Obsah (22)

§ 382§ 144§ 21§ 20§ 295§ 294§ 48§ 76§ 83§ 287§ 285§ 9§ 288§ 319§ 371§ 386§ 388§ 71§ 79§ 139§ 2§ 130

Najvyšší súd 1 TdoV 15/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika sudcov JUDr. D. Hudáka, JUDr. Viliam Do

§ 382písm.

c) Tr. por. sa dovolanie obvinených L. V. a R. P. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) z 25. septembra 2012, sp. zn. PK 2T 12/2012, uznal obvineného L. V. za vinného z obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy

§ 144ods.

1 Tr. zák. formou účastníctva

§ 21ods.

1 písm. c) Tr. zák. a obvineného R. P. z obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy

§ 144ods.

1, 2 písm. c), e),

1. f)Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c), § 140 písm.
2. a)Tr. zák. formou spolupáchateľstva

§ 20Tr.

zák., zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

§ 295ods.

1 písm. a) Tr. zák. a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

§ 294ods.

1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistenej dobe najneskôr v mesiacoch november aţ december 2009, na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky, obvinený L. V., za prisľúbenú odmenu 33.000 Eur, si objednal u obvineného R. P. usmrtenie J. K. pochádzajúceho zo Š., s ktorým mal dlhodobo pretrvávajúce osobné nezhody, pritom L. V. v spoločnosti M. K., tohto 2 1 TdoV 15/2013 času nebohého, v presne nezistený deň v uvedenej dobe pri reštaurácii „L.“ v S. ţiadal J. G., aby pri tomto čine vykonal prácu šoféra pre R. P., avšak G. tejto poţiadavke nevyhovel; následne na to v presne nezistenej dobe začiatkom mesiaca február 2010 v obci G., okres G. obţalovaný R. P. poţiadal M. J. o zabezpečenie zbrane; ten jeho poţiadavke vyhovel a na území M. od osoby nezistenej totoţnosti zadováţil útočnú pušku československej výroby zn. ČZ, vzor 58 V, kalibru 7,62 x 39 vzor 43, výrobného čísla X., ktorú 23. februára 2010 v dobe po 13.00 hodine v katastri mesta Š., za odmenu najmenej 1500,-Eur, odovzdal R. P. vo vojenskej taške spolu so štyrmi nabitými zásobníkmi; následne toho istého dňa okolo 15.15 hod. v Š., na ulici F. K. pred domom číslo popisné X., obvinený R. P. z idúceho osobného motorového vozidla značky AUDI RS6 combi, čiernej farby, s odcudzenými evidenčnými číslami, ktorého vodičom bol dosiaľ neznámy páchateľ, opakovane viackrát vystrelil z uvedenej zbrane na J. K., nar. X., ktorý v tom čase viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, evidenčného čísla S., a pritom zásahom štyroch striel mu spôsobil strelné poranenia ľavého ramena, hrudníka, chrbta, oblasti bedrovej, sedacej, strelné poranenia srdca a pľúc po zástrele hrudníka, následkom ktorých došlo k usmrteniu J. K., Špecializovaný trestný súd za tento trestný čin uloţil obvinenému L. V.

§ 144ods.

1 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

3 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. Zároveň mu

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uloţil ochranný dohľad vo výmere 3 (tri) roky. Obvinenému R. P. za tieto trestné činy uloţil súd

§ 144ods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 37 písm. f), písm. h), § 38 ods. 8 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

3 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. Zároveň mu

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uloţil ochranný dohľad vo výmere 3 (tri) roky. Ďalej mu

§ 83ods.

1 písm. e) Tr. zák. uloţil zhabanie veci, a to 1 kus útočnej pušky československej výroby zn. ČZ, vzor 58 V, kalibru 7,62x39 vzor 43, výrobného čísla X., 1 kus zásobníka k útočnej puške vzor 58 V, 10 kusov nábojov do útočnej pušky vzor 58 V, ktoré sa nachádzajú v úschove Okresného riaditeľstva PZ v G., skupina správnych sluţieb, 3 1 TdoV 15/2013 oddelenie zbraní a streliva G..

§ 83ods.

2 Tr. zák. sa vlastníkom zhabaných vecí stal štát. Nakoniec obom obvineným

§ 287ods.

1 Tr. por. uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej A. K. škodu vo výške 310,80 (tristodesať eur a osemdesiat eurocentov) Eur. Tým istým rozsudkom boli

§ 285písm.

c) Tr. por. obvinení L. V. a D. S. oslobodení spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pre skutok v bode 2/ obţaloby právne posúdený ako trestný čin vraţdy spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (zákon č. 140/1961 Z. z. s účinnosťou do

1. júla 2001), preto, ţe nebolo dokázané, ţe skutok spáchali obvinení, ktorý mali spáchať na tom skutkovom základe, ţe po predchádzajúcej dohode a dlhodobom plánovaní, v presne nezistený čas, v roku 2000, na presne nezistených miestach T. a N. kraja, sa nebohý M. K., (zomrel
2. februára 2011) viackrát stretol s L. V. a objednal si vraţdu J. M., nar. X., a to tým spôsobom, ţe M. K. L. V. poskytol pri stretnutiach informácie o denných zvyklostiach J. M., ďalej evidenčné číslo a typ vozidla, ktoré pouţíval J. M. a následne L. V. zabezpečil vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. číslo X., fialovej metalízy, spolu so samopalom a na základe týchto poskytnutých informácii a vecí,
3. decembra 2000 v čase o 20.50 hodine do uzavretej časti mesta S. na ul. T. pred predajňu I.D.C P. S., prišiel L. V. na osobnom motorovom vozidle zn. Octavia, fialovej farby, ktoré šoféroval D. S. a L. V. z uvedeného vozidla samopalom ráţe 7,62 mm opakovane vystrelil na vodiča osobného motorového vozidla zn. Peugeot 605 SLD, EČ: X. J. M., ktorého viackrát zasiahol do oblasti hlavy, čím mu spôsobil rozlomenie klenby a spodiny lebečnej, zastrel hrudníka vpravo i v ľavo, čo malo za následok zakrvácanie do pohrudničných vakov, ako aj rozsiahle krvné straty a týmto zraneniam J. M. na mieste

hol, L. V. spolu so šoférom D. S. po streľbe na J. M. odišli na osobnom motorovom vozidle zn. Octavia, fialovej farby do katastra obce T. nad V., osada H. J., na poľnú cestu vedúcu z H. J. na K., kde škodu Octavia fialovej farby podpálili a odtiaľ odišli na neznáme miesto a po zastrelení J. M., M. K. vyhľadal L. V. a za vykonanie vraţdy J. M. mu v Š. v centre mesta na neznámom mieste a v nezistenom čase zaplatil sumu vo výške 500 000,- Sk (16 063,74 €), 4 1 TdoV 15/2013

§ 288ods.

3 Tr. por. súd poškodeného D. M. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie. Rozsudok špecializovaného trestného súdu nadobudol právoplatnosť 3. apríla 2013, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 1 To 10/2012, odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvinených L. V. a R. P.

§ 319Tr.

por. zamietol. Odpis uznesenia odvolacieho súdu bol doručený obvinenému L. V. a jeho obhajcovi 7. júna 2013, resp. 10. júna 2013 (č.l. 2927, zv. 10) a obvinenému R. P. a jeho obhajcovi 10. júna 2013 (č.l. 2932, zv. 10). Špecializovaný trestný súd predloţil 3. septembra 2013 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podali obvinení L. V. a R. P., prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. Š. 23. júla 2013 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. apríla 2013, sp. zn. 1 To 10/2012. Domáhali sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v ich neprospech z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm.

1. e)Tr. por. Obvinení vo svojom dovolaní poukázali na to, ţe bolo zásadným spôsobom porušené ich právo na obhajobu v prípravnom konaní postupom vyšetrovateľa, ktoré navyše dozorujúci prokurátor ponechal bez povšimnutia. V tomto smere upozornili najmä na bezdôvodné odopretie moţnosti nahliadať do spisu, zhotoviť si kópiu spisu, nesprávnym vyrozumením vyšetrovateľa PZ o vykonávaných úkonoch v trestnom konaní len s označením dátumu, a počtom svedkov. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok dovolacieho senátu, sp. zn. 1 Tdo V 16/2011 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 41/2001. Týmto postupom mali byť porušené ustanovenia § 44 ods. 1, ods. 5, § 69 ods. 1, § 213 ods. 3 Tr. por. Ďalej poukázali na nevykonanie dôkazov navrhnutých obhajobou, čím boli porušené ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., § 34 ods. 1 Tr. por., čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 6 ods. 3 písm.
2. d)Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“. ako napr. vypočuť svedkov obhajoby P. M., S. Ţ., P. K., G. P. a R. P. v prospech obvineného L. V. a svedkov M. M., G. B., L. R., P. H., ako 5 1 TdoV 15/2013 i osôb prezývaných B., Š. – R. C. a J. – A. T. navrhnutých obhajobou v prospech obvineného R. P. Súdy oboch stupňov jednostranne preferovali výpovede svedkov v neprospech obvinených. V tejto súvislosti poukázali na stanovisko č. 30 zo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2010 a nálezy Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 37/2013, I. ÚS 17/99, III. ÚS 79/2010, II. ÚS 343/2010.

názoru obvinených závaţnosť porušenia práva na obhajobu moţno odôvodniť moţným odlišným rozhodnutím v prípade, ak by im bola poskytnutá reálna moţnosť brániť sa proti skutočnostiam v ich neprospech priamo ovplyvňujúcich samotné napadnuté rozhodnutia, a to v podobe akceptovania návrhov dôkazov na preverenie pochybností o takých skutočnostiach. V ďalšej časti svojho dovolania obvinení uplatnili dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. e) Tr. por., pretoţe vo veci konala sudkyňa-predsedníčka senátu JUDr. Ruţena Sabová, ktorá mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. vzhľadom na pochybnosti o jej nezaujatosti voči obvineným a svedkom. Zaujatosť tejto sudkyne sa mala prejavovať aj tým, ţe ich prikázala na hlavné pojednávanie predviesť, čítaním výpovede svedka G. z inej trestnej veci, ako aj v odlišnom prístupe pri výsluchu svedkov obhajoby a obţaloby, či neustálym vstupovaním do výsluchu svedkov vedenom obhajcom neodkladnými otázkami na hlavnom pojednávaní. Námietka zaujatosti bola v priebehu trestného konania podaná aj oboma obhajcami z dôvodu jej osobitného prístupu k obhajcom obvinených, najmä Mgr. M. C. Navrhli preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd po vyslovení porušenia zákona v ustanoveniach § 2 ods. 7, ods. 10, § 31 ods. 1, § 34 ods. 1, ods. 4, § 44 ods. 1, ods. 5, § 69 ods. 1, § 213 ods. 3 Tr. por., čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 Dohovoru v neprospech obvinených L. V. a R. P. z dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm.

1. c)a písm.
2. e)Tr. por.

§ 386ods.

1, ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. apríla 2013, sp. zn. 1 To 10/2012, v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok z
2. septembra 2012, sp. zn. PK-2 T 12/2012, a zároveň

§ 388ods.

1, ods. 2 Tr. por. prikázal Špecializovanému trestnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Ďalej navrhli, aby boli z väzby prepustení, pretoţe nie sú splnené všetky kumulatívne podmienky vzatia do väzby

§ 71ods. 1 Tr. por., konkrétne nie sú dôvody na podozrenie, ţe by skutok spáchali obvinení. 6 1 Tdo

V 15/2013 Obvinený L. V. prostredníctvom ďalšieho zvoleného obhajcu JUDr. J. B., doplnil

1. januára 2014 podané dovolanie, ktorým rozšíril argumentáciu vzťahujúcu sa na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., ţe zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu. Obvinený v tomto smere namietal, ţe jeho právo na obhajobu bolo porušené tým, ţe na hlavnom pojednávaní
2. júla 2012,
3. septembra 2012 a
4. septembra 2012 nebol prítomný on, ani jeho obhajca (JUDr. Š.), ale na základe substitučnej plnej moci JUDr. Š., ho zastupoval Mgr. C., ktorému on plnú moc ani súhlas s jeho zastupovaním neudelil. Ďalej poukázal na to, ţe po skončení vyšetrovania mu konajúci vyšetrovateľ neposkytol primeraný čas na preštudovanie spisového materiálu, ako aj to, ţe nebol poučený o jeho právach

§ 79ods.

3 Tr. por., § 34 ods. 3 Tr. por., § 58 ods. 1 písm. f) Tr. por., § 65 ods. 5 a 8 Tr. por., § 344 Tr. zák., § 23 ods. 3 Tr. por., § 121 ods. 2 Tr. por., ako aj o moţnosti uzavrieť dohodu o vine a treste, a to najmä na hlavnom pojednávaní

1. júna 2012 a
2. septembra
3. Rovnako tak nebol poučený o práve na záverečnú reč a posledné slovo, pričom mu súd toto jeho právo aj následne odoprel, pričom nebol upovedomený o termíne hlavného pojednávania
4. septembra
5. Ďalej súd nezdôvodnil zamietnutie návrhov na vykonanie ďalších dôkazov. Obvinený v doplnenom dovolaní pouţil ďalší dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g) Tr. por., pretoţe rozhodnutie je

jeho názoru zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Predovšetkým upozornil na tú skutočnosť, ţe na hlavnom pojednávaní 23. júla 2012 boli vypočutí svedkovia K., J., P. a P., pričom zo zvukového záznamu nevyplýva, ţe by predsedníčka senátu zisťovala, či svedkovia porozumeli poučeniu a ani jeden z nich sa nevyjadril, ţe nevyuţíva svoje právo nevypovedať. Neprípustným je

jeho názoru aj spoločné poučovanie svedkov v súdnom konaní (svedkov B., A., B. a i.) ako aj to, ţe títo neboli poučení

§ 139ods.

2 Tr. por., pričom sa taktieţ výslovne nevyjadrili, či vyuţívajú svoje právo nevypovedať, preto nie je moţné povaţovať ich výpovede za vykonané zákonným spôsobom. Súd konal v rozpore s ustanovením § 261 ods. 2 Tr. por. jednak keď svedkov poučoval hromadne, a jednak v prípade svedka G., keď ho ponechal v pojednávacej miestnosti

1. júna 2012 pri výsluchu svedkov K. a M. 7 1 TdoV 15/2013 Na záver uviedol, ţe so zbraňou bolo manipulované, čo vyplýva zo zápisnice z ohliadky miesta činu z
2. februára 2010 a znaleckého posudku č. PPZ-1201/KEU-SL-EXP-2010, preto je aj takto vykonaný dôkaz nezákonný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 a ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenými osobami (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

§ 382písm.

c) Tr. por. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne užšie. Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Tr. por. je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné 8 1 TdoV 15/2013 vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinení vyuţívali v celom rozsahu moţnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom obhajcov. Od začiatku konania mali všetci obvinení moţnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa im kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať ţiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcov, vypočúvať svedkov, ktorých sami alebo prostredníctvom obhajcov navrhli a klásť im otázky, čo vyplýva aj z obsahu spisového materiálu Reagujúc na námietku oboch obvinených týkajúcu sa odopretia nahliadania do vyšetrovacieho spisu a zhotovenia si jeho kópie ich obhajcovi JUDr. Ľ. Š., je treba poukázať na tú skutočnosť, ţe vyšetrovateľ PZ tomuto obhajcovi zamietol nahliadať do vyšetrovacieho spisu v trestnej veci vedenej pod ČVS:PPZ-263/BOK-ZA-2011, avšak tento postup odôvodnil v zmysle § 69 ods. 2 Tr. por. pretoţe v danom štádiu trestného konania mohli byť nazeraním do spisu zmarené alebo ohrozené výsledky vyšetrovania. Dozorujúca prokurátorka tento postup vyšetrovateľa 30. augusta 2011 vyhodnotila ako odôvodnený a v súlade so zákonom (č.l. 1915, zv. VI). Na základe ţiadosti obhajcu JUDr. Ľ. Š. bol tento postup opätovne preskúmaný 26. septembra 2011, kedy mu bolo umoţnené nahliadať do vyšetrovacieho spisu aj v konaní pod ČVS:PPZ-263/BOK-ZA-2011, ako aj vyhotoviť si z neho kópiu (č.l. 1919, zv. VI). Následne bola predmetná trestná vec v prípravnom konaní uznesením z 19. januára 2012 (č.l. 62, zv. I)

§ 21ods.

3 Tr. por. s poukazom na § 18 ods. 1 Tr. por. spojená na spoločné konanie s trestnou vecou obvinených L. V. a R. P. vedenou pod ČVS: PPZ-50/BOK-ZA-

1. V danom prípade teda obhajca ţiadal o nahliadanie do vyšetrovacieho spisu v inej trestnej veci (a vyhotovovanie kópie), ktorá bola vedená proti obvinenému L. V. a D. S. (teda nie proti dovolateľovi R. P.), pre skutok v bode 2 obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, spod ktorej boli títo oslobodení rozsudkom špecializovaného trestného súdu z
2. septembra 2012, sp. zn. PK-2 T 12/
3. 9 1 TdoV 15/2013 Vzhľadom na vyššie uvedené sa tvrdenie obvinených o tom, ţe ich právo na obhajobu bolo zásadným spôsobom porušené tým, ţe im ako aj ich obhajcom, vyšetrovateľ PZ bezdôvodne odoprel moţnosť nahliadať do vyšetrovacieho spisu a vyhotovovať si z neho kópie, navyše bez preskúmania tohto postupu dozorujúcim prokurátorom, nemá reálny podklad. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vţdy reálnu moţnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len na ňom, či ho vyuţije. Obvinený tak môţe urobiť aţ potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Obvinený nie je povinný zúčastniť sa na vykonávaní úkonov, o ktorých ho vyrozumel vyšetrovateľ, preto jeho účasť na ich vykonávaní nemoţno vynucovať. Čas, miesto a druh úkonu môţe vyšetrovateľ oznámiť obhajcovi osobne, telefonicky alebo písomne tak, aby obhajca mal čas zabezpečiť svoju účasť na úkone alebo zabezpečiť za seba zastúpenie. Iba v prípade, ak vykonanie vyšetrovacieho úkonu nemoţno odloţiť na neskoršiu dobu alebo o ňom vyrozumieť obhajcu, je vyšetrovateľ povinný o tejto skutočnosti urobiť písomný záznam a zaloţiť ho do spisu. Na vykonanie predmetného výsluchu nie je potrebná dohoda orgánov činných v trestnom konaní s obvinenými, prípadne ich obhajcami o tom, či miesto a čas vykonávaného úkonu vyhovuje potrebám obhajoby. Po preskúmaní spisového materiálu dovolací sú zistil, ţe vyšetrovateľ PZ npor. Mgr. A.. Č. informoval o vyšetrovacích úkonoch obhajcov obvinených písomne prostredníctvom e- mailu (č.l. 1899 a nasl., zv. VI), v ktorých uvádzal miesto stretnutia a čas konania úkonu, v prípade niektorých výsluchov však bez uvedenia konkrétneho mena svedka. Ide o vyrozumenia o úkonoch vykonaných
4. decembra 2011-previerka výpovede svedka J.,
5. novembra 2011 (preloţený na
6. novembra 2011) aţ
7. novembra 2011-výpovede svedkov J. P., M. J. ako aj P. F., na ktorej bol obhajca Š. prítomný,
8. novembra 2011 a
9. novembra 2011-výpovede svedkov, J. K. a i. Úkony vykonané
10. septembra 2011 aţ
11. septembra 2011 (vyrozumenie z č.l. 1923) sa týkali skutku pod bodom 2/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, spod ktorej bol obvinený L. V. (ako aj D. S.) oslobodený. Predmetné výsluchy boli vykonané aj na hlavnom pojednávaní v konaní pred 10 1 TdoV 15/2013 prvostupňovým súdom v súlade so zákonom, väčšinu z nich v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. súd oboznamoval čítaním zo zápisníc z prípravného konania so súhlasom prokurátora a obvinených, keďţe sa osobný výsluch nepovaţoval za potrebný (sv. L., P., F., J. a i.). Orgány činné v prípravnom konaní sa pri vyrozumení obhajcov obvinených o vykoná- vaných úkonoch v prípravnom konaní určitých pochybení dopustili. Keď dovolatelia poukazujú na niektoré pochybenia spočívajúce v riadnom vyrozumení úkonov, je potrebné konštatovať, ţe tieto v danom prípade nepredstavujú natoľko závaţnú ujmu do ich práv, aby viedli k neúčinnosti a tým nepouţiteľnosti vykonaných úkonov, resp. aby nimi boli znehodnotené dôkazy ako celok, a to aj v tom smere, ţe nešlo o také úkony, ktoré by viedli priamo k rozhodnutiu vo veci. Z hľadiska posúdenia celej veci boli obvinení usvedčení celým radom ničím vecne nespochybnených dôkazov. Súdy teda posúdili všetky pouţiteľné a predloţené dôkazy, na ktorých základe dospeli k jednoznačnému záveru o ich vine a treste. Neprípustným v dovolacom konaní je aj namietanie nevykonania navrhnutých dôkazov, prípadne nedostatočné odôvodnenie ich zamietnutia, tak ako tvrdia obvinení, pretoţe ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu síce povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa kaţdým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, avšak nemoţno úspešne podať dovolanie z dôvodu

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Tr. por. na podklade toho, ţe sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo, tak ako to bolo v danom prípade. Právo na obhajobu obvinených nemôţe byť porušené ani tým, ţe súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč, neţ je predstava obvinených alebo inej strany v konaní. Neobstojí ani tvrdenie obvinených, ţe súdy sa zamerali na zisťovanie a preukazovanie skutočností len v neprospech obvinených a ţe nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace v ich prospech. Je na rozhodnutí súdu konajúceho vo veci, aké dôkazy v konaní vykoná a ktoré dôkazy, aj keď sú procesnou stranou navrhované, nevykoná. Námietky v tomto smere môţe procesná strana uplatniť v rámci odvolacieho konania. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť (§ 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por.). 11 1 TdoV 15/2013 Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov

§ 2ods.

6 Tr. por., pretoţe to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.). Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. e) Tr. por. mal byť

názoru obvinených naplnený tým, vo veci konala sudkyňa-predsedníčka senátu JUDr. Ruţena Sabová, ktorá mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania. V tejto súvislosti upozornili na jej osobitný prístup k obhajcom, obvineným a svedkom obhajoby a obţaloby. Ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom. Pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie. Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môţe vo verejnosti vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Uplatnenie tohto inštitútu teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Moţno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa 12 1 TdoV 15/2013 vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, aţ kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje

správania sa sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

subjektívneho stanoviska sudcu, ale

objektívnych symptómov. Sudca môţe subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môţe byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje teória zdania,

ktorej nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým obvineného. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti preukázaná. Pre takýto záver nepostačuje len subjektívny, objektívnymi faktami nepodloţený pocit obvineného, zaloţený výlučne na vlastnom nestotoţnení sa s moţným, pre neho nepriaznivým, rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, o vylúčenie ktorého ide. K otázke vylúčenia sudkyne z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci na základe tvrdení obvinených a ich obhajcov o jej zaujatosti, je treba uviesť, ţe príslušné senáty sa zaoberali uvedenými námietkami zaujatosti zo strany obvinených, resp. ich obhajcov (námietka z 14. mája 2012). Rozhodnutia v tomto smere sú právoplatné a je nevyhnutné ich rešpektovať (bliţšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2012, sp. zn. 2 Tost 16/2012). Na tomto závere nemôţe nič zmeniť ani skutočnosť, ţe obvinení sa s týmito rozhodnutiami a argumentáciou uvedenou v ich odôvodnení nestotoţňujú. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je naplnený dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. e ) Tr. por. Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 prvá veta Tr. por., v zmysle ktorého dôvody dovolania

odseku 1 písm.

1. a)aţ písm.
2. g)nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Obvinený L. V. argumentáciu uplatnenú v podanom doplnení dovolania v prevaţnej časti (okrem námietky, ţe mu nebol poskytnutý primeraný čas na preštudovanie spisového 13 1 TdoV 15/2013 materiálu) pouţil aţ v konaní pred dovolacím súdom, avšak vzhľadom na charakter a závaţnosť niektorých jeho námietok, dovolací súd bliţšie rozviedol okolnosti, pre ktoré by dovolacie dôvody

§ 371ods.

1 písm.

1. c)a písm.
2. g)Tr. por. naplnené neboli. Predovšetkým poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm.
3. c)Tr. por. aj v tom smere, ţe na hlavných pojednávaniach 25. júla 2012, 13. septembra 2012 a 25. septembra 2012 ho zastupoval obhajca Mgr. M. C., ktorému on plnú moc neudelil, ani nedal súhlas s jeho zastupovaním. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, ţe na predmetné pojednávanie obhajca obvineného JUDr. Ľ. Š. substitučne splnomocil Mgr. M. C. a ten splnomocnenie prijal ( č.l. 2537, 2615, zv. IX, č.l. 2788, zv. X.). Obvinený L. V. udelil plnomocenstvo na zastupovanie obhajcovi Š. v danej trestnej veci uţ v prípravnom konaní s tým, ţe v rámci tohto plnomocenstva zároveň aj súhlasil s tým, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasil s tým, aby kaţdý z nich konal samostatne. V rovnakom rozsahu splnomocnil aj dvoch advokátskych koncipientov JUDr. Š. (bliţšie pozri č. l. 165, zv. I). Z uvedeného je zrejmé, ţe obvinený udelil súhlas na jeho zastupovanie v danej trestnej veci všeobecne a voľbu zástupcu za advokáta v prípade neúčasti na úkonoch v súdnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach, ponechal na svojho obhajcu, ktorému aj v tomto smere udelil plnú moc. Tvrdenie obvineného, ţe vyšetrovateľ PZ mu neposkytol primeraný čas na preštudovanie spisového materiálu, je nedôvodné. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu obvineným, ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 21. marca 2012 do 23. marca 2012 vyplýva, ţe dovolateľovi bol poskytnutý primeraný čas na oboznámenie sa s obsahom spisu, čo potvrdil aj svojim podpisom s prehlásením o tejto skutočnosti. Naproti tomu kontradiktne obvinený v zázname z 23. marca 2012 poznamenal, ţe lehota troch dní na preštudovanie tak rozsiahleho spisu je krátka, avšak nepoţiadal o jej predĺţenie. Z úradného záznamu z 19. septembra 2011 je však zrejmé, ţe vyšetrovateľ PZ obhajcovi poskytol obhajcovi JUDr. Š. fotokópie časti spisu, ktoré ţiadal (v počte 730 strán). Dovolací súd vo vzťahu k namietanej nesplnenej poučovacej povinnosti obvineného konštatuje, ţe orgány činné trestnom konaní poučili obvineného o jeho právach

ustanovení v rozsahu,

ktorých poučený musel byť, ako aj

ustanovení zákona, ktoré sa na dané štádium trestného konania vzťahovali. Najvyšší súd v tomto smere zdôrazňuje, ţe o moţnosti uzavrieť dohodu o vine a treste (ako aj o podmienkach tejto 14 1 TdoV 15/2013 dohody) bol obvinený V. poučený pri výsluchu

1. augusta 2011, (čo vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu), ako aj na hlavnom pojednávaní
2. júna 2012, pričom ho predsedníčka senátu aj vyzvala, aby sa k dohode o vine a treste vyjadril, ktorú následne odmietol. Rovnako tak bol poučený aj v zmysle § 121 ods. 2 Tr. por. v prípravnom a súdnom konaní, a to aj na hlavných pojednávaniach konaných
3. júna 2012 a
4. septembra 2012, ktoré namietal. Navyše bol počas celého konania zastúpený obhajcom, ktorý mu poskytoval efektívnu účinnú právnu pomoc. Vzhľadom na prehlásenie obvineného V. z
5. júla 2012 o tom, ţe sa vzdáva účasti na hlavných pojednávaniach a na základe uznesenia z
6. septembra 2012, sa hlavné pojednávanie
7. septembra 2012 konalo v neprítomnosti obvineného L. V. Právo na záverečnú reč a na posledné slovo obvinenému takýmto spôsobom odopreté nebolo. Obvinený upozornil na nezákonne vykonané dôkazy, a to výsluchy svedkov K., J., P. a iných (napr. sv. B., A., B.) na hlavných pojednávaniach jednak v tom smere, ţe boli poučovaní spoločne, pričom ich súd nepoučil v zmysle § 139 ods. 2 Tr. por., a jednak, ţe sa výslovne nevyjadrili, či vyuţívajú svoje právo nevypovedať. Svedok musí byť poučený i o práve odoprieť výpoveď, musí sa k tomuto poučeniu výslovne vyjadriť, a ak má právo odoprieť výpoveď, musí výslovne prehlásiť, či toto právo vyuţíva alebo nie. Trestný poriadok však neupravuje presné znenie vyjadrenia. Z takejto právnej úpravy vyplýva, ţe musí byť urobené tak, aby nevznikli pochybnosti o vôli svedka vyuţiť, resp. nevyuţiť toto právo. Svedka nemoţno nútiť, aby k tomu pouţil priamo formuláciu uvedenú v zákone. Navyše hlavným účelom inštitútu poučenia svedka

§ 130ods.

1 Tr. por. je chrániť oprávnené záujmy vyslúchaného svedka, nie obvineného. V tejto súvislosti je treba konštatovať, ţe je postačujúce, ak obsah výslovného vyjadrenia svedka k poučeniu

§ 130Tr.

por. je zachytený v zápisniciach o výsluchu z hlavného pojednávania a zvukových záznamov v takej formulácii, ţe vypovedať bude/chce (K., J., B., U. a i.) alebo ak je daný súhlas formou odpovede na otázku predsedníčky senátu, či svedok vypovedať bude (Z., K., V. a i.), tak ako to bolo v posudzovanom prípade. Pred výsluchom boli všetci namietaní svedkovia predsedníčkou senátu riadne poučení v zmysle príslušných zákonných ustanovení v takom rozsahu, v akom poučení mali byť, pričom

§ 139ods. 2 Tr. por. boli títo poučení v prípravnom konaní. 15 1 Tdo

V 15/2013 Na záver sa je potrebné sa vyjadriť k poslednej námietke obvineného V. súvisiacej s prítomnosťou svedka G. pri výsluchu iných svedkov (K. a M.) na hlavnom pojednávaní 28. júna 2012, ktorú pouţil aţ v konaní pred dovolacím súdom, pričom v zmysle § 371 ods. 4 prvá veta Tr. por. ju ani nie je moţné pouţiť. Napriek uvedenému, ako aj zjavnej účelovosti vyhľadávania procesných chýb, je treba poukázať na tú skutočnosť, ţe v rámci prvej časti predmetného pojednávania sa svedok G. v pojednávacej miestnosti nachádzal, rovnako tak, ako svedkovia K. a M. Následne po vyhlásení prestávky a prerušenia pojednávania v čase o 10.36 hod. (do 10.54 hod.) opustili pojednávaciu miestnosť, tak ako svedok G., aj poškodení K. a M., a vrátili sa aţ po predvolaní predsedníčkou senátu v čase, kedy bola ich účasť potrebná. Preto v prípade svedka G. nebolo potrebné túto skutočnosť zaznamenať do zápisnice, keďţe pojednávanú miestnosť opustil z dôvodu vyhlásenej prestávky. Navyše tento svedok bol eskortovaný na súd z Ústavu na výkon väzby Ilava v sprievode príslušníkov ZVJS, ktorí ho počas prestávky odviedli do špeciálnej eskortnej miestnosti v budove súdu, kde zotrval aţ do predvolania predsedníčkou senátu o 14.11 hod. Uvedenú okolnosť nenamietal obvinený, ani jeho obhajca, (ani iní), ktorý bol prítomný na predmetnom pojednávaní, aţ do odvolacieho konania. Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil. So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania

§ 371ods.

1 písm. c), písm. e), písm. g) Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvinených L. V. a R. P.

§ 382písm.

c) Tr. por. odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 25. júna 2014 JUDr. Štefan M i c h á l i k , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová