1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil azyl a
1 a § 20 ods. 4 neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol krajský súd tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa aj
krajského súdu javia ako neopodstatnené z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa pri zotrvaní v krajine pôvodu a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa v ţiadosti o udelenie azylu na území SR, neţ aké sú dôvody na udelenie azylu
Ţenevského dohovoru a potvrdzujú záver, ţe v jeho prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu
Krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe prenasledovanie musí v zmysle ustanovenia § 2 písm. d/ zákona o azyle spĺňať podmienku závaţnosti a opakovanosti, čo sa v prípade navrhovateľom tvrdených problémov s neznámymi muţmi v Afganistane nepotvrdilo. Ak aj mal navrhovateľ subjektívne obavy, najmä vo vzťahu k údajným obavám o svoj ţivot v súvislosti s prenasledovaním neznámymi muţmi, ani odporca, ba dokonca ani súd nemôţu tieto ničím nepreukázané subjektívne obavy a problémy navrhovateľa povaţovať za obavy, napĺňajúce vzhľadom na ich charakter, stránku objektívnosti. Navrhovateľom tvrdené problémy s neznámymi muţmi v danom prípade nemôţu byť dôvodom pre udelenie azylu, o to viac, ţe sám navrhovateľ uviedol, ţe po presťahovaní do mestskej časti Khauk v Kábule uţ ţiadne problémy nemal. Nad rámec uvedeného krajský súd poukázal na to, ţe za prenasledovanie v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle je nutné povaţovať len také ohrozenia ţivota či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami 1Sža/36/2011 3 nemôţu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom moţnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená a preto i za predpokladu, ţe by navrhovateľove tvrdenia ohľadom prenasledovania zo strany neznámych muţov boli pravdivé, neboli námietky navrhovateľova dôvodné, pretoţe navrhovateľ nepreukázal, ţe by verejná moc v krajine pôvodu ako celok odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi zo strany neznámych muţov. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu, nedostatočného vypočúvania navrhovateľa a následných pochybení pri spisovaní dotazníka krajský súd uviedol, ţe po dôkladnom preskúmaní celého konania pred odporcom zistil, ţe odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a navrhovateľa dostatočne vypočul ku všetkým jeho dôvodom ţiadosti o udelenie azylu. S odkazom na navrhovateľom udávané pochybenia pri spisovaní dotazníka, krajský súd upriamil pozornosť na skutočnosť, ţe navrhovateľ bol vypočutý za prítomnosti tlmočníka, kladeným otázkam ako i tlmočníkovi v plnej miere rozumel, čo dosvedčil i prehlásením v závere vykonaného vstupného pohovoru a potvrdil vlastnoručným podpisom. Navrhovateľ navyše súhlasil s ukončením pohovoru a ţiadne dodatočné informácie na záver vykonaného pohovoru ani po jeho vyzvaní uviesť neţiadal. Krajský súd uviedol, ţe vzhľadom na uvedené sa v plnej miere stotoţnil so záverom odporcu, ţe v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o neudelení azylu ako zákonné potvrdil.
krajského súdu odporca postupoval správne, ak po zváţení skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre poskytnutie doplnkovej ochrany
zákona o azyle, pretoţe nepovaţoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporcu v napadnutej časti, ktorou odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu je správne a zákonné. K rozhodnutiam odporcu, ktoré doloţila zástupkyňa navrhovateľa aţ na nariadenom pojednávaní, krajský súd uviedol, ţe súd preskúmava pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy iba to, čo, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk 1Sža/36/2011 4 ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Bez ohľadu na uvedené, krajský súd zdôraznil, ţe v napadnutom rozhodnutí sa odporca zaoberal ţiadosťou navrhovateľa individuálne a to s prihliadnutím na konkrétnu oblasť, v ktorej navrhovateľ ţil pred opustením krajiny pôvodu, a to konkrétne mesto Kábul. II. Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie, v ktorom namietal, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhovateľ namietal, ţe krajský súd na viacerých miestach v napadnutom rozsudku uvádzal, ţe súd pri rozhodnutí správneho orgánu preskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a posudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Zdôraznil, ţe ak by sa zákonnosť rozhodnutia posudzovala iba v závislosti od dodrţania procesných postupov, ţiadatelia o azyl by nemali ţiadnu šancu zvrátiť negatívne rozhodnutie, aj keby vychádzalo z nesprávne zisteného stavu veci. Čo sa týka vybočenia z medzí správnej úvahy – odporca by z týchto medzí mohol vybočiť iba vtedy, ak by sa otázkou azylu alebo doplnkovej ochrany vôbec nezaoberal. Navrhovateľ poukázal na to, ţe zákonnosťou rozhodnutia sa rozumie nielen vydanie rozhodnutia v súlade s procesným postupom, ale aj zhoda so zákonmi a inými právnymi predpismi, ktoré je potrebné na jednotlivé prípady aplikovať. Navrhovateľ namietal, ţe krajský súd skonštatoval, ţe navrhovateľ svoje obavy nepreukázal, pritom v rozhodnutí odporcu ani v rozsudku krajského súdu tvrdenia navrhovateľa neboli vyvrátené. Navyše navrhovateľ nemá povinnosť špecifikovať dôvody svojej ţiadosti doslovne v súlade so zákonom o azyle. Jeho povinnosťou je špecifikovať dôvody svojich obáv 1Sža/36/2011 5 a je na odporcovi skúmať, či napĺňajú niektorý zo zákonom stanovených dôvodov. Navrhovateľov otec bol členom rady starších v Kábule a bol zavraţdený. Bezprostredne potom sa neznámi ľudia vyhráţali aj zavraţdením navrhovateľa. Medzi vraţdou otca navrhovateľa a vyhráţkami voči osobe navrhovateľa je s najväčšou pravdepodobnosťou súvislosť, pričom vzhľadom na postavenie otca navrhovateľa ide o politickú motiváciu týchto vyhráţok. To, ţe navrhovateľ sám nebol politicky činný, na tejto skutočnosti nič nemení.
navrhovateľa, konštatovanie súdu, ţe prenasledovanie súkromnými osobami nie dôvodom na poskytnutie azylu v danom prípade nie je na mieste. Uviedol, ţe ani on sám nevie, kto presne ho chcel zavraţdiť, nie je preto zrejmé, ako súd dospel k tomu, ţe sa jednalo o súkromné osoby. Navrhovateľ napokon namietal, ţe súd neprihliadol na iné rozhodnutia vydané odporcom v tom istom období s odôvodnením, ţe môţe posudzovať iba zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k dodrţaniu procesného postupu a zákonnému rámcu voľnej úvahy, pretoţe predloţené rozhodnutia odporcu svedčia o nekonštantnosti jeho rozhodovania a rovnako o nedostatočnom skúmaní skutočného stavu veci, nakoľko nie je
jeho názoru moţné na základe relevantných správ o krajine pôvodu raz rozhodnúť o tom, ţe situácia v krajine je nebezpečná a následne, ţe je bezpečná. Uţ takáto nezrovnalosť nasvedčuje o pochybení pri skúmaní prípadu navrhovateľa a porušení povinnosti odporcu úplne zistiť skutočný stav veci.
navrhovateľa, krajský súd mal na túto okolnosť prípadu prihliadnuť. Ak sa súd pri preskúmaní veci obmedzil iba na skúmanie dodrţania procesného postupu a vybočenie z rámca voľnej úvahy odporcom a bez ďalšieho vysvetlenia odkázal na odôvodnenie rozhodnutia odporcu, hrubým spôsobom zasiahol do práv navrhovateľa. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ ţiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. III. 1Sža/36/2011 6 Stručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Odporca vyjadril presvedčenie, ţe krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu v celom rozsahu povaţoval za správny. Súd sa stotoţnil s názorom odporcu, ţe navrhovateľovi sa počas celého azylového konania nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej krajine. Odporca pripomenul, ţe proti navrhovateľovi nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadrţaný a nemal ţiadne problémy so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z dôvodov, ktoré opísal,
odporcu vyplýva, ţe nesplnil ţiadnu z podmienok na udelenie azylu resp. poskytnutia doplnkovej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. augusta 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 1Sža/36/2011 7
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4). 1Sža/36/2011 8
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. 1Sža/36/2011 9
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým nebol navrhovateľovi udelený azyl na území SR a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu („Správa o krajine – Prax v oblasti dodrţiavania ľudských práv, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu zo dňa 11.3.2010, z databázy MÚ MV SR č. p.: MU-ODZS-21-17/2010 zo dňa 29.7.2010, Správa Európskej komisie - EROASIL workshop zo dňa 10.12.2009, článok z denníka SME „Počet bombových útokov v Afganistane klesol o polovicu“ z 29.11.2010 a iných verejne dostupných zdrojov), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu a o poskytnutie doplnkovej ochrany. Ako vyplynulo dotazníka ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 16.9.2010, navrhovateľ o azyl poţiadal z dôvodu, ţe sa obával o svoj ţivot. Uviedol, ţe jeho otec bol dobrý človek a rád pomáhal ľuďom. Veľakrát sa na neho obrátili ako na člena Rady starších v Kábule. Otec mu často hovoril, ţe má opustiť Afganistan a on nechápal prečo. Aţ raz, keď sa vracal zo školy (koncom roka 2008), videl pred ich domom veľa ľudí a taktieţ policajtov. Keď vošiel do domu, našiel otca leţať na zemi mŕtveho. Následne polícia vyšetrovala smrť otca, ale do jeho odchodu z krajiny, ešte neukončila vyšetrovanie. Na niekoľko dní (2-3) odišiel k svojmu strýkovi. Koncom roka 2009 prišli k jeho strýkovi neznámi ľudia a pohrozili mu, ţe ho má zavolať. Strýko im povedal, ţe tam nebýva, ţe nemá o ňom ţiadne informácie a oni na to odišli. Nepovedali ani strýkovi, z akého dôvodu 1Sža/36/2011 10 ho hľadajú. Strýko sa zľakol a a hneď na druhý deň ho poslal k svojmu kamarátovi A., ktorý tieţ býval v Kábule, v mestskej časti Khauk. U A. ho nikto nehľadal. Poslúchol strýka a na jeho radu začali spoločne vybavovať vycestovanie. Počas vstupného pohovoru na otázku ako vysvetlí rozdiel v dôvode, pre ktorý opustil krajinu pôvodu, keď pred pracovníkmi OCP PZ Stropkov uviedol, ţe vycestoval pre ekonomické problémy, navrhovateľ odpovedal, ţe mu to poradil prevádzač, ale nie je to pravda, on mal v Afganistane problémy, o ktorých hovorí a počas pobytu v S. prišiel na to, ţe musí hovoriť pravdu a nesmie poslúchať prevádzača. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, ţe sa obáva o svoj ţivot, v Afganistane by bol jeho ţivot v ohrození. Na Slovensku by chcel študovať a vzdelávať sa. Na otázku, či dobre rozumel tlmočníkovi a otázkam, ktoré mu boli kladené, odpovedal, ţe tlmočníkovi dobre rozumel a otázky pochopil. Napokon uviedol, ţe prítomnosť tlmočníka alebo iných osôb nebola prekáţkou pre jeho výpoveď. S ukončením pohovoru vyjadril súhlas. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Odporca svoje rozhodnutie o neudelení azylu odôvodnil tým, ţe navrhovateľ síce zaloţil svoju ţiadosť na ohrození vlastnej bezpečnosti neznámymi ľuďmi, avšak v rámci výpovede neuviedol ţiadne indície, ktoré by svedčili o reálnom ohrození jeho bezpečnosti, či porušení základných ľudských práv. Tak ako v zápisnici navrhovateľ uviedol, dôvody, pre ktoré sa o neho zaujímali cudzí ľudia, nepoznal. Preto sa riadil výlučne pokynmi strýka, s cieľom zamedziť kontaktu s neznámymi ľuďmi. Toto sa mu skutočne podarilo presídlením do mestskej časti Khauk, kde uţ do kontaktu s neznámymi ľuďmi neprišiel a jeden rok tam ţil bez akýchkoľvek problémov. Z uvedeného je
odporcu zrejmé, ţe tam mohol aj naďalej zotrvať a teda nemal dôvod na odchod z krajiny pôvodu. 1Sža/36/2011 11 Odporca v rozhodnutí uviedol, ţe po dôslednej analýze a komplexnom vyhodnotení dôvodov navrhovateľa dospel k záveru, ţe vzhľadom na nestabilnú bezpečnostnú situáciu v Afganistane, jeho bezpečnosť neznámymi ľuďmi síce mohla byť určitou mierou ohrozená, avšak toto moţné ohrozenie bolo výlučne osobného a lokálneho, bliţšie nešpecifikovaného charakteru, bez akýchkoľvek známok perzekúcie v zmysle Ţenevského dohovoru a zákona o azyle.
odporcu na tomto mieste je potrebné rozlíšiť subjektívne a objektívne prvky odôvodnenosti obavy z moţného prenasledovania. Subjektívne sa týkajú strachu jednotlivca z váţnej ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu, avšak pre posúdenie moţnosti udelenia azylu sú podstatné objektívne prvky, teda reálna hrozba prenasledovania. Odporca zdôraznil, ţe navrhovateľ sám uviedol, ţe nemal problémy s oficiálnymi orgánmi krajiny ani bezpečnostnými a represívnymi zloţkami štátu, svedčí o tom aj skutočnosť, ţe krajinu pôvodu opustil legálne na svoj cestovný doklad.
tvrdenia navrhovateľa, polícia prešetrovala smrť jeho otca, z čoho moţno jednoznačne usúdiť, ţe objektívne nečelil ţiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu. Odporca poukázal na to, ţe ak by chcel navrhovateľ svoju ţiadosť zakladať na objektívnych prvkoch prenasledovania, musel by preukázať neprimerané konanie voči jeho osobe v súvislosti s politickým presvedčením, rasou, náboţenstvom, národnosťou, či sociálnou skupinou, tak ako to vyplýva zo Ţenevského dohovoru z roku 1951. Vzhľadom k tomu, ţe toto v priebehu konania v rámci výpovede navrhovateľa nebolo preukázané, prenasledovanie v jeho prípade bolo vylúčené. Odporca rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej ochrany zdôvodnil tým, ţe ako vyplýva z výpovede menovaného, nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý a nemal ţiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. K uvedenému odporca dodal, ţe v priebehu konania v rámci výpovede navrhovateľa neboli zistené ţiadne indície, ktoré by svedčili o tom, ţe by vojnovým konfliktom mohol byť špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii. Na základe uvedenej skutočnosti odporca konštatoval, ţe nie je reálny predpoklad, ţe by v dôsledku vojnového konfliktu bol bezprostredne ohrozený jeho ţivot. Po zohľadnení všetkých foriem váţneho bezprávia dospel odporca k záveru, ţe v prípade navrhovateľa neboli 1Sža/36/2011 12 zistené ţiadne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, tak, ako to vyplýva zo zákona preto mu doplnkovú ochranu neposkytol. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu či poskytnutie doplnkovej ochrany ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Podstatnou argumentáciou odvolacích námietok navrhovateľa bolo, ţe navrhovateľ sa neuspokojil s tým, ţe krajský súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia odporcu sa obmedzil iba na posúdenie, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a v tejto súvislosti posudzoval len účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Odvolací súd na tomto mieste povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe takýto prieskum prichádza do úvahy len pri posudzovaní správnej úvahy správneho orgánu. Z rozhodnutia krajského súdu však nevyplýva, ţe sa obmedzil len na posúdenie správnosti dodrţania procesných postupov správneho orgánu ako tvrdí navrhovateľ, ale ţe posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a to v rozsahu navrhovateľom uplatnených námietok v opravnom prostriedku. 1Sža/36/2011 13 Z rozsudku krajského súdu je zrejmé, ţe sa zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa (týkajúcimi sa nedostatočne zisteného stavu veci, nedostatočného výsluchu navrhovateľa a pochybení pri spisovaní dotazníka so ţiadateľom o azyl). Uvedené námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné a s poukazom na zistený skutkový stav, ktorý povaţoval za dostatočne zistený, dospel k zhodnému záveru ako odporca, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu. Krajský súd konštatoval, ţe rozhodnutie odporcu o neudelení azylu povaţoval za vecne správne. Odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe úlohou krajského súdu nebolo posudzovať vecnú správnosť, ale zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu námietok uplatnených navrhovateľom. Uvedené formulačné pochybenie súdu však nemalo vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pretoţe odvolací súd preskúmava vecnú správnosť rozsudku v rozsahu odvolacích námietok navrhovateľa pričom v rámci odvolacieho konania skúma aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Vzhľadom k tomu, ţe námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť uvedeného rozhodnutia a odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako správny orgán, ţe navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre udelenie azylu, predmetné vyhodnotenie krajským súdom, (ţe odporca rozhodol vecne správne), povaţoval za formulačné pochybenie, ktoré nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, ţe krajský súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia odporcu nielen z hľadiska toho, či bolo vydané v súlade s procesným postupom, ale aj zákonom o azyle a Ţenevským dohovorom z roku 1951. 1Sža/36/2011 14 Odvolací súd dospel k záveru, ţe odporca vo veci vykonal náleţité dokazovanie, ktoré vyústilo v správny záver o tom, ţe neboli splnené podmienky pre udelenie azylu ani dané predpoklady pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Odvolaciu námietku navrhovateľa, ţe odporca vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na skutočnosť, ţe medzi vraţdou otca navrhovateľa a vyhráţkami voči osobe navrhovateľa je s najväčšou pravdepodobnosťou súvislosť, pričom vzhľadom na postavenie otca navrhovateľa ide o politickú motiváciu týchto vyhráţok a ţe nie je o zrejmé, ako odporca, resp. súd dospeli k záveru, ţe sa jednalo o súkromné osoby, povaţoval odvolací súd za nedôvodnú. Pokiaľ totiţ navrhovateľ nevedel sám hodnoverne nielen preukázať, dokonca ani netvrdil, ţe sa jedná o iné, neţ súkromné osoby, keďţe ich označil ako „neznáme osoby“, nemohol odporcovi vyčítať, ţe ich neidentifikoval resp. neoznačil inak ako súkromné osoby. Totoţnosť osôb, ktoré otca navrhovateľa zavraţdili a ktoré navrhovateľa po vraţde otca hľadali ani sám navrhovateľ nevedel s určitosťou spojiť a pre záver odporcu, ţe sa jednalo o tie isté osoby, nepostačoval len púhy predpoklad navrhovateľa, ţe mohlo ísť o tie isté osoby. Z výpovede navrhovateľa napokon nie je ani zrejmé, z akého dôvodu ho mali neznámi ľudia po vraţde otca hľadať, dokonca z jeho výpovede nevyplýva, ţe sa mu mali vyhráţať. Ako totiţ z dotazníka ţiadateľa o azyl zo dňa 16.9.2010 vyplýva, navrhovateľ uviedol, ţe neznámi ľudia ani jeho i strýkovi nepovedali, z akého dôvodu ho hľadajú.
odvolacieho súdu tak odporca ani nemohol medzi vraţdou otca navrhovateľa a tým, ţe ho hľadali jemu neznáme osoby, identifikovať politickú motiváciu takéhoto konania neznámych osôb a uţ vôbec nie politickú motiváciu údajných vyhráţok. Pretoţe o vyhráţkach sa navrhovateľ 1Sža/36/2011 15 v priebehu celého azylového konania vôbec nezmienil, tie uvádza aţ v odvolaní proti rozsudku prvého stupňa. Na základe uvedeného povaţoval odvolací súd námietku navrhovateľa, ţe v jeho dôvodoch ţiadosti o azyl mal odporca identifikovať politické dôvody, za nedôvodnú. Podstatné aj
názoru odvolacieho súdu bolo, ţe navrhovateľ po presťahovaní sa do inej časti Kábulu (v mestskej časti Khauk) uţ nemal ţiadne problémy, a to aţ do svojho odchodu z krajiny pôvodu. Pokiaľ teda na základe uvedeného správny orgán vyhodnotil problémy navrhovateľa s neznámymi osobami ako problémy súkromného charakteru, vyhodnotil danú situáciu správne a ani
odvolacieho súdu nemôţu byť naznačené problémy navrhovateľa so súkromnými osobami dôvodom pre udelenie azylu. Najvyšší súd SR zastáva názor, ţe zmyslom práva azylu je poskytnúť ţiadateľovi ochranu, nejde však o ochranu pred akýmkoľvek javom v krajine pôvodu. Nárok na udelenie azylu vzniká len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť, z ktorej vyplýva ţe konanie súkromných osôb, resp. vyhráţanie zo strany súkromných osôb, nie je moţné samo o sebe povaţovať za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sţa 17/2008 zo dňa 19.8.2008, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sţa 5/2009 zo dňa 24.3.2009). Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom odporcu ako aj krajského súdu, ţe navrhovateľ nesplnil ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Jej udelenie prichádza do úvahy pre niektorý z dôvodov taxatívne stanovený v zákone o azyle. Navrhovateľ neuviedol ţiadne skutočnosti, 1Sža/36/2011 16 na základe ktorých by bolo moţné dospieť k záveru, ţe mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí reálne nebezpečenstvo váţnej ujmy v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Na tomto mieste bolo moţné uzavrieť, ţe odporca na základe obsahu navrhovateľovej ţiadosti o azyl a výpovede v priebehu pohovoru riadne uzavrel, ţe navrhovateľom uvedené dôvody jeho ţiadosti o azyl, pre ktoré opustil krajinu pôvodu, nie je moţné povaţovať za dôvody zakladajúce nárok na udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany a preto odporca v súlade so zákonom rozhodol o neudelení azylu navrhovateľovi ako aj o neposkytnutí doplnkovej ochrany a krajský súd správne napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.
názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 23. augusta 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.