pokynov súdu v stanovenej lehote svoje podanie neopraví a nedoplní najvyšší súd
3 OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP konanie zastaví. Rozhodnutie súdu o nariadení opravy a doplnenia podania navrhovateľ osobne prevzal (bolo mu riadne doručené) dňa
1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zakotveným do Občianskeho súdneho poriadku od 01. januára 2003 zákonom č. 424/2002 Z. z. je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie je zárukou, ţe súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to moţné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Zmyslom právnej úpravy
OSP je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú zaloţené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyţadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
OSP, keďţe v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, ţe na konanie
tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy začína na návrh.
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP kaţdý úkon posudzuje súd
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Vychádzajúc z obsahu návrhu a citovaných zákonných ustanovení a zásad neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky k poskytnutiu ochrany z dôvodu nedostatku 4 5Sţz/4/2011 podmienky povahy konania predstavujúcej zásah, keďţe v konaní odporcu v
piatej hlavy piatej časti OSP neboli splnené a navrhovateľ na výzvu súdu na opravu a doplnenie návrhu o konkrétne zhora uvedené náleţitosti reagoval iba zotrvaním na obsahu svojho pôvodného podania, avšak návrh o skutočnosti k poskytnutiu ochrany z dôvodu nezákonného zásahu orgánu verejnej správy tak, ako mu to najvyšší súd uloţil, nedoplnil. Za týchto okolností Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušnému na konanie vo veci proti odporcovi v 1. rade Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 písm. b /OSP) po jej prejednaní bez nariadenia pojednávania (250v ods. 8 OSP a § 250d ods. 3 prvá časť vety prvej OSP) neostalo iné ako
3 OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP, ako aj s prihliadnutím na § 250v ods. 6 OSP konanie zastaviť, z dôvodu, ţe navrhovateľ neodstránil vady návrhu, ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorá sa týka odporcu v 2. rade Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe, na konanie voči tomuto odporcovi Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je vecne príslušným súdom. Vecná príslušnosť súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, do kategórie ktorých spadajú aj konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v OSP) je riešená v ustanovení § 246 OSP a §§ 6, 7 a 8 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Vecná príslušnosť v správnom súdnictve zásadne patrí krajským súdom (§ 246 ods. 1 OSP, § 7 ods. 3 zákona o súdoch). Táto je vylúčená len a prísne vo veciach, ktoré
tohto ustanovenia alebo osobitných zákonov výslovne patria v prvom (a jedinom) do rozhodovacej právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 veta 5 5Sţz/4/2011 tretia OSP), prípadne ešte aj okresných súdov (§ 6 zákona o súdoch). Vecná príslušnosť krajských súdov na preskúmanie rozhodnutí a postupov je pravidlom, z ktorého výnimku musí ustanoviť zákon. Takým zákonom je Občiansky súdny poriadok alebo iné zákony, ktoré ustanovujú vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či okresných súdov.
b/ OSP (v znení platnom od 01. októbra 2004) Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie
štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je ţalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je daná len, ak ide o nečinnosť ústredného orgánu štátnej správy alebo iného orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Miestne príslušný je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý mal vykonať nezákonný zásah. Nakoľko odporca v
2 OSP ak predseda senátu zistí, ţe súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.
1 OSP v spojení s § 246a ods. 1 veta prvá OSP a § 250v OSP je na konanie proti odporcovi v 2. rade Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráţe vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorému bola vec v časti proti nemu smerujúcej postúpená (§ 250d ods. 2 OSP). 6 5Sţz/4/2011 O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta práv OSP a § 250v ods. 8 OSP a
6 OSP, pretoţe konanie voči odporcovi v
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.