1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom 1Sža/45/2011 2 znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol krajský súd tak, ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom. K námietke, ţe zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu, uviedol, ţe je nedôvodná. Odporca vo veci vykonal dva pohovory z obsahu ktorých tieţ vychádzal pri posúdení navrhovateľovej ţiadosti. Obsah týchto pohovorov je zrejmý z odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ videl namietaný rozpor v tom, ţe i napriek ním prednesenému údajnému dôvodu navrhovateľovho odchodu z Indie odporca vo veci nevydal kladné rozhodnutie, takýto postoj odporcu nie je moţné kvalifikovať ako rozpor medzi zisteným stavom veci a obsahom spisu. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci poukázal na skutočnosť, ţe zisťovanie stavu veci (aj vyhľadávaním správ o krajine pôvodu ţiadateľa) sa v azylovom konaní vykonáva v intenciách § 19a (ods. 1 písm. a/) zákona o azyle. Pre jeho rozsah je okrem iného rozhodujúci aj obsah ţiadateľom prednesených dôvodov jeho ţiadosti o azyl. Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ vycestoval z Indie v januári 2004 (z ekonomických dôvodov, ako to uvádzal v azylových konaniach v rokoch 2004-2005). V konaní č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 uviedol, ţe o azyl ţiada kvôli otcovi (členovi strany Akali Dal), ktorý mal problémy s členmi strany Kongres, ktorí sa mu v súvislosti s jeho členstvom v strane Akali Dal vyhráţali. Tento dôvod navrhovateľ zopakoval v aktuálnom azylovom konaní, keď uviedol, ţe jeho otec zomrel v dôsledku dopravnej nehody v roku 2008. Z uvedeného je
krajského súdu zrejmé, ţe navrhovateľ v marci 2010 poţiadal o azyl kvôli otcovi (členovi Akali Dal), ktorý mal problémy s členmi strany Kongres, ktorí sa mu vyhráţali v súvislosti s jeho členstvom v strane Akali Dal, pričom v tom čase uţ jeho otec neţil. Teda o azyl poţiadal z dôvodu, ktorý k času podania ţiadosti o azyl nejestvoval. 1Sža/45/2011 3 Preto
názoru krajského súdu dokazovanie, vykonané odporcom správami o krajine pôvodu navrhovateľa v rozsahu, ktorý je zjavný z obsahu spisu je dostatočný, teda nebolo potrebné špeciálne zamerať na vzťahy medzi spomenutými stranami. K námietke navrhovateľa, ţe mu nie je známe, na základe čoho odporca dospel k poznatku, ţe v Indii niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu, krajský súd poukázal na v spise odporcom zaloţené informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Z týchto totiţ nevyplýva, ţe by v Indii takýto konflikt jestvoval. Pokiaľ navrhovateľ namietal, ţe v spise sa nenachádza správa, spracovaná zastupiteľským úradom Českej republiky, súd uviedol, ţe správa sa nachádza v spise odporcu na č. l. 131-144. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, ţe táto námietka nie je dôvodná. Vo vzťahu k neudeleniu azylu, poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľa v aktuálnom azylovom konaní prezentoval dôvody svojej ţiadosti o azyl, ktoré sú totoţné s dôvodmi, ktoré predniesol v konaní č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 (s upresnením, ţe jeho otec medzičasom, v roku 2008 zomrel). Negatívne rozhodnutie odporcu vydané v rozhodnutí č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 bolo predmetom súdneho prieskumu – v konečnom dôsledku jeho preskúmavaním Najvyšším súdom SR (sp. zn. 8Sţa 43/2008 zo dňa 4.12.2008), ktorý napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Z uvedeného
krajského súdu logicky vyplýva, ţe za nezmeneného stavu veci a za nezmenených dôvodov navrhovateľovej aktuálnej ţiadosti odporca nemal ani inú moţnosť, ako navrhovateľovi azyl neudeliť. Právne posúdenie vo veci azylu bolo
krajského súdu v súlade so zákonom, okrem uvedeného súd poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorá je zrejmá z porovnania ním udávaných dôvodov odchodu z Indie v prvých azylových konaniach (kedy uvádzal výlučne ekonomické dôvody) a aktuálnom resp. predchádzajúcom azylovom konaní. Nedôveryhodnosť sama o sebe spôsobuje
krajského súdu v konečnom dôsledku vydanie negatívneho rozhodnutia z dôvodu nepreukázania dôvodov - predpokladov udelenia azylu. Aj preto je rozhodnutie odporcu
súdu vecne správne. 1Sža/45/2011 4 Okrem uvedeného súd poukázal na skutočnosť, ţe v prípade navrhovateľa neboli naplnené ani predpoklady udelenia azylu
Navrhovateľ síce prezentoval obavy zo svojho prípadného návratu do Indie, ktoré však objektívne nemohli nastať, resp. existovať v čase podania ţiadosti o azyl (vzhľadom k argumentácii, týkajúcej sa smrti otca navrhovateľa a k dátumu podania ţiadosti o azyl). Navrhovateľ
súdu nepreukázal ani opodstatnenosť týchto, ním prezentovaných obáv, nakoľko sám (a ani nikto z jeho rodiny) nebol objektom správania sa tretích subjektov, na základe ktorých by bolo moţné konštatovať, ţe obavy sú opodstatnené. Navrhovateľ tieţ nebol objektom perzekúcie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Ak následne z tohto dôvodu odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je
názoru krajského súdu v súlade so zákonom. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany sú obsiahnuté v ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Navrhovateľ nebol v krajine pôvodu trestne stíhaný a teda mu v prípade návratu nehrozí výkon ţiadneho trestu. Nebol nikdy objektom neľudského či poniţujúceho správania. Zo správ o krajine pôvodu nevyplýva, ţe by sa indickí navrátilci pri svojich návratoch stretávali so zlým zaobchádzaním. Preto niet dôvodu sa domnievať, ţe by navrhovateľovi v prípade jeho návratu do Indie hrozilo bezpečnostné riziko jeho návratu.
krajského súdu zo správ o krajine pôvodu, v Indii niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, s poukazom na uvedené je výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany tak isto zákonným. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c),
navrhovateľa je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaţdil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovede navrhovateľa o azyl vyvracajú či spochybňujú. Rovnako krajskému súdu vyčítal, ţe nevykonal navrhnutý dôkaz, keď bez ďalšieho označil posúdenie otázky vzájomných vzťahov strán Akali Dal a Kongres za nepotrebné.
navrhovateľa odporca vierohodnosť tvrdení navrhovateľa vo vzťahu k politickým stranám Akali Dal a Kongres ani nespochybnil, ani nevyvrátil, preto vzhľadom na neskúmanie týchto otázok nemohol rozhodnúť o tom, ţe mu nehrozí prenasledovanie. Namietal, ţe odporca v rozhodnutí uviedol, ţe sa nikdy s ľuďmi, ktorí sa mu vyhráţali smrťou nestretol, ani nevyvíjal činnosť, pre ktorú by mohol byť prenasledovaný. Poukázal na to, ţe zákon nevyţaduje aby sa reálne niečo stalo ţiadateľovi o azyl v krajine pôvodu, nemal preto povinnosť zotrvať v krajine pôvodu aţ dovtedy, kým by sa mu niečo stalo a nebolo moţné to od neho ani očakávať. To, ţe sám nevyvíjal politickú činnosť tieţ
navrhovateľa neznamená, ţe nespĺňa podmienky na udelenie azylu, dôleţité je, ţe dôvod jeho prenasledovania je politický. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany uviedol, ţe uţ v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ako na pojednávaní namietal ţe podkladom rozhodnutia odporcu v tejto otázke boli informácie z www.stránok pravda.sk sme.sk, wikipedia.org, leccos.com. K relevantnosti správ zaloţených v spise sa krajský súd nevyjadril. 1Sža/45/2011 6 Poukázal na to, ţe stránky pravda.sk a sme.sk môţu vychádzať z relevantných informácií, nie však pôvodných. Odkazujú na rôzne zdroje, pričom tieto zdroje tieţ nemusia obsahovať originálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Ich pouţitie ako podklad rozhodnutia je
navrhovateľa sporné. Wikipedia je otvorenou internetovou encyklopédiou, do ktorej môţu prispievať kaţdý. Zameranie stránky leccos.com nie je úplne zrejmé. V spisovom materiáli sa nachádza „Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu - India“, vydaná MZV USA, z ktorej je zrejmé, ţe krajina má obrovské problémy s korupciou a nezávislým súdnictvom, ako aj správa Human Rihgts Watch 2009, India, z ktorej vyplýva, ţe krajina nemá kapacitu na ochranu ľudských práv. Pokiaľ teda navrhovateľ namietal rozpor medzi výrokom rozhodnutia odporcu a obsahom spisov mal na mysli rozpor medzi posúdením zaloţených správ hovoriacich o Indii negatívne. Pokiaľ teda súd napriek námietkam obsiahnutým v podanom opravnom prostriedku rozhodnutie odporcu potvrdil, ukrátil tým navrhovateľa na jeho právach. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľ vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a právneho posúdenia uviedol, ţe otázka vyhodnotenia prenasledovania členov Akala Dal členmi strany Kongres bola len podruţného významu pre navrhovateľa nemala zásadný význam. V prípade navrhovateľa totiţ išlo o šiestu ţiadosť o udelenie azylu, pričom v prvých štyroch ţiadostiach zakladal svoje ţiadosti na ekonomických dôvodoch, ktorí pri piatej ţiadosti rozšíril o prenasledovanie členmi strany Kongres, nakoľko jeho otec mal byť činný v minulosti pre stranu Akali Dal. Proti rozhodnutiu č. p. MU-333/PO-Ţ/2006 sa odvolal na krajský súd a Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu. Z rozsudku najvyššieho súdu pritom vyplynulo, ţe súd neprihliadol na politické dôvody uvádzané navrhovateľom, pretoţe odporovali jeho predchádzajúcim dôvodom ţiadosti, pričom poukázal aj na fakt, ţe zmena dôvodov jeho ţiadosti bola účelová v snahe dosiahnuť po predchádzajúcich neúspešných rozhodnutiach kladné rozhodnutie vo veci jeho ţiadosti o azyl. K ostatnej ţiadosti o azyl odporca uviedol totoţné dôvody, pre ktoré navrhovateľovi azyl neudelil. Zopakoval, ţe o azyl poţiadal z dôvodu, ktorý v čase podania ţiadosti o azyl nejestvoval, 1Sža/45/2011 7 v Indii nemal ţiadne problémy s členmi strany Kongres, preto posudzovanie doplnkovej ochrany z dôvodov jeho údajného prenasledovania zo strany Kongres nemalo opodstatnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, 1Sža/45/2011 9 a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 1Sža/45/2011 10 Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Súhrnná teritoriálna informácia - India, spracovaná zastupiteľským úradom Českej republiky v Dillí ku dňu 7.10.2010, Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu - India, vydaná MZV USA 11.3.2010, materiál „India - informácie o krajine pôvodu“ zo dňa 14.4.2009 vedený pod č. p.: MU-87/ODZS-2008, z článku India sprísňuje bezpečnosť, obáva sa teroristických útokov - SME 22.1.2010, z článku Voľby v Indii jasne vyhral Indický národný kongres - zverejnený na www.akuálne.cz 16.5.2009, z článku Výsledky volieb spustili rally indických fondov – www.trhy.mese.cz 28.5.2009 a z internetových stránok www.wikipedia.org, www.leccos.com), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu. Z administratívnych spisov vyplynulo, ţe navrhovateľ prvýkrát poţiadal o azyl na území SR dňa 24.2.2004 z ekonomických dôvodov. Ţiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Krajský súd navrhovateľom podaný opravný prostriedok odmietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2004.O druhej a tretej ţiadosti bolo rozhodnuté tak, ţe odporca konanie zastavil. Štvrtú ţiadosť o azyl podal dňa 5.12.2005, navrhovateľ dňa 31.1.2006 svojvoľne opustil pobytový tábor, konanie bolo zastavené dňa 8.2.2006, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.
odporcu obavy ţiadateľa o azyl nespadajú pod definíciu prenasledovania, tak ako je uvedená v Ţenevskom dohovore a v zákone o azyle. Nikto proti nemu nevyvíjal také správanie, ktoré by spadalo pod pojem prenasledovanie a navrhovateľ ani nepreukázal, ţe by v prípade návratu takémuto správaniu musel čeliť. Navyše v prípade obáv pred členmi politickej strany, hoci ide o vládnu stranu, ide o obavy pred neštátnym subjektom. Zo správ o krajine pôvodu je zrejmé, ţe štát takéto správanie netoleruje. Navyše otec navrhovateľa uţ neţije, zomrel pri autonehode v roku 2008. Politické problémy, ktoré mal mať kvôli členstvu jeho otca v Akali Dal sa tým stávajú nepodstatnými, lebo navrhovateľ osobne nie je členom strany Akali Dal a kvôli otcovej činnosti mu uţ problémy nehrozia. Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle, pričom v prípade navrhovateľa neboli zistené dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, tak ako to vyplýva zo zákona 1Sža/45/2011 12 o azyle. Navrhovateľ nebol a nie je trestne stíhaný v krajine pôvodu, nehrozí mu uloţenie trestu smrti, nehrozí mu mučenie ani neľudské zaobchádzanie ani trest. V Indii neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný konflikt, bezpečnostná situácia v Indii je štandardná. Samotné subjektívne obavy navrhovateľa, ktoré nie sú ničím podloţené, nemoţno
odporcu povaţovať
definície zo zákona o azyle za reálnu hrozbu váţneho bezprávia, lebo náhodný teroristický útok sa nedá povaţovať ani za mučenie, ani za neľudské zaobchádzanie a ani za existenciu ozbrojeného konfliktu a s poukazom na štandardnú situáciu v Indii nie sú dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu
dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. 1Sža/45/2011 13 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom odporcu aj krajského súdu, ţe navrhovateľovi sa v poradí šiestej ţiadosti o azyl nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z prenasledovania z dôvodov, ktoré navrhovateľ označil ako politické. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, ţe navrhovateľ uvádzal v predchádzajúcich ţiadostiach o azyl (č. MU-1383/PO-Ţ/2004, MU-5535/PO-Ţ/2004, MU-5977/PO-Ţ/2004 a MU-3094/PO-Ţ/2005) ekonomické dôvody a aţ v piatej ţiadosti tvrdil, ţe jeho otec bol vysokopostaveným členom politickej strany Akali Dal a v tej súvislosti sa mu členovia politickej strany Kongres vyhráţali únosom. Uţ v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sţa 43/2008 zo dňa 4.12.2008 najvyšší súd vyjadril vzhľadom na rozdielnosť dôvodov v predchádzajúcich konaniach pochybnosť o navrhovateľom tvrdených okolnostiach v poradí piatej ţiadosti o azyl, keď uviedol, ţe nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa podčiarkuje aj tvrdenie v súvislosti s poukazom na správu Kanadskej imigračnej a utečeneckej rady zo dňa 23. decembra 2005 publikovanej pod názvom „India: The situation of members, supporters and activists of Akali Dal (Mann), including their activities and treatment (2000-2005)“, z ktorej
navrhovateľa vyplýva, že žiadosti vysokopostavených predstaviteľov strany Akali Dal o udelenie azylu sú opodstatnené, môžu mať opodstatnené obavy z prenasledovania, mučenia, ponižujúceho alebo neľudského zaobchádzania vedúceho k porušeniu článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s touto správou z Kanadskej imigračnej a utečeneckej rady zo dňa 23. decembra 2005 č. IND100770.E oboznámil na webovej stránke uvedenej organizácie http://www.irb- isr.gc.ca/en/research/rir/index_e.htm?action=record.viewrec&gotorec=449757 a konštatuje, že žiadne tvrdenia uvádzané navrhovateľom sa v nej neuvádzajú. Navrhovateľ si účelovo prispôsobil, resp. vykonštruoval obsah tejto správy. Zo správy vyplýva, že politická strana Akali Dal (Mann) bola založená v Pandžábe a je frakciou politickej strany Shiromani Akali Dal ako hlavnej politickej strany zastupujúcej Sikhov v Indii. Predsedom je Simranjit Singh Mann, bývalý príslušník pandžábskej polície. Politická strana Akali Dal (Mann) nezískala v parlamentných voľbách v roku 2004 žiadne zastúpenie. V otázke zaobchádzania s členmi politickej strany Akali Dal (Mann) sa správa odvoláva na stanovisko humanitárnej organizácie pôsobiacej v Indii (Ľudovej únie pre občianske slobody - People´s Union for Civil Liberties),
ktorej proti predsedovi tejto politickej frakcie ani jej členom nemajú občania žiadne predsudky. Štátna a federálna vláda sa k členom politickej strany Akali Dal (Mann) správa primerane, aj keď sa niekedy môže vyskytnúť 1Sža/45/2011 14 podozrievanie jej členov. V prípadoch, keď sú jej členovia spojení s extrémizmom alebo sú podozriví zo vzťahov s extrémistami, je s nimi zaobchádzané horšie. V správe sa následne uvádzajú prípady zatknutia predsedu politickej frakcie Simranjit Singh Mann. Ďalšie informácie o zaobchádzaní s členmi tejto strany neuvádza. Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe navrhovateľ v priebehu ostatného azylového konania nepreukázal, ţe by mal v krajine pôvodu dôvodnú obavu z prenasledovania. Stotoţnil sa tak s názorom odporcu, ţe navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Ako dôvod svojho odchodu z krajiny pôvodu uvádzal obavu pred členmi strany Kongres, lebo jeho otec bol členom strany Akali Dal a členovia strany Kongres sa mu mali vyhráţať, ţe mu zabijú syna. On osobne sa však s uvedenými ľuďmi nikdy nestretol a jemu osobne sa nikdy nevyhráţali. Všetky informácie sa dozvedel od otca. Zároveň nevyvíjal ţiadnu činnosť, pre ktorú by sa musel obávať členov strany Kongres. Pokiaľ teda odporca vychádzal z uvedených tvrdení navrhovateľa, nepochybil, keď v navrhovateľom prezentovaných obavách nenašiel ţiadne znaky prenasledovania, tak, ako sú definované v § 2 písm. d/ zákona o azyle. Za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany je totiţ moţné povaţovať len takú situáciu, keby zo strany štátnych orgánov štátnej moci dochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhráţkami či činmi súkromných osôb. (rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 2.3.2005, č. j. 4 Azs 271/2004 – 58, publikovaný pod č. 1347/2007 Sb. NSS). Prenasledovanie v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle by v takomto prípade bol iba stav, kedy by ohrozovanie ţivota či slobody bolo pričítateľné štátnej moci, ktorá bola jeho pôvodcom či jej podporovateľom, resp. by takýto stav tolerovala, prípadne by nebola schopná proti nemu zakročiť. Zo správ o krajine pôvodu zaloţených v správnom spise, týkajúcich sa ako všeobecných otázok politickej i sociálnej situácie v Indii, tak i zo správ týkajúcich sa výhradne 1Sža/45/2011 15 politických nepokojov, nevyplynulo, ţe by štátna moc tieto nepokoje podporovala či tolerovala. Naopak z predloţených dokumentov je zrejmé, ţe v Indii je politický systém slobodný a funkčný. Vládnou stranou je Indický národný kongres, ktorý s prehľadom vyhral posledné parlamentné voľby. Ide o štandardnú politickú stranu, ktorá datuje svoju históriu aţ do roku 1885, moţno ju povaţovať za stranu sociálno-demokratického typu. Rovnako o štandardnú politickú stranu ide v prípade Akali Dal. Ide o hlavnú sikhskú politickú stranu v štáte Pandţáb. Najvyšší súd sa rovnako nestotoţňuje s tvrdením navrhovateľa, ţe výrok rozhodnutia odporcu je v rozpore s obsahom spisu a ţe odporca nezhromaţdil dostatok podkladov k rozhodnutiu. Najvyšší súd overil, ţe odporca zhromaţdil dostatok správ o krajine pôvodu navrhovateľa a pokiaľ aj pouţil informácie z verejne dostupných zdrojov (SME, Pravda), navrhovateľ nespochybnil relevantnosť informácií, preto jeho námietka nebola vyhodnotená ako dôvodná. Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom navrhovateľa, ţe pouţitie informácií zo zdrojov ako www.wikipedia je vzhľadom k tomu, ţe sa jedná o otvorenú internetovú encyklopédiu, do ktorej môţu prispievať kaţdý v azylovom konaní neţiadúce. Vzhľadom k tomu, ţe odporca zadováţil a do spisu zaloţil dostatok iných správ o krajine pôvodu (konkrétne: (Súhrnná teritoriálna informácia - India, spracovaná zastupiteľským úradom Českej republiky v Dillí ku dňu 7.10.2010, Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu - India, vydaná MZV USA 11.3.2010, materiál „India - informácie o krajine pôvodu“ zo dňa 14.4.2009 vedený pod č. p.: MU-87/ODZS-2008), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu a jeho zistenia neboli v rozpore so obsahom spisu, odvolací súd predmetnú námietku navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú. Za správny a zákonný povaţoval odvolací súd záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, pretoţe dôvody navrhovateľa nebolo moţné povaţovať za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. 1Sža/45/2011 16 Prvostupňový súd sa
názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým podstatným námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Odvolací súd sa s jeho právnym názorom stotoţňuje a v podrobnostiach na dôvody obsiahnuté v rozsudku prvostupňového súdu odkazuje. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.
názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 27. septembra 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.