osobitného zákona, odkazuje na § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu (§ 7 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z. z.) prípustné nie je. V danej veci však rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V danej veci na základe odvolania povinného voči uzneseniu (ktoré rozhodoval súdny tajomník) rozhodoval sudca.
prvej vety Občianskeho súdneho poriadku účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým procesným úkonom účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súdom prvého stupňa
platného právneho stavu môže byť okresný súd a krajský súd, ak je vecne príslušný na konanie v prvom stupni. Keďže z odvolaním povinným napadnutého uznesenia vyplýva, že vo veci rozhodol krajský súd, bolo potrebné pre ďalší postup vo veci zodpovedať otázku, či v danom prípade rozhodol súd prvého stupňa rozhodnutím ktoré môže účastník napadnúť odvolaním. Okrem taxatívne 3 7 Co 2/2014 vymenovaných vecí v § 9 ods. 2 O.s.p,, rozhoduje krajský súd ako súd prvého stupňa aj vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, o ktorý prípad ide aj v konaní o danej veci. V preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie trov konania štátu, ktoré sú v zmysle § 2 písm. a/ zákona číslo 65/2001 Z. z. súdnou pohľadávkou z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť trovy konania štátu (okrem iných prípadov). V ustanovení § 7 ods. 1 citovaný zákon určuje vecne a miestne príslušným súdom pre správu a vymáhanie súdnych pohľadávok justičnú pokladnicu, ktorá má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky (§ 4 ods. 3), ktorej funkciu vykonáva krajský súd (§ 4 ods. 1). Z uvedeného vyplýva, že krajský súd je súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci vymáhania súdnej pohľadávky.
2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
osobitného zákona [zákon číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)], ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
osobitného zákona (§ 2 písm. a/ zákona číslo 65/2001 Z. z. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. je jednou z výnimiek zo zásady prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa upravujúce jeden z prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné proti uzneseniam vydaným v konaniach
dvoch osobitných zákonov. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Odvolanie nie je prípustné
citovaného ustanovenia aj proti uzneseniam vydaným v konaniach o vymáhaní justičných pohľadávok
65/2001 Z. z. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že povinný napadol odvolaním uznesenie súdu prvého stupňa, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Vzhľadom k tejto skutočnosti odvolací súd potom neskúmal ani včasnosť podania tohto opravného prostriedku.
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nieje odvolanie prípustné. 4 7 Co 2/2014 Najvyšší súd odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu krajského súdu ako súdu prvého stupňa, pretože proti uzneseniu o vymáhaní súdnych pohľadávok zákon odvolanie nepripúšťa. Povinnému vznikla voči oprávnenému, ktorý bol v odvolacom konaní procesné úspešný, povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania; oprávnený náhradu trov neuplatnil, trovy tohto konania mu ani nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 10, s. p., § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 20. novembra 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.