Najvyšší súd 5Sžo/253/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. J., bývajúcej v G., zastúpenej JUDr. M. R., advokátom, so sídlom v K

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. V správnom súdnictve má navrhovateľ v zmysle § 250k ods.

250l ods. 2 OSP právo na náhradu trov konania, ak bol v konaní úspešný, pričom z ustanovenia 5 5Sžo/253/2010 § 246c ods. 1 veta prvá OSP spojení s § 142 ods. 1 OSP vyplýva, že sa navrhovateľovi môže priznať len náhrada účelne vynaložených trov. V danej veci navrhovateľka v konaní pred krajským súdom úspech mala, a preto jej vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov preskúmavacieho konania v zmysle uvedených zákonných ustanovení. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov (§ 151 ods. 1, 5 prvá veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Z obsahu spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, že navrhovateľka bola v konaní zastúpená advokátom na základe plnomocenstva zo dňa 08.07.2010 (č. l. 5) a náhradu trov konania si uplatnila a vyčíslila (č. l. 40). Náhrada trov konania pred krajským súdom v prejednávanej veci pozostáva z odmeny za zastupovanie advokátom stanovenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v platnom znení a výdavku za znalecký posudok. Predmetom odvolacieho konania zostalo vyriešenie právnej otázky spočívajúcej v posúdení správnosti stanovenia výšky sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ďalej podľa ktorého ustanovenia uvedenej vyhlášky mala byť stanovená odmena za nahliadnutie do spisu dňa 16.09.2010, a či navrhovateľkou namietané úkony právnej služby - konzultácia s klientom vykonaná dňa 20.09.2010, podanie zo dňa 16.09.2010 spolu so znaleckým posudkom a odmena za znalecký posudok, boli účelne vynaložené trovy navrhovateľky v tomto konaní. Navrhovateľka súčasne nesúhlasila s nepriznaním paušálnej náhrady výdavkov. Pri výpočte základnej sadzby za jeden úkon právnej pomoci vykonaný advokátom v správnom súdnictve sa v rozhodovacej praxi správnych súdov ustálil názor, že úkony právnej pomoci vykonané advokátom v správnom súdnictve treba posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch, nakoľko správne súdnictvo 6 5Sžo/253/2010 nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení, ale na prieskume rozhodnutí správnych orgánov, ktoré priznávajú najrôznejšie verejné práva alebo ukladajú verejno-právne povinnosti, pričom základným kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nie je; ide teda zásadne o veci, ktoré nie je možné objektívne oceniť v peniazoch. Tento právny názor sa napokon premietol aj do legislatívnej zmeny, keď s účinnosťou od

1. júna 2009 vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, bolo odsekom 3 (od
2. júna 2010 odsek 4) doplnené ustanovenie § 11, podľa ktorého „základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu“. Tým prakticky boli odstránené problémy a rozpory ohľadom výšky priznávania tarifnej odmeny v správnom súdnictve. So zreteľom na uvedené, keďže advokát navrhovateľky vykonal úkony právnej služby po
3. júni 2009 (plnomocenstvo mu bolo udelené 08.07.2010), krajský súd postupoval správne, keď základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovil podľa ustanovenia § 11 ods. 4 citovanej vyhlášky. Podľa úradného záznamu o nazretí do súdneho spisu zo 16.09.2010 (č. l. 33) bol na krajskom súde v čase od 08:05 hod. do 08:20 hod. koncipientke advokáta predložený spis, z ktorého si vlastnými technickými prostriedkami vyhotovila fotokópie. Uvedený úkon v dĺžke 15 minút nemožno posudzovať podľa názoru najvyššieho súdu za štúdium spisu. Nakoľko za uvedený úkon právnej služby nie je v ustanovení § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, stanovená odmena, bolo potrebné pri určení odmeny, vychádzať z odmeny za úkon, ktorý je mu svojou povahou a účelom najbližšie. Aj podľa najvyššieho súdu bolo uvedený úkon možné posúdiť ako ďalšiu poradu nepresahujúcu jednu hodinu a použiť tak sadzbu stanovenú v § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky. 7 5Sžo/253/2010 Ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľke nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané v rozpore s § 250k ods.

250l ods. 2 OSP, t. j. trovy, ktoré neboli vynaložené účelne na uplatňovanie práva. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Poradou, či konzultáciou s klientom dochádza k navýšeniu trov konania, avšak ich náhradu možno priznať, ak boli účelne vynaložené. V danom prípade krajský súd postupoval správne, keď konzultáciu s navrhovateľkou dňa 20.09.2010 nepovažoval za účelné trovy právneho zastúpenia, nakoľko odporca okrem vyjadrenia sa k opravnému prostriedku po jeho podaní, nevykonal žiadne procesné úkony, o ktorých by bolo potrebné navrhovateľku informovať a na ktoré by bolo potrebné reagovať. Krajský súd bol oprávnený na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci vlastnou úvahou posúdiť efektívnosť a účelnosť nákladov spojených s vypracovaním podania zo dňa 16.09.2010, ktorým navrhovateľka predložila v konaní o opravnom prostriedku znalecký posudok a s výdavkom za znalecký posudok. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že k týmto dokladom v konaní neprihliadol, a pre prípad, že budú použité v novom konaní, s náhradou nákladov s nimi spojenými odkázal navrhovateľku na správny orgán. Takýto postup súdu Občiansky súdny poriadok nevylučuje, a preto najvyšší súd ani v tomto prípade neakceptoval námietku navrhovateľky. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Krajský súd priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby, ktoré zástupca vykonal v roku 2010. So zreteľom na vyššie citované ustanovenie bolo potrebné navrhovateľke priznať paušálnu náhradu výdavkov vo výške štyrikrát po 6,95 eura čo je spolu 27,80 eura. Celková výška náhrady trov prvostupňového konania tak predstavuje 458,40 eura (430,60 plus 27,80). 8 5Sžo/253/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP s poukazom na § 250k ods.

§ 250lods.

2 OSP rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania zmenil tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 458,40 eura súc tiež viazaný ich vyčíslením právnym zástupcom navrhovateľky (§ 151 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) Odmena za tieto úkony bola priznaná v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 4, § 14 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v súdnom poplatku za odvolanie a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 754,42 eur (dvakrát právny úkon po 370 eur – konzultácia s klientom a podanie odvolania, dvakrát paušálna náhrada výdavkov po 7,21 eura). Predmetom odvolacieho konania je náhrada trov konania vzniknutých pred krajským súdom v sume 2.492,64 eur. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní len čiastočný úspech v sume 27,80 eur, preto jej najvyšší súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods.

§ 250lods.

2 OSP a § 142 ods. 2 § v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. septembra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu  Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková