Najvyšší súd 7 Cdo 472/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa E., narodeného X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 7/A, dieťa matky M., bytom B. zastúpenej JUDr. Jozefom Madejom, advokátom so sídlom v Bratislave, Františkánske nám. 3, a otca J., bytom N., zastúpeného JUDr. Zuzanou Lapárovou, advokátkou, so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta č. 7, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49 P 141/2012, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- augusta 2013, sp. zn. 20 CoP 101/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie otca o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II ako súd prvého stupňa rozsudkom z
- novembra 20121, č. k. 49 P 141/2012-75 v súvislosti s opravným uznesením z
- Júna 2013, č. k. 49 P 141/2012-92 zvýšil od
- septembra 2012 vyţivovaciu povinnosť otca voči maloletému E. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výţivného zamietol. Zročné výţivné za obdobie od
- septembra 2012 do
- novembra 2012 vo výške 60,- Eur zaviazal otca uhradiť do
- decembra
- Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z
- septembra 2009, č. k. 12 C 135/2008 vo výroku o výţivnom. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2 7 Cdo 472/2014 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie matky rozsudok súdu prvého stupňa o výţivnom zmenil tak, ţe zvýšil vyţivovaciu povinnosť otca voči maloletému E. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne. Zročné výţivné v sume 2.135,- Eur za obdobie od
- júna 2012 do
- augusta 2013 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň vyslovil, ţe týmto mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z
- septembra 2009, č. k. 12 C 135/2008 vo výroku o výţivnom na maloletého. Záver prvostupňového súdu povaţoval za rozporný s § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zmenu pomerov moţno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môţe dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách, podľa okolností konkrétneho prípadu môţe ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti. Plnenie vyţivovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyţivovacej povinnosti nie je rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Výpovednú hodnotu na zistenie potencionálnej ţivotnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Konštatoval, ţe v súčasnej dobe sú nevyhnutné výdavky otca v sume pribliţne 1.000,- Eur, čo uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky maloletého, na výţivné maloletého platil doteraz 50,- Eur mesačne, čo je zásadný rozdiel pri skúmaní ţivotnej úrovne a nákladov povinného rodiča a maloletého dieťaťa. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec, ktorý ho ţiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a najmä dokazovanie. V dovolaní namietal, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p., keď odvolací súd rozhodol v jeho neprospech bez jeho prítomnosti a bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Poukázal na to, ţe odvolací súd zvýšil jeho vyţivovaciu povinnosť o 150,- Eur bez toho, aby ho vypočuli. V druhostupňovom rozhodnutí sú písané iba skutočnosti z prvostupňového rozsudku bez hlbšieho vyhodnotenia všetkých súvislostí. Vyhodnocuje ho jednostranne, zaujato. Všetky úvery ktoré má a ich opodstatnenosť je pre odvolací súd irelevantná, nebral do úvahy, ţe nemá ţiaden nehnuteľný majetok, jeho ţivotnú úroveň posúdil skostnatene na základe vypočítanej priemernej mzdy. Uviedol, ţe predmetom tohto dovolania je akt nespravodlivosti a to, ţe súd druhého stupňa nepotreboval ho na pojednávaní vypočuť a brať do úvahy ním ponúkané argumenty. Na pojednávaní by predloţil ďalšie argumenty a dva návrhy na ďalšie dokazovanie. Je potrebné ďalej dokazovať a chce predkladať návrhy na preukázanie 3 7 Cdo 472/2014 či výţivné navrhovateľkou bolo spotrebovávané na zákonom určený účel, ako aj chce vysvetliť prečo a na aký účel si musel zobrať úvery, tak aby to pochopil aj odvolací súd. Ţiadal aj o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Matka sa k dovolaniu otca nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloţenie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Podľa štvrtého odseku § 238 O.s.p. však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (výţivné), pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok teda nevykazuje 4 7 Cdo 472/2014 znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 238 ods. 4 O.s.p.). Dovolací súd preskúmal z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.) prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ aţ g/ ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Otec v dovolaní tvrdil, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a bez nariadenia pojednávania, čím mu znemoţnil predkladať ďalšie argumenty a návrhy na dokazovanie. Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z. v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t. j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2 O.s.p., závisí od úvahy odvolacieho súdu a nie od návrhov účastníkov konania), alebo ak ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe v predmetnej veci nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní otca bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie iba verejne vyhlásil v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu v stanovenej lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením ako to vyplýva z č. l. 96 spisu. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase rozhodnutia nemohlo preto dôjsť k odňatiu moţnosti otcovi pred súdom konať (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09). Keďţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. a dovolací súd nezistil ţiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ustanovenia § 237 O.s.p., dovolanie otca v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia dovolací súd vzhľadom na jeho neprípustnosť neskúmal. 5 7 Cdo 472/2014 O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 144 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová