1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil azyl a
1 a § 20 ods. 4 neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol krajský súd tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal. Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, ţe sa opätovne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa, uplatnenými navrhovateľom v podanom opravnom prostriedku a postup odporcu povaţuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle. K námietke týkajúcej sa vzťahu k neudeleniu azylu uviedol, ţe samotná existencia navrhovateľových obáv z prenasledovania, bez objektivizácie opodstatnenosti týchto obáv, v azylovom konaní nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Pritom zákon vyţaduje, aby opodstatnená obava z prenasledovania bola vyvolaná konkrétnymi dôvodmi, ktorých konkretizovanie je v záujme ţiadateľa. Subjektívny pocit navrhovateľa a navrhovateľove obavy ale neboli získanými dôkazmi ani v jednom prípade objektivizované. Krajský súd sa preto stotoţnil s odôvodnením odporcu a na podrobnosti v plnej miere odkázal. Navrhovateľ v priebehu konania neuviedol a ani nekonkretizoval ţiaden zo zákonných dôvodov prenasledovania v krajine pôvodu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, ktorý by odôvodňoval opodstatnené obavy z prenasledovania jeho osoby. Odporca preto
názoru krajského súdu nepochybil, ak v odôvodnení rozhodnutia otázku obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle bliţšie nekonkretizoval a len konštatoval, ţe navrhovateľ nebol prenasledovaný z dôvodu rasy, národnosti, náboţenstva, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Povinnosť zistiť skutočný stav veci má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu konania uviedol. Právo na azyl nie je právo nárokové. Správny orgán nemá povinnosť, domýšľať si právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom o azyl neuplatnené a vykonávať k týmto dôvodom skutkové zistenia v správnom konaní. Odporca si zadováţil do spisu informácie z rôznych zdrojov a
názoru krajského súdu nepochybil, 1Sža/46/2011 3 ak po posúdení ţiadosti navrhovateľa, informácií poskytnutých navrhovateľom, ako aj ďalších zadováţených dôkazov dospel k záveru, ţe skutočnosti uvádzané navrhovateľom nemoţno povaţovať za dôvody na udelenie azylu. Navrhovateľ nepreukázal ani to, ţe by mu verejná moc v krajine pôvodu odoprela poskytnúť pomoc v prípade, ak by o riešenie svojho udávaného problému skutočne mal záujem, o riešenie tvrdených problémov v Ruskej federácii sa ani nepokúsil. Navrhovateľ sa len zmienil o údajnej problémovej situácii s ľuďmi vo vojenských uniformách, o údajnom vyhráţaní sa z ich strany, pričom ţiadne ďalšie dôvody na odôvodnenie svojej ţiadosti v priebehu celého konania bliţšie neuviedol a nešpecifikoval. Svoju situáciu neriešil a to zdôvodnil len zlou skúsenosťou jeho známeho. K namietanej nedôveryhodnosti krajský súd uviedol, ţe posudzovanie dôveryhodnosti tvrdení ţiadateľa o udelenie azylu je výsledkom hodnotiaceho procesu a úvah správneho orgánu o osobnosti ţiadateľa o azyl, s prihliadnutím k miere reálnosti a vierohodnosti ním uvádzaných dôvodov jeho odchodu z krajiny pôvodu, a to v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Krajský súd ďalej zdôraznil, ţe konanie o udelenie azylu je osobitné najmä tým, ţe ţiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenie dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera odporcovi, závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si odporca o navrhovateľovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania. Jeho vyhlásenia preto musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním navrhovateľ nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie svojej osoby. V navrhovateľom prípade tu neboli len nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom uvedené a vysvetlené nejasnosti v jeho tvrdeniach, ale zásadné rozpory vo výpovediach navrhovateľa a jeho manţelky, ktoré odporca rozpoznal i bez potreby vykonania následného doplňujúceho pohovoru. K námietke navrhovateľa ohľadne faktu, prečo odporca v prípade navrhovateľa nerozhodol zamietnutím navrhovateľovej ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej, krajský súd uviedol, ţe odporca učinil správne, ak povaţoval za potrebné i napriek ním zistenej nedôveryhodnosti navrhovateľa v záujme samotného navrhovateľa podrobne preskúmať navrhovateľom tvrdené obavy a moţnosť udelenia, respektíve neudelenia azylu či poskytnutia alebo neposkytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. 1Sža/46/2011 4 K otázke doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by bolo z dôvodov taxatívne uvedených v zákone neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Určujúce sú tu do značnej miery práve tvrdenia samotného ţiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.
názoru krajského súdu odporca postupoval správne, keď navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. V jeho prípade ţiadna informácia nenasvedčovala tomu, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nebol dôvod sa teda ani domnievať, ţe by bol následne v Ruskej federácii, v Čečensku vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm.
aktuálnych správ v porovnaní s uplynulými rokmi došlo vo všeobecnosti k poklesu násilia. Krajský súd na záver ešte dodal, ţe navrhovateľ sa dňa 5.5.2011 nevrátil do Pobytového tábora v Opatovskej Novej Vsi, čo nasvedčuje tomu, ţe navrhovateľ nemá skutočný záujem o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. II. Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie, v ktorom uviedol, ţe s uvedeným rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) OSP, teda z dôvodu, ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 1Sža/46/2011 5 K otázke nedôveryhodnosti navrhovateľa uviedol, ţe odporca nijakým spôsobom nekonfrontoval tvrdenia navrhovateľa so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa, iba porovnal výpovede navrhovateľa a jeho manţelky, zistil v nich rozdiely a navrhovateľa označil za nedôveryhodného. Porovnaním výpovedí preto nemal ako bez ďalšieho zistiť, na ktorej strane nezrovnalosti vznikli. Nie je úlohou súdu nahrádzať a dopĺňať odporcovu správnu úvahu a zisťovanie skutočného stavu veci. Tvrdenie súdu, ţe odporca nepochybil, ak sa zameral na skúmanie výpovede manţelky navrhovateľa, nie je
názoru navrhovateľa zrozumiteľné. Na jednej strane tvrdí, ţe skúmanie dôveryhodnosti vychádza najmä z konfrontácie tvrdení so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu ţiadateľov o azyl, na strane druhej konštatuje, ţe samotné rozpory vo výpovediach navrhovateľa a jeho manţelky boli spôsobilé vyvolať nedôveryhodnosť navrhovateľa. Nie je zrejmé ani to, ako súd dospel k záveru, ţe nezrovnalosti medzi výpoveďami svedčia o nedôveryhodnosti navrhovateľa, ak k tomuto relevantne nemohol dospieť ani odporca.
navrhovateľa odporca nedostatočne zisťoval skutočný stav veci a je preto nepochopiteľné ako mohol súd jeho rozhodnutie potvrdiť. K dôvodom neudelenia azylu navrhovateľ uviedol, ţe odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne venuje údajnej nedôveryhodnosti navrhovateľa a k samotnej otázke azylu sa odporca obmedzuje iba na konštatovanie, ţe dospel k záveru, ţe podmienky na udelenie azylu v prípade navrhovateľa splnené neboli a ďalej sa venoval len všeobecného opisu inštitútu azylu. Z jedinej vety v poslednom odseku na tretej strane jeho rozhodnutia, kde je uvedené, ţe v prípade, ak by aj navrhovateľ nebol nedôveryhodný, nespĺňal by podmienky na udelenie azylu, nemoţno povaţovať za dôvod neudelenia azylu na území Slovenskej republiky, nakoľko ide iba o podruţné a najmä ničím neodôvodnené konštatovanie, ktoré iba dopĺňa podrobnú analýzu odporcu o pochybnej dôveryhodnosti navrhovateľa. Ak odporca neudelil navrhovateľovi azyl iba z dôvodu jeho nedôveryhodnosti,
navrhovateľa tak vybočil z medzí zákona o azyle. Navyše výrok rozhodnutia odporcu nekorešponduje s odôvodnením, nakoľko výrokom odporca neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu, odôvodnil ho však ako rozhodnutie, ktorým sa ţiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamieta ako zjavne neopodstatnená
2 písm. b) zákona o azyle. Ak by bol odporca presvedčený o navrhovateľovej nedôveryhodnosti, mal jeho ţiadosť zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Aj v prípade rozhodnutia o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej má odporca povinnosť skúmať, či nie sú splnené podmienky na udelenie azylu, či poskytnutie doplnkovej ochrany. 1Sža/46/2011 6 Len v prípade nesplnenia týchto podmienok s súčasnej nedôveryhodnosti cudzinca moţno vydať rozhodnutie
2 písm. b) zákona o azyle. Z Kritérií a postupov pri udeľovaní štatútu utečenca vyplýva, ţe pojem opodstatnené obavy z prenasledovania zahŕňa subjektívny prvok, ktorým je strach a objektívny prvok, ktorý predstavuje situácia v krajine pôvodu. Ţiadatelia o azyl sa nachádzajú v dôkaznej núdzi a nie vţdy dokáţu preukázať a podloţiť svoje tvrdenia. Navrhovateľ dostatočne prezentoval svoje obavy z prenasledovania a nie je jeho úlohou tieto objektivizovať. To je úlohou odporcu. Aţ po objektivizácií obáv navrhovateľa môţe odporca skonštatovať, ţe nie je naplnený niektorý z dôvodov na udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Rovnako navrhovateľ nemá povinnosť uviesť dôvod prenasledovania doslovne v súlade s ustanoveniami zákona o azyle. Odporca má povinnosť sám zhodnotiť, či dôvody uvedené navrhovateľom nemoţno subsumovať pod niektorý so zákonom stanovených dôvodov na udelenie azylu. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany navrhovateľ uviedol, ţe z rozhodnutia odporcu rovnako ani zo spisového materiálu nevyplýva, ţe by odporca v prípade navrhovateľa dostatočne zistil skutočný stav veci vo vzťahu k aktuálnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa. Nepresnosť v označení funkcie H. G. nie je
navrhovateľa nepatrná nezrovnalosť a preto všetky informácie pouţité v súvislosti s ním nemoţno povaţovať za dôveryhodné. Na ţiadny iný podklad rozhodnutia odporca vo svojom rozhodnutí nepoukázal. Krajský súd uviedol, ţe pán G. nie je prezidentom asociácie, ale predsedom jej výkonného výboru, úlohou súdu ale nie je nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, resp. ho opravovať. Navyše ide skôr o organizáciu prokadyrovskú a promoskovskú a ich informácie nemoţno povaţovať za objektívne. Krajský súd si zadováţil aj ďalšie správy o krajine pôvodu. Oprávnením ani povinnosťou súdu však nie je ani dopĺňať zisťovanie skutočného stavu veci realizovaného odporcom. Ak sa súdu javilo zisťovanie skutočného stavu veci zo strany odporcu nedostatočné, mal jeho rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, ţe napriek obsahu spisového materiálu, odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal iba informáciami získanými v rozhovore s H. G. Na iný podklad rozhodnutia nepoukazoval. Nie je dôleţité to, čo je obsahom spisového materiálu, podstatné je to z čoho reálne odporca pri rozhodovaní vychádza. Navrhovateľ má odôvodnenú obavu z prenasledovania a z návratu do krajiny pôvodu. Rozdiely vo výpovediach jeho a jeho manţelky nie sú závaţné, nie je jasné na ktorej strane vznikli 1Sža/46/2011 7 a na strane odporcu nebol ţiaden pokus o ich odstránenie. Odporca sa pri zisťovaní skutočného stavu veci dopustil viacerých pochybení a jeho rozhodnutie nie je v súlade s obsahom ním zhromaţdených správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Ak krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil, nesprávne právne tým posúdil vec a ukrátil tým navrhovateľa na jeho právach. V závere navrhovateľ ţiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a zároveň, aby uloţil odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré si vyčíslil. III. Stručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe tak ako je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené, navrhovateľ počas konania uviedol, ţe v Čečensku mal problémy s políciou, na inom mieste uviedol, ţe to boli osoby vo vojenských uniformách, ktorá ho mala údajne zadrţať po návšteve u kamaráta, ktorý je podnikateľom v naftovom priemysle. Polícia, ktorá mala vykonať v kamarátovom byte prehliadku, ho následne zadrţala a pod hrozbou ţiadali, aby podpísal vyhlásenie, ţe boli u neho nájdené zbrane a drogy. Navrhovateľ takéto vyhlásenie nepodpísal, avšak prostredníctvom príbuzných mal odovzdať týmto údajným policajtom 5 000,-USD. Ako je z uvedeného vidieť, a ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom neudelenia azylu menovaného nebolo jeho vyhodnotenie odporcom ako nedôveryhodnej osoby, ale tá skutočnosť, ţe nebolo preukázané ţe v krajine pôvodu bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Konanie neznámych osôb, vydávajúcich sa za policajtov či vojakov, nenaplnilo charakter prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ale mohlo ísť o konanie kriminálneho charakteru, s cieľom vydierať navrhovateľa a jeho kamaráta. Táto skutočnosť bola dôvodom na neudelenie azylu navrhovateľovi, a nie je jeho nedôveryhodnosť, ktorú odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval. Povinnosť zistiť skutočný stav veci
správneho poriadku má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Zo ţiadneho ustanovenia zákona o azyle ani správneho poriadku nemoţno vyvodiť, ţe správny orgán má povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a vykonával k týmto dôvodom 1Sža/46/2011 8 dokazovanie v správnom konaní. Ak teda odporca v predmetnom konaní vychádzal iba z dôvodov uvádzaných samotným navrhovateľom, postupoval vecne správne a zákonne. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi, odporca uviedol, ţe je zrejmé, ţe navrhovateľ neuviedol a nepreukázal ani jeden z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle. Odporca je tak ako krajský súd, aj naďalej toho názoru, ţe navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani jeho právny zástupca v opravnom prostriedku, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, resp. rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany, a má za to, ţe správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, ţe navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, a preto povaţuje napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny a za vydaný v súlade so zákonom o azyle a Ţenevským dohovorom z r. 1951 o právnom postavení utečencov. Preto navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu a tým aj rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, 1Sža/46/2011 9 z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. 1Sža/46/2011 11
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa o ľudských právach 2009: Rusko, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu USA z
krajského súdu odporca v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania a následne rozhodol správne a zákonne. Proti tomuto rozsudku krajského súdu sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. k. 1Sţa/11/2011 zo dňa 8. marca 2011 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretoţe krajský súd sa nevysporiadal s podstatnými námietkami navrhovateľa a nezaujal k nim ţiadne stanovisko, a preto sa záver krajského súdu javil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako predčasný. Rozhodnutie krajského súdu bolo
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné a rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. Krajský súd následne opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a vydal rozhodnutie č. k. 5Saz/41/2010-114 zo dňa 8. júna 2011, ktorým rozhodnutie odporcu opätovne potvrdil. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, ţe odporca po komplexnom posúdení ţiadostí, informácií poskytnutých ţiadateľom ako aj ďalších zadováţených dôkazov dospel k záveru, ţe skutočnosti uvádzané navrhovateľom nie je moţné povaţovať za dôvody 1Sža/46/2011 14 na udelenie azylu. Navrhovateľ v konaní ani raz neuviedol, ţe by sa obával prenasledovania z dôvodov vymenovaných v § 8 písm.
odporcu nekorešponduje s informáciou od navrhovateľa, ţe po jeho prepustení sa skrýval. Rovnako neuviedol, ţe by sa opakovane stretol s týmito ľuďmi a ani údajné hrozby usmrtenia rodiny nespomenul. Menovaný uviedol, ţe prostredníctvom jeho príbuzných mu mali odkazovať, ţe ho buď uväznia, alebo vstúpi do Kadyrovskej vojenskej jednotky. Naproti tomu jeho manţelka uviedla, ţe pokiaľ im nedá peniaze, tak ho uväznia, alebo pôjde do hôr ako domobranec. Pričom rozdiel medzi domobrancami a Kadyrovskou jednotkou je všeobecne známy. Porovnaním výpovedí navrhovateľa a jeho manţelky sa zistili rozdiely v opise udalostí, ktoré boli dôvodom pre ich odchod z krajiny pôvodu, teda podstatných udalostí. Nejedná sa o nepatrné nezrovnalosti alebo omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach, ale ide o zásadné rozpory vo výpovediach. Preto osobu navrhovateľa nepovaţuje odporca za dôveryhodnú. Odporca ale skonštatoval, ţe aj v prípade, keby odôvodnenie ţiadosti navrhovateľa bolo vyhodnotené ako dôveryhodné, navrhovateľ nebol prenasledovaný z dôvodu rasy, národnosti, náboţenstva, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom o azyle vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom udaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu 1Sža/46/2011 15
zákona o azyle je viazané na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nebolo moţné vylúčiť, ţe tvrdenia navrhovateľa sa zakladajú na pravde. Priamym svedkom udalostí opisovaných navrhovateľom bol sám navrhovateľ a nie jeho manţelka. Preto je tvrdený rozpor medzi výpoveďami navrhovateľa a jeho manţelky bezpredmetný. Správny orgán je predovšetkým povinný skúmať prípadné rozpory vo viacerých výpovediach samotného ţiadateľa o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany a tieto nevyvodzovať len na základe výpovedí osôb s objektívne rôznou vypovedacou schopnosťou. 1Sža/46/2011 16 Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako nesúhlasí s názorom odporcu a krajského súdu o navrhovateľovej nedôveryhodnosti.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhovateľova výpoveď bola po celú dobu konania konzistentná a vnútorne bez rozporov. Jeho tvrdenia sú zrozumiteľné, nevykazujú znaky nezrozumiteľnosti alebo rozpornosti. Správny orgán navyše vôbec neskúmal moţnú opodstatnenosť obáv navrhovateľa. Nezaoberal sa situáciou v krajine z toho pohľadu, či by aj v prípade, ţe by sa obrátil na štát, tento mu takúto pomoc a ochranu reálne poskytol. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti okrem iného materiál ECRE - European Council on Refugees and Exiles - Guidelines on the Treatment of Chechen Internally Displaced Persons (IDPs), Asylum Seekers and Refugees in Europe (Updated March 2011) Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o neudelení azylu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
V. časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu a nie je jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci uţ v administratívnom konaní. Vzhľadom k tomu, ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a krajský súd mal na základe uvedeného rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ak ten takto nerozhodol, nebolo preto dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. V ďalšom konaní povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné, aby odporca vytknuté nedostatky odstránil. Aţ po doplnení dokazovania odporca opätovne rozhodne o ţiadosti navrhovateľa o udelenie azylu, resp. o poskytnutí doplnkovej ochrany. 1Sža/46/2011 17 Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 704,65€. Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. a pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby: prevzatie veci a príprava 120,23 € - § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), podanie opravného prostriedku 120,23 € - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), účasť na pojednávaní 120,23 € - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu - 123,50 € - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) reţijný paušál – 3 x 7,21 € a 1x 7,41 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky), 168,28 € náhrada za stratu času - § 17 ods. 1 vyhlášky 23,14 € (cestovné náklady – pojednávanie dňa 24.11.2010 celkom spolu: 704,65 € P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 27. septembra 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.