺţku konania a v tejto súvislosti poukázal na niektoré konkrétne rozhodnutia iných súdov, ktoré zohľadnili prieťahy v konaní a uloţili zmiernené podmienečné tresty odňatia slobody. Za obţalovaného I. S. podal odvolanie aj obhajca JUDr. Ľ. S., ktorý vykonával jeho obhajobu v časti konania v predmetnej trestnej veci. Obsah odôvodnenia tohto odvolania je vecne totoţný s obsahom odvolania podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. I. R.. Rovnako aj vlastné odôvodnenie obţalovaného je obsahovo totoţné s odôvodnením jeho obhajcu. Naviac obţalovaný uviedol, ţe od januára 1996 sa ţiadneho protiprávneho konania nedopustil, nespáchal ani len priestupok, prostriedky na obţivu si zabezpečuje prácou a ţije ţivotom riadneho občana. Navrhol, aby ho najvyšší súd spod obţaloby oslobodil alebo alternatívne, v prípade, ţe by sa súd nestotoţnil s jeho návrhom a uznal by ho vinným, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a aby sám rozhodol a uloţil mu trest odňatia slobody vo výške troch rokov, čo zodpovedá dobe, po ktorú bol vo výkone väzby. Obţalovaný G. I. v odôvodnení odvolania uviedol, ţe zo spáchania činu uvedeného v bode 1/ napadnutého rozsudku sa necíti byť vinným. Vyjadril názor, ţe počas trestného konania nebol produkovaný ţiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, ţe sa trestného činu krádeţe dopustil. Súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech, keďţe na základe vykonaného dokazovania nie je moţné jednoznačne a nepochybne vyvodiť záver, ţe dňa
2. januára 1996 sa v budove banky X., a. s. v X. dopustil trestného činu krádeţe. Vo vzťahu ku skutkom v bode 2/ obţalovaný G. I. prezentoval názor, ţe právnu kvalifikáciu konania ponechal na úvahu súdu, avšak prvostupňový súd sa dostatočne nezaoberal „pochybnosťami o dokonaní skutku a o jeho právnom posúdení“. Trest povaţuje obţalovaný I. s poukazom na neprimerane dlhú dobu konania za neprimerane vysoký. Navrhol, aby bol zo spáchania skutku pod bodom 1/ obţaloby oslobodený a pre skutky v bode 2/ mu bol uloţený podstatne miernejší trest. 9 1 To 7/2013 Obţalovaný P. K. v úvodnej časti odôvodnenia svojho odvolania poukázal na svoje výpovede. Spáchanie trestného činu poprel a dňa
3. novembra 1999 uviedol mená svedkov, v prítomnosti ktorých sa v inkriminovanej dobe nachádzal.

jeho názoru súd oprel svoje rozhodnutie o jeho vine najmä o priznávajúcu výpoveď spoluobţalovaného G. I. zo dňa 30. júla 1999, ktorý však svoje priznanie neskôr odvolal. Jeho výpoveď bola v priebehu konania spochybnená výpoveďami spoluobţalovaných. Obţalovaný poukázal na výpovede svedkov Ľ. P., S. P., H. S. , J. N., M. S. a I. S., ktorí potvrdili, ţe v kritickom čase sa nachádzal v ich prítomnosti, pričom súd ich výpovediam neuveril, napriek ich poučeniu, ţe ako svedkovia musia vypovedať pravdu a vykonal ich hodnotenie v rozpore s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. Odvolateľ vyjadril názor, ţe výpoveď obţalovaného G. I. sa môţe týkať len jeho samého a nie aj ostatných spoluobţalovaných. Súd mal preto so zreteľom na zásadu in dubio pro reo prihliadnuť na jeho obhajobu a spod obţaloby ho oslobodiť.

názoru obţalovaného K., v predmetnej veci trvalo trestné konanie neprimerane dlho, pričom prieťahy v konaní z časti vznikli zavinením orgánov prípravného konania resp. súdu, avšak táto okolnosť nebola prvostupňovým súdom zohľadnená. Keďţe sa skutku kladeného mu za vinu nedopustil, navrhol, aby bol spod obţaloby krajského prokurátora oslobodený. K povinnosti na náhradu škody nemal byť zaviazaný, preto navrhol, aby bola poškodená strana s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych. Obţalovaný J. B. v odôvodnení svojho odvolania argumentoval, ţe súd porušil ustanovenie § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por., keď pri rozhodovaní o jeho vine hodnotil vykonané dôkazy jednostranne a vzal do úvahy len dôkazy svedčiace proti nemu. Usvedčoval ho len obţalovaný G. I., ktorý neskôr túto svoju výpoveď odvolal, pričom ani ďalší spoluobţalovaní ho neusvedčovali. Na druhej strane súd nevzal do úvahy výpovede svedkov D. Š., J. B. a M. R. z hlavného pojednávania, ktorí potvrdili, ţe v čase spáchania skutku bol s nimi na lyţovačke v Kopřivnici. Zastáva tieţ názor, ţe súd nemal splnené podmienky na konanie v neprítomnosti obţalovaného G. I., aj keď tento na takýto postup dal súhlas. Keďţe svoju výpoveď v priebehu konania menil, mal byť na hlavnom pojednávaní vypočutý. 10 1 To 7/2013 V ďalšej časti odvolania obţalovaný J. B., zhodne ako ostatní odvolatelia, poukázal na neprimeranú dĺţku trestného konania v predmetnej trestnej veci. K tomu uviedol, ţe on sám svojím konaním k týmto prieťahom v konaní neprispel. Tým došlo k výraznému porušeniu jeho práv na spravodlivý proces v primeranej lehote a pokiaľ súd dospel k záveru o jeho vine, mal túto okolnosť pri rozhodnutí o treste zohľadniť. Z uvedených dôvodov obţalovaný J. B. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obţaloby ho oslobodil alebo alternatívne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra v odôvodnení svojho odvolania uviedol, ţe ku skutkovým zisteniam a konštatovaniam prvostupňového súdu nemá ţiadne pripomienky, avšak namietal právnu kvalifikáciu predmetných skutkov. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ namietal, ţe v právnej vete je citovaný Trestný zákon účinný od 1. januára 2006, ktorým je zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zrejme ide o pisársku chybu a súd chcel poukázať na Trestný zákon účinný do 1. januára 2006, teda na zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Ak chcel súd uznať obţalovaných B. S., I. S., G. I. a J. B. za vinných

Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z., mal ich uznať za vinných zo spáchania trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 247 ods.1, ods. 5 a ods. 6 Tr. zák., avšak správne mal postupovať

Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu, a teda

zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z. Rovnaké konštatovania platia aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/, v ktorom mal súd obţalovaného G. I. posudzovať tieţ

Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania činu v znení zákona č. 13/1998 Z. z.

citovaných zákonov mal súd obţalovaným ukladať aj tresty, ktorých výmery však povaţoval prokurátor inak za zákonné a odôvodnené. Za zákonné a odôvodnené povaţoval prokurátor aj všetky ostatné výroky napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre. 11 1 To 7/2013 Z uvedených dôvodov krajský prokurátor navrhol, aby najvyšší súd uznal v bode 1/obţalovaných B. S., I. S., G. I. a J. B. za vinných zo spáchania trestného činu krádeţe

§ 9ods.

2 k § 247 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., obţalovaného P. K. zo spáchania rovnakého trestného činu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 247 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z. a v bode 2/ obţalovaného G. I. zo spáchania trestného činu sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 13/1998 Z. z. a zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 13/1998 Z. z. O trestoch navrhol rozhodnúť rovnako ako súd prvého stupňa. Zástupca Generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v celom rozsahu pripojil k návrhu krajského prokurátora uvedeného v jeho písomne podanom odvolaní a navrhol, aby najvyšší súd rozhodol v súlade s ním. Súčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania obţalovaných ako nedôvodné

§ 256Tr.

por. zamietol. Obhajcovia a obţalovalovaní zotrvali na písomných dôvodoch svojich odvolaní, s výnimkou obţalovaného P. K.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, s poukazom na spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, konkrétne ustanovenie § 564 ods. 4 Trestného poriadku vo veci o podaných odvolaniach rozhodoval

zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.), keďţe obţaloba v posudzovanej veci bola podaná na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti teraz platných predpisov, teda pred

1. januárom
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaných odvolaní obţalovanými B. S., I. S., G. I., P. K., J. B. a krajským prokurátorom, pri plnení revíznej povinnosti (§ 252 Tr. por.) primárne konštatoval, ţe odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.) a keďţe nezistil dôvod na rozhodnutie

§ 253ods.

1, ods. 3 Tr. por.; v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku (§ 246 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), proti ktorým môţe odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, ţe krajský súd pokiaľ ide o výrok o vine obţalovaných rozhodol správne a v súlade so zákonom. 12 1 To 7/2013 V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, krajský súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj

názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou jednotlivých obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj

názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil, na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd. Odvolacie námietky obţalovaných, prezentované najmä v tom zmysle, ţe zo spáchania ţalovanej trestnej činnosti sa necítia byť vinnými, najvyšší súd nepovaţoval za dôvodné, pretoţe takáto ich obhajoba bola vykonaným dokazovaním u všetkých obţalovaných jednoznačne vyvrátená. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, ţe skutok tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku, obţalovaní B. S., I. S., G. I., P. K. a J. B. spáchali. Skutkový stav pod bodom 1/ bol súdom prvého stupňa správne ustálený na základe výpovede obţalovaného G. I. zo dňa

1. júla 1999, vypočutých svedkov a to najmä Ľ. V., P. U., S. S., Z. P., R. K., E. I., A. S., E. M., P. P. a celého radu ďalších svedkov – zamestnancov X., a s. X. a znalca Ing. J. B., CSc. Ich výpovede plne zodpovedajú popísanému priebehu skutkového deja a sú v súlade i s obsahom listinných dôkazov, najmä protokolov o ohliadke miesta činu, protokolom o vyšetrovacom pokuse, fotodokumentáciou, protokolom o domovej prehliadke u rodičov obţalovaných B. a I. S., ako aj s odbornými závermi Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave ohľadom skúmania zámkových mechanizmov a tieţ ohľadom skúmania daktyloskopických stôp. 13 1 To 7/2013 Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva záver, ţe obţalovaní B. S., I. S., G. I. a J. B. po vzájomnej dohode vykonalivo X., a. s. X. krádeţ peňazí a to tak, ţe B. S. ako člen bankovej ochranyvo X., a. s. Nitra koncom mája, resp. v júni 1995 umoţnil obţalovanému G. I. spolu s ďalšími nestotoţneným osobami vstup do priestorov trezoru banky tak, ţe vypol elektrické zabezpečovacie zariadenie, potom opätovne dvakrát v priebehu mesiacov júl a august 1995 obţalovaného G. I. pustil do miestnosti pracovníkov banky, ktorí mali na starosti kľúče /kľúčiari/, aby pripravil podmienky na vykonanie krádeţe peňazí, ktorú uskutočnil dňa
2. januára 1996 v nočných hodinách spoločne s obţalovaným P. K., s ktorým sa osobitne dohodol, ţe mu pomôţe odskrutkovať kovovú mreţu. Obţalovaní I. S. a J. B. participovali na vykonaní krádeţe sprostredkovaním informácií o plánovanom priebehu krádeţe a sprostredkovaní vzájomných stretnutí, na ktorých si dohovárali a odovzdávali informácie potrebné na vykonanie krádeţe a obţalovaný J. B. aj tým, ţe v deň jej vykonania pomohol pristaveným motorovým vozidlom odviesť naloţené peniaze na vopred dohodnuté miesto, kde si ich rozdelili. Práve takéto konanie je podstatou naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 247 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v znení zákona č. 183/1999 Z. z. /v čase spáchania predmetného činu/ u obţalovaných B. S., I. S., G. I. a J. B. a toho istého trestného činu

§ 247ods.

1, ods. 4 Tr. zák. u obţalovaného P. K.. Výsledky dokazovania nepotvrdili obhajobu obţalovaných B. S., I. S. a P. K., ţe sa predmetného trestného činu nedopustili, ale naopak bolo preukázané, ţe práve títo obţalovaní spolu s obţalovaným G. I. mali najväčší podiel na naplánovaní, zorganizovaní a aj vykonaní krádeţe v priestoroch X., a. s. v X.. Výsledky dokazovania dostatočne vierohodne nepotvrdili ani neskôr prezentovanú obhajobu obţalovaných P. K. a J. B., zaloţenú na tvrdení, ţe v inkriminovanom čase /v noci zo

1. januára na
2. januára 1996/ sa nemohli nenachádzať na mieste činu v meste X., pretoţe sa v tom čase nachádzali na iných miestach – obţalovaný P. K. v Bratislave u svojich známych I. a M. S., kde oslavovali spolu s nimi, ako aj s Ľ. P. a H. S. jeho narodeniny a obţalovaný J. B. na lyţovačke v Českej republike v meste Kopřivnica spolu s D. Š. a ďalšou osobou menom M. z T.. Prvostupňový súd, v kontexte s podrobnou usvedčujúcou výpoveďou obţalovaného G. I. a ostatných s ňou plne korešpondujúcich dôkazov /ktoré nepochybne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdili 14 1 To 7/2013 jej pravdivosť/, správne vyhodnotil výpovede neskôr v priebehu trestného konania navrhnutých svedkov, potvrdzujúcich obhajobné tvrdenia obţalovaných, ako výpovede vykonané s cieľom pomôcť obţalovaným nepravdivo sa vyviniť zo spáchania trestnej činnosti. Obhajobné tvrdenia všetkých obţalovaných sú v rozpore s výsledkami objektívne zistených skutočností a predstavujú skôr subjektívnu interpretáciu skutkových okolností. Ani najvyšší súd, ako súd odvolací, nemá ţiadne pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti výpovede obţalovaného G. I. zo dňa
3. júla
4. Pravdivosť jej obsahu nie len v zásadných častiach tvrdení, ale aj v celom rade jednotlivostí a detailov bola potvrdená ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Takémuto charakteru tejto výpovede obţalovaného zodpovedá aj logický spôsob a okolnosti, ktoré obţalovaný uviedol v súvislosti s jeho rozhodnutím podrobne o trestnej činnosti vypovedať a priznať sa k jej spáchaniu a na druhej strane značne nevierohodný spôsob a okolnosti vysvetlenia zmeny tejto výpovede dňa
5. septembra
6. Skutkový stav pod bodmi 2 a/ a 2b/ bol krajským súdom správne ustálený na základe výpovedí svedkov F. U., Ing. R. F., zástupkyne spoločnosti T.T. spol. s r.o., znalca Ing. J. V. a príslušnými listinnými dôkazmi, najmä leasingovou zmluvou medzi obţalovaným G. I. a spoločnosťou T.T., spol. s r.o. X. na osobné motorové vozidlo zn. Ford Explorer 4.0, odovzdávacím protokolom a leasingovým splátkovým kalendárom. Výsledky dokazovania v tejto časti nepochybne a bez akýchkoľvek pochybností preukázali, ţe obţalovaný G. I. vozidlo Ford Explorer 4.0, ktoré mal v leasingovom prenájme, a teda nebol jeho vlastníkom, toto vozidlo dňa
7. júla 1999 odpredal inej osobe za sumu 450.000,-Sk /14.937,26 Eur/ a následne dňa
8. júla 1999 uzavrel „Zmluvu o pôţičke a predaji“ tohto vozidla s majiteľom autobazáru A. v X., vozidlo nechal v autobazáre zaloţené, pričom od majiteľa autobazáru Ing. R. F. prevzal za vozidlo sumu 300.000,-Sk /9.958,18,-Eur/. Takýmto konaním, keď odpredal vozidlo, ktorého nebol vlastníkom, ale ktorého vlastníkom bola leasingová spoločnosť, dopustil sa trestného činu sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v znení zákona č. 183/1999 Z. z. 15 1 To 7/2013 /v bode 2a/ a trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v znení zákona č. 183/1999 Z. z. /pod bodom 2b/.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obţalovaných B. S., I. S., G. I. a J. B., keď týchto uznal za vinných v bode 1/ napadnutého rozsudku zo spáchania trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 247 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v znení zákona č. 183/1999 Z. z. a obţalovaného P. K. v bode 1/ zo spáchania trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 247 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v znení zákona č. 183/1999 Z. z. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky neakceptoval odvolaciu argumentáciu prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra.

§ 16ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trestnosť činu sa posudzuje

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;

neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Prvostupňový súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia upravujúceho časovú pôsobnosť Trestného zákona postupoval správne, keď právne posúdil konanie obţalovaných

Trestného zákona účinného do

1. januára
2. Skutky obţalovaných boli spáchané v rokoch 1994 aţ 1996 /pod bodom 1/ a v máji a júli roku 1999 /pod bodom 2/. Trestný zákon bol v rokoch 1994 aţ 1999 osemkrát novelizovaný: zákonom č. 248/1994 Z. z. s účinnosťou do
3. septembra 1994, zákonom č. 102/1995 Z. z. s účinnosťou do
4. mája 1995, zákonom č. 233/1995 Z. z. s účinnosťou do
5. novembra 1995, zákonom č. 100/1996 Z. z. s účinnosťou do
6. mája 1996, zákonom č. 13/1998 Z. z. s účinnosťou do
7. januára 1998, zákonom č. 129/1998 Z. z. s účinnosťou do
8. júna 1998, zákonom č. 10/1999 Z. z. s účinnosťou do
9. januára 1999 a zákonom č. 183/1999 Z. z. s účinnosťou do
10. augusta
11. Z uvedeného prehľadu zmien Trestného zákona č.140/1961 Zb. je zrejmé, ţe skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku bol spáchaný za účinnosti v znení zákona 16 1 To 7/2013 č. 100/1996 Z. z. a skutok pod bodom 2/ tohto rozsudku bol spáchaný v čase účinnosti v znení zákona č. 183/1999 Z. z. Súd prvého stupňa správne pouţil zákon účinný do
12. augusta 1999 /v znení zákona č. 183/1999 Z. z./, keďţe jeho dikcia v relevantných častiach, vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obţalovaných pri oboch skutkoch od novely zákonom č. 100/1996 Z. z. s účinnosťou do
13. mája 1996, zmenená nebola. Znenie skutkových podstát trestných činov krádeţe

§ 247

, sprenevery

§ 248

a podvodu

§ 250Tr.

zák. v Trestnom zákone účinnom do 31. mája 1996 bolo nasledovné:

§ 247ods.

1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní, a a/ spôsobí tak škodu nie nepatrnú, b/ čin spácha vlámaním, c/ bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, d/ čin spácha vo veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, alebo e/ bol za taký čin v posledných dvoch rokoch potrestaný, potresce sa odňatím slobody aţ na dva roky alebo peňaţným trestom alebo prepadnutím veci.

§ 247ods.

3 písm. a/ Tr. zák. odňatím slobody na dva roky aţ osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny.

§ 247ods.

4 Tr. zák. odňatím slobody na päť aţ dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu alebo ak ho spácha v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch.

§ 248ods.

1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody. aţ na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňaţným trestom alebo prepadnutím veci.

§ 248ods.

3 písm. d/ Tr. zák. odňatím slobody na dva roky aţ osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závaţný následok. 17 1 To 7/2013

§ 250ods.

1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, ţe uvedie niekoho do omylu alebo vyuţije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody aţ na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňaţným trestom alebo prepadnutím veci.

§ 250ods.

3 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na dva aţ osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závaţný následok. Rovnaké znenie skutkových podstát uvedených trestných činov, bez akejkoľvek legislatívnej zmeny, má aj znenie Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku /máj a júl 1999/ v znení zákona č. 183/1999 Z. z. /s účinnosťou do 31. augusta 1999/. Z uvedeného faktografického prehľadu znenia Trestného zákona v čase spáchania posudzovaných skutkov je nepochybne zrejmé, ţe prvostupňový súd pri ich právnej kvalifikácii vychádzal zo správneho znenia Trestného zákona, teda v znení zákona č. 183/1999 Z. z., ktorý časovo pokrýval všetky spáchané skutky pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku krajského súdu. Z tohto pohľadu najvyšší súd neuznal právnu argumentáciu krajského prokurátora, uvedenú v písomných dôvodoch jeho odvolania, a preto v konečnom dôsledku jeho odvolanie zamietol

§ 256Tr.

por. ako nedôvodné. Pokiaľ sa týka námietky, ţe v právnej vete v bode 1/ napadnutého rozsudku je uvedený Trestný zákon účinný „od“

1. januára 2006 v znení zákona č. 183/1999 Z. z. namiesto správneho „do“
2. januára 2006, niet ţiadnych pochybností, ţe toto pochybenie je len zrejmou nesprávnosťou, resp. pisárskou chybou, ktorú je moţné napraviť postupom upraveným v ustanovení § 131 Tr. por. účinného do
3. januára
4. Krajský súd sa náleţite vysporiadal aj s otázkou trestov uloţených obţalovaným B. S., I. S., G. I. a P. K., keď zohľadnil všetky rozhodujúce zákonné hľadiská relevantné pri ukladaní trestu, najmä ustanovenie § 23 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu a § 31 aţ 34 Tr. zák. o všeobecných zásadách pre ukladanie trestov. Tresty uvedeným obţalovaným boli uloţené 18 1 To 7/2013 v správnych a primeraných výmerách po zohľadnení miery účasti jednotlivých obţalovaných na spáchaní trestnej činnosti, rešpektujúc zásadu diferenciácie trestov. Prvostupňovému súdu nie je moţné vytknúť ani nedôslednosť pri zvaţovaní pouţitia zmierňovacieho zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na neprimeranú dĺţku konania a prieťahy v konaní sčasti zavinených orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. konajúcim súdom. Krajský súd, reagujúc na návrhy obţalovaných a ich obhajcov na zastavenie trestného konania, prípadne na mimoriadne zníţenie trestov pod dolnú hranicu trestnej sadzby /vzhľadom na neprimeranú dĺţku konania/, na stranách 64 aţ 68 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa podrobne a v náleţitom rozsahu týmito návrhmi zaoberal a dospel k záveru, ţe prieťahy v konaní ako aj skutočnosť, ţe obţalovaní od spáchania posudzovanej trestnej činnosti sa ďalších deliktov nedopustili a vedú riadny ţivot, je potrebné pri ukladaní trestov vziať do úvahy. Preto boli uvedeným obţalovaným uloţené tresty v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby u obţalovaných B. S. a G. I., resp. u obţalovaných I. S. a P. K. aţ na jej spodnej hranici, hoci inak by vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prípadu a najmä vzhľadom na vysokú závaţnosť trestnej činnosti, najmä s poukazom na výšku spôsobenej škody, ktorá pri skutku pod bodom 1/ niekoľkonásobne prevyšuje výšku škody veľkého rozsahu /ktorou sa v súčasnej dobe rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266,- eur/, by si vyţadovalo uloţenie prísnejších trestov. S názorom súdu prvého stupňa, ţe takáto kompenzácia za neprimeranú dĺţku trestného konania zavinenú čiastočne orgánmi štátu /a v tomto zmysle za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky/ bude dostatočná, sa plne stotoţnil aj najvyšší súd ako súd odvolací. Neopodstatnenosť týchto námietok tak ako sú vecne špecifikované v odvolaniach obţalovaných, je argumentačne zodpovedaná uţ v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací len dodáva, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom 19 1 To 7/2013 rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Ako uvádza obhajoba v písomných dôvodoch odvolania, obvinení odvolanie zaloţili na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby pouţitej v konaní pred súdom prvého stupňa, prezentovanými hlavne v záverečnej reči obhajcov. S ich právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú ţiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Pokiaľ ide o obţalovaného J. B., na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručil obhajca tohto obţalovaného J. B. písomné podanie – doplnenie odvolania spolu s deviatimi prílohami, v ktorom uviedol, ţe jeho syn J. B., nar. X.. J. X. bol mu zverený do osobnej starostlivosti, pretoţe jeho matka P. L. T. je podozrivá z jeho šikanovania a sexuálneho zneuţívania. Jeho syn sa v dôsledku toho nachádza vo veľmi ťaţkom psychickom období a pre prekonanie týchto problémov je nutnosťou, aby sa on ako otec podieľal na jeho ďalšej výchove a chránil ho pred prípadnými ďalšími útokmi zo strany matky dieťaťa, ktorá je jeho bývalou manţelkou. S poukazomna uvedené vyjadril prosbu, aby súd vzal tieto skutočnosti na zreteľ a uloţil mu trest za pouţitia zmierňujúceho zákonného ustanovenia § 40 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací doplnil

§ 263ods.

6 Tr. por. dokazovanie prečítaním listín priloţených k doplneniu odvolania obţalovaného J. B., ako aj prečítaním aktualizovaných odpisov z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

1. a
2. septembra 2014, ohľadne všetkých piatich obţalovaných. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací doplnil dokazovanie prečítaním listín priloţených k doplneniu odvolania obţalovaného J. B., ako aj prečítaním aktualizovaných odpisov z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o všetkých piatich obţalovaných. Z pripojených príloh predloţených obţalovaným J. B. vyplýva, ţe maloletý J. B., nar. X. J. X., bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa
3. decembra 2010 sp. zn. 24P/358/2010 zverený do osobnej starostlivosti otca J. B., nar. X. J. X. a matka P. L. T. bola zaviazaná na platenie výţivného. 20 1 To 7/2013 Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa
4. februára 2014 ČVS: ORP-259/1-VYS-NR-2014 bolo

§ 199ods.

1 Tr. por. začaté trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneuţívania

§ 201ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., zločin týrania blízkej a zverenej osoby

§ 208ods.

1 písm. a/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhráţania

§ 360ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Z uznesenia v podstate vyplýva, ţe P. L. T. mala sexuálne obťaţovať maloletého J. B. /skutok 1/, tohto mala fyzicky a psychicky týrať /skutok 2/ a mala sa vyhráţať, ţe ak nebude mať syna v striedavej starostlivosti, tak jeho a aj otca J. B. st. v spánku zabije. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 5. marca 2014 sp. zn. 4Tp/1205/2014

§ 48ods.

2 Tr. por. bol maloletému J. B. pre účely trestného konania vo veci P. L. T. ustanovený za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v X.. Zo zápisnice o výsluchu osoby mladšej ako 14 rokov ČVS: ORP-259/1-VYS-NR-2014 ZS zo dňa

1. mája 2014 vyplýva, ţe v tento deň bol v trestnej veci P. L. T. za prítomnosti vyšetrovateľky PZ, psychologičky, opatrovníka, právneho zástupcu a svedka vypočutý v procesnom postavení svedka mal. J. B.. Z obsahu jeho výpovede vyplývajú konkrétne praktiky matky maloletého, ktorými ho mala sexuálne zneuţívať. Maloletý sa v tejto výpovedi tieţ vyjadril k tomu, aký má citový vzťah k svojej matke a k svojmu otcovi. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vypracovaného znalkyňou doc. PhDr. M. H., CSc. /č.6/2014/ pre Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre k č. spisu ORP-259/1-VYS-NR-2014 ZS vyplýva, ţe osobnostné črty maloletého J. B. nadobúdajú vývinovú úroveň typickú pre rozhranie začínajúcej pubescencie. V rámci rodiny preferuje otca, ku ktorému má pozitívny emocionálny vzťah. K matke má výrazný averzívny odmietavý postoj. Snaţí sa ju vytesniť z okruhu svojich najbliţších kvôli jej správaniu voči nemu, pre ktoré je trestne stíhaná /ohmatkávanie, pohládzanie a bozky/. Matka ho predčasne orientovala na svoje pohlavie. Priaznivým výchovným pôsobením otca, športom a iným vhodným programom môţe nasmerovať jeho pozornosť v dospievaní tak, aby jeho spomienky na počínanie matky odzneli skôr. Príleţitostné ubliţovanie matkou prekonával s otcovou pomocou. Jeho výpoveď urobená pred vyšetrovateľkou PZ /zo dňa
2. mája 2014/ je vierohodná. 21 1 To 7/2013 Zo správy triednej učiteľky Základnej školy, N. X. v X. zo dňa
3. októbra 2014 vyplýva, ţe syn obţalovaného J. B. ml. je ţiakom tejto školy, navštevuje triedu so zameraním sa na hokej. Na vyučovanie chodí vţdy pripravený a dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky, správa sa milo a prívetivo, k spoluţiakom je priateľský, ohľaduplný a v kolektíve obľúbený. Pri vyučovaní je aktívny a má radosť z dobrých výsledkov. Ku svojmu otcovi má vybudovaný pevný citový a priateľský vzťah a vyjadruje sa o ňom ako o človeku, ktorého má veľmi rád, ktorý sa o neho stará, na ktorého sa môţe vţdy spoľahnúť, rozprávať sa s ním a zdôveriť sa mu. Aj napriek tomu, ţe otec vychováva syna sám, zabezpečuje mu všetku starostlivosť, ktorú dieťa v tomto veku potrebuje. Otec je vţdy účastný rodičovských zdruţení, spolupracuje s triednou učiteľkou a snaţí sa, aby syn dosahoval čo najlepšie vyučovacie výsledky. Matka niekoľkokrát syna v škole navštívila, chlapec s ňou však odmietol komunikovať, bol rozrušený a neprejavil záujem sa s ňou stretnúť. Z obsahu vyjadrenia hokejového klubu M. X. vyplýva, ţe J. B. ml. je hráčom mládeţníckeho hokejového klubu, uţ siedmu sezónu navštevuje hokejové tréningy. Je talentovaným hráčom, dosahuje dobré športové výsledky. Na všetky tréningy a zápasy ho pravidelne sprevádza a pripravuje jeho otec J. B. st., ktorý vytvára pre syna kvalitné podmienky pre jeho športovú činnosť. Podporuje ho a zabezpečuje mu všetko potrebné, čo súvisí s týmto športom. Ako rodič sa snaţí vytvárať dobrú psychickú pohodu pre svojho syna, ktorá je veľmi dôleţitá pre ďalší športový vývin. Hokejový klub úzko spolupracuje so základnou školou, ktorej piaty ročník J. B. ml. navštevuje a kde chlapec patrí medzi najlepších ţiakov vo svojej triede. Jeho otec ako jeden z mála rodičov uţ niekoľko rokov spolupracuje s hokejovým klubom, zaujíma sa o dianie v klube a pomáha pri organizovaní športových podujatí. Pre svojho syna vytvára dobré rodinné zázemie, chlapec navštevuje aj jazykovú školu, v letnom období otec so synom navštevujú hokejové kempy po celej Slovenskej republike, aj v zahraničí a tým pomáha k zdokonaľovaniu jeho športovej prípravy. Z obsahu vyjadrenia A. zo dňa
4. októbra 2014 vyplýva, ţe J. B. ml. je členom atletického klubu a ako mladý hokejista sa zúčastňuje aj atletických doplnkových tréningov a podujatí. Otec J. B. syna v atletickej príprave maximálne podporuje, denne ho vozí nielen na 22 1 To 7/2013 hokejové, ale aj atletické tréningy a vytvára mu výborné podmienky pre jeho športový rast. Venuje mu všetok voľný čas, čo prispieva k výborným športovým výsledkom. Súčasne bolo vyjadrené poďakovanie J. B. st. za aktívnu účasť na dianí v tomto športovom klube, za jeho pomoc a ţe zastáva funkciu vedúceho druţstva, čím ide príkladom ostatným deťom a ich rodičom. Napokon jednou z príloh predloţených obţalovaným je aj písomné poďakovanie Odboru školstva, mládeţe, športu a kultúry Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja za účasť na príprave podujatia „Ocenenie najúspešnejších športovcov Nitrianskeho kraja“, ktoré sa konalo dňa
5. apríla 2013 a poďakovanie za dlhoročnú spoluprácu pri rozvoji mládeţníckeho športu. Z aktualizovaných odpisov z registra trestov obţalovaných B. S. a I. S. zo dňa
6. septembra 2014, obţalovaného G. I., P. K. a J. B. zo dňa
7. septembra 2014 vyplýva, ţe obţalovaní sa od spáchania posudzovanej trestnej činnosti ďalšej, novšej trestnej činnosti nedopustili.

§ 40ods.

1 Tr. zák. ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, ţe by pouţitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a ţe moţno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môţe zníţiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.

§ 40ods.

3 Tr. zák. pri zníţení trestu odňatia slobody

odseku 1 alebo 2 nemoţno uloţiť trest a/ pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť rokov, b/ pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň osem rokov, c/ pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov. So zreteľom na obsah listinných dôkazov týkajúcich sa obţalovaného J. B. a jeho syna maloletého J. B., nar. X.. J. X., najvyšší súd dospel k záveru, ţe u tohto obţalovaného sú splnené všetky zákonné podmienky § 40 ods. 1 Tr. zák. na mimoriadne zníţenie trestu. Z obsahu vyššie uvedených listín, najmä z obsahu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

1. 23 1 To 7/2013 decembra 2010 sp. zn. 24P/358/2010, uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa
2. februára 2014 ČVS: ORP-259/1-VYS-NR-2014, uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa
3. marca 2014 sp. zn. 4 Tp 1205/2014, zápisnice o výsluchu osoby mladšej ako 14 rokov zo dňa
4. mája 2014 ČVS: ORP-259/1-VYS-NR-2014 ZS a znaleckého posudku psychologičky doc. PhDr. M. H., CSc. č. 6/2014 nepochybne vyplýva, ţe J. B. ml. je v starostlivosti otca – obţalovaného J. B. st., ktorý sa o neho riadne stará a podporuje jeho pozitívny vývoj vo všetkých oblastiach. Poskytuje mu zdravé a silné rodinné zázemie, všestranne substituujúc aj vzťah matky P. L. T., nar. X.. S. X., ktorá je aktuálne trestne stíhaná pre zločin sexuálneho zneuţívania, zločin týrania blízkej a zverenej osoby a prečin nebezpečného vyhráţania, pričom obeťou týchto trestných činov mal byť práve maloletý J. B.. Takéto konanie jeho matky vyvolalo stav chlapca, keď k matke nepociťuje pozitívne emocionálne puto, ale naopak získal k nej averzívny vzťah a z okruhu svojich najbliţších osôb ju vytesňuje. Na druhej strane k otcovi - obţalovanému J. B. má veľmi silné emocionálne puto, obţalovaný ako otec výchovne priaznivo pôsobí na jeho všestranný rozvoj, podporuje jeho študijné a športové aktivity, v ktorých oblastiach dosahuje veľmi dobré výsledky. Tieto okolnosti vyplývajú aj z ďalších listín: hodnotenie školy, športového klubu atď. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe osobné pomery obţalovaného J. B. sú značne špecifické, a to najmä vzhľadom na to, ţe jeho maloletý syn je plne odkázaný na jeho výchovu a výţivu, pretoţe je len ťaţko predstaviteľné, ţe psychicky traumatizovaný maloletý /ako obeť sexuálneho a násilníckeho správania jeho vlastnej matky/ by z hľadiska jeho ďalšieho osobnostného vývoja mohol nájsť priaznivejšie výchovné prostredie kdekoľvek inde ako práve u svojho otca. Takéto rodinné pomery obţalovaného, ktoré by nepochybne sťaţovali jeho výkon trestu odňatia slobody a tento by mal značne nepriaznivý dopad na výchovu a vývoj jeho maloletého syna, ktorý je závislý na jeho starostlivosti, je treba povaţovať za pomery, ktoré majú charakter mimoriadnosti, a z ktorých je moţno usudzovať, ţe trest odňatia slobody uloţený v rámci zákonnej trestnej sadzby by bol neprimerane prísny. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe v prípade straty denného kontaktu obţalovaného J. B. so svojim synom J. B. ml. by tomuto hrozila núdza, ktorú by obţalovaný pociťoval ako vlastnú ujmu a v dôsledku toho nepodmienečný trest odňatia slobody uloţený v rámci zákonnej trestnej sadzby /vo výmere od päť do dvanásť rokov/ by bol neprimerane prísnym. 24 1 To 7/2013 V zmysle dlhodobej aplikačnej praxe súdov mimoriadne pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, môţu spočívať tieţ v tom, ţe páchateľ sa stará o osoby, resp. osobu, ktorá je na ňom závislá svojou výţivou a výchovou. U obţalovaného J. B. ide o zákonnú povinnosť, hoci zákon nevyţaduje, aby v týchto prípadoch išlo o povinnosť páchateľa trestného činu vyplývajúcu zo zákona. Môţe ísť aj o povinnosť vyplývajúcu z morálnych zásad spoločnosti. V konkrétnom prípade je treba povaţovať za mimoriadne pomery obţalovaného aj starostlivosť čo i len o jednu osobu závislú na jej opatere a výchove, a to najmä v prípade, keď odkázanou osobou je maloleté dieťa, ktoré sa zrejme stalo obeťou trestnej činnosti proti ľudskej dôstojnosti /zločinu sexuálneho zneuţívania/, proti rodine a mládeţi /zločinu týrania blízkej a zverenej osoby/ a trestného činu proti iným právam a slobodám /prečinu nebezpečného vyhráţania/. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na ustálenú súdnu prax a síce, ţe trest uloţený obţalovanému nemá mať negatívny dopad na jeho blízke osoby a nesmie tak postihovať blízke osoby, ktoré by mohli byť uloţeným trestom váţne dotknuté. Preto s poukazom na vyššie uvedené mimoriadne osobné pomery obţalovaného J. B., ale aj na skutočnosť, ţe sa od spáchania posudzovanej trestnej činnosti nedopustil ţiadnej protiprávnej činnosti a ţije riadnym ţivotom, s poukazom aj na ním nezavinenú neprimeranú dĺţku trestného konania a mieru jeho zavinenia na spáchaní trestnej činnosti, najvyšší súd dospel k záveru, ţe účel trestu bude u neho dosiahnutý i trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takýto druh trestu, uloţený mu vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, dostatočne splní svoj účel v zmysle § 23 ods. 1 Tr. zák. a bude vytvárať všetky predpoklady na to, aby sa mohol v plnej miere venovať výchove a starostlivosti o svojho maloletého syna. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na základe odvolania obţalovaného J. B. tak, ako je uvedené v časti I. výroku tohto rozsudku a v bode II. tak, ţe odvolania obţalovaných B. S., I. S., G. I., P. K. a krajského prokurátora ako nedôvodné

§ 256Tr.

por. zamietol. 25 1 To 7/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 29. októbra 2014 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r. predsedníčka senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Sylvia Machalová