2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 462,95 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu Mgr. V. Š., advokáta, so sídlom v B. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. Ei 1/2010-3 zo dňa 07.01.2010, ktorým v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene 3 Sţi/4/2011 2 a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.) a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1967 Zb.) zamietol odvolanie ţalobcu podané proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Ei 7/08 zo dňa 14.12.2009, ktorým nebolo vyhovené časti jeho ţiadosti o sprístupnenie všetkých pokynov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, týkajúcich sa veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. Pd 88/08. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe z dikcie ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. je zrejmé, ţe toto ustanovenie uvádza ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám, ku ktorým okrem iného patria aj kategórie informácií, ktoré sú utajované, resp. chránené a nemôţu byť na základe zákona č. 211/2000 Z.z. sprístupnené. Ide o utajované skutočnosti, ku ktorým je moţné
odseku 3 citovaného ustanovenia zaradiť aj informácie, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy alebo na základe osobitného zákona. Ust. § 11 ods. 3 v poznámke pod čiarou priamo odkazuje na zákon o prokuratúre. Je preto zrejmé, ţe pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úloh na základe osobitného zákona, môţe povinná osoba sprístupniť len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Krajský súd sa stotoţnil v celom rozsahu s právnym názorom ţalovaného, ţe treba prihliadať aj na osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z.z.). Oprávnenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je okrem iného aj riadiť a organizovať činnosť podriadených prokuratúr. Za prostriedok riadenia je potrebné povaţovať pokyn, ktorý dáva nadriadená prokuratúra podriadenej prokuratúre a ním zasahuje do procesu vykonávaného dozoru nad zachovaním zákonnosti v konkrétnej veci, nakoľko ním určuje podriadenej prokuratúre, ako má v danom konaní postupovať. Takýto úkon je
názoru krajského súdu potrebné povaţovať za úkon smerujúci k riadeniu podriadenej prokuratúry. Krajský súd mal za to, ţe informačná povinnosť tak, ako je upravená v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa nemôţe vzťahovať na výkon riadiacich a organizačných oprávnení a to hlavne v spojení s ust. § 11 ods. 3 citovaného zákona. Samotný protest prokurátora č. Pd 88/08 ţalobcovi poskytnutý bol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal, ţe
ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sú povinnými osobami aj štátne orgány. Obmedzenie vyjadrené slovami „a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti“ sa netýka štátnych orgánov, ale sa vzťahuje výlučne na ,,tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy“. Takýto záver vyplýva predovšetkým z jazykového a logického výkladu citovaného ustanovenia. Dôsledkom výkladu tak ako ho vykonal krajský súd by okrem iného bolo, ţe štátne orgány ako povinné osoby
ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. by mali informačnú povinnosť v menšom rozsahu, neţ povinné osoby
ust. § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., čo by bolo v príkrom rozpore s účelom zákona č. 211/2000 Z.z. a práva na informácie ako takého, ktorým je snaha 3 Sţi/4/2011 3 poskytnúť kaţdému čo najširší rozsah informácií o činnosti štátnych orgánov, ako to predvída aj čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá informovať všeobecne o činnosti orgánov verejnej moci, nie iba o činnosti rozhodovacej. Takýto výklad rozsahu informačnej povinnosti odporuje aj čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý taxatívne vymenúva záujmy, pre ochranu ktorých je moţné obmedziť právo na informácie, a aj to iba v prípade, ak to je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Obmedzenie informačnej povinnosti štátnych orgánov iba na ich rozhodovaciu činnosť však zjavne nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a uţ vôbec neslúţi „na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“. Takéto obmedzenie tieţ odporuje čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je potrebné pri obmedzovaní ústavných práv dbať na ich podstatu a zmysel, pričom sa môţu pouţiť iba na ustanovený cieľ. Zredukovanie informačnej povinnosti štátnych orgánov iba na informácie o ich rozhodovacej činnosti priamo odporuje právu na informácie ako jednému zo základných politických práv, ktorého účelom je predovšetkým umoţniť občanom kontrolu výkonu verejnej moci, ktorí následne takto získané informácie vyuţijú pri realizácii iného politického práva – práva zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov.
uvedeného výkladu by tieţ ţiadateľ nemal nárok na informácie o hospodárení štátneho orgánu a vyuţívaní prostriedkov štátneho rozpočtu, keďţe nejde o informácie o rozhodovacej činnosti v oblasti verejnej správy. Krajský súd pri aplikácii ust. § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. opomenul slová ,,sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami“. Ţalobca poţadoval pokyn adresovaný Okresnej prokuratúre Bratislava I Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky ako nadriadeným orgánom, ktorý sa týkal plnenia úloh prokuratúry. Evidentne teda ide o informáciu, ktorá súvisí s úlohami Okresnej prokuratúry Bratislava I. Neobstojí ani záver, ţe poţadované informácie boli informáciami získanými Okresnou prokuratúrou Bratislava I od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je vo vzťahu k Okresnej prokuratúre Bratislava I ţiadnou treťou osobou, ale je nadriadeným orgánom a zároveň povinnou osobou s rovnakým rozsahom informačnej povinnosti. Pokiaľ by ţalobca poţiadal o tieto informácie priamo Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, museli by mu byť poskytnuté. Je absurdné, aby jeden orgán prokuratúry mohol informácie nesprístupniť iba z dôvodu, ţe mu boli doručené iným orgánom prokuratúry. Takýto výklad odporuje elementárnym princípom zákona č. 211/2000 Z.z. a právu na informácie, a tieţ nespĺňa poţiadavky ústavnej konformnosti, nakoľko nie je splnená podmienka nevyhnutnosti obmedzenia v demokratickej spoločnosti v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ani podmienka zachovania podstaty a zmyslu ústavného práva v zmysle čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ţiadosť ţalobcu sa netýkala informácií získaných Okresnou prokuratúrou Bratislava I. Okresná prokuratúra Bratislava I od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ţiadne informácie nezískala, ale dostala záväzný pokyn. Ţalobca teda ţiada informáciu o pokyne, nie informáciu poskytnutú treťou osobou, či informáciu o informácii. 3 Sţi/4/2011 4 Krajský súd rozsudkom porušil ústavné právo ţalobcu na spravodlivé súdne konanie, keď rozsudok v časti právneho posúdenia odôvodnil iba stručnou autoritatívnou konštatáciou, ţe „informačná povinnosť sa nemôţe vzťahovať na výkon riadiacich a organizačných oprávnení a to hlavne v spojení s ust. § 11 ods. 3 citovaného zákona“. Krajský súd nevysvetlil, prečo by „výkon organizačných a riadiacich oprávnení“ mal byť vylúčený z práva na informácie. Ţalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, ţe ţalobe vyhovie a napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší. Ţalovaný navrhol odvolanie ţalobcu zamietnuť a vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe je pravdou, ţe právo na informácie zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ale aţ jednotlivé osobitné zákony upravujú podrobnosti informačnej povinnosti. Medzi tieto osobitné zákony patrí nielen zákon č. 211/2000 Z.z., ale pokiaľ je povinnou osobou prokuratúra, je ním aj zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení, ktorý je naviac vo vzťahu k zákonu o slobode informácií špeciálnym zákonom, a tak má pri aplikácii prednosť. Zdôraznil, ţe Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zaručuje právo riadiť, organizovať a kontrolovať činnosť podriadených prokuratúr priamo uţ spomínaný osobitný predpis (§ 40 ods. 2 písm. b/), pričom pokyn daný podriadenej prokuratúre je prostriedkom riadenia. Takýto pokyn usmerňujúci postup ale nie je aktom rozhodovacej činnosti v oblasti verejnej správy, a preto sa aplikácia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. vylučuje. Orgány prokuratúry splnili zákonom uloţenú informačnú povinnosť, pretoţe ţalobcovi sprístupnili informácie, ktoré priamo súviseli s plnením jej úloh a poskytli protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.07.2008 sp. zn. Pd 8/08. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. pod čiarou priamo odkazuje na osobitný predpis, a tým je zákon o prokuratúre. V prípade, ak povinná osoba získala informácie od tretej osoby na plnenie úloh, a to na základe osobitného zákona, môţe sprístupniť len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom
2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
3 veta prvá O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/19/2010-22 zo dňa 17.03.2011 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. Ei 1/2010-3 zo dňa 07.01.2010
2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, pretoţe vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca poţiadal Okresnú prokuratúru Bratislava I
zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie informácií, a to 3 Sţi/4/2011 5 a/ protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. Pd 88/08-4 zo dňa 15.07.2008 a b/ všetkých pokynov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú a boli vydané v súvislosti s vecou vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. Pd 88/
2 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, ţe rozhodnutia boli nepreskúmateľné a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní Okresná prokuratúra Bratislava I rozhodnutím č. Ei 7/08-12 zo dňa 14.12.2009 opätovne nevyhovela ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie všetkých pokynov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú a boli vydané v súvislosti s vecou vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. Pd 88/08, a odvolanie podané proti tomuto rozhodnutiu bolo napadnutým rozhodnutím č. Ei 1/2010-3 zo dňa 07.01.2010 zamietnuté. Rozhodnutia boli odôvodnené tým, ţe vydanie pokynu nadriadeným prokurátorom podriadenému prokurátorovi nie je vykonávaním rozhodovacej činnosti v oblasti verejnej správy, ale aktom riadiacim, resp. organizačným, a informačná povinnosť ako je upravená v § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa na výkon riadiacich a organizačných oprávnení nevzťahuje. Ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Ţalobca v ţalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretoţe
ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sú povinnými osobami aj štátne orgány a obmedzenie vyjadrené slovami ,,a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti“ sa netýka štátnych orgánov, ale sa vzťahuje výlučne na ,,tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy“. Taktieţ namietal, ţe poţadované informácie neboli informáciami získanými Okresnou prokuratúrou Bratislava I od tretej osoby, pretoţe Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je vo vzťahu k Okresnej prokuratúre Bratislava I treťou osobou a Okresná prokuratúra Bratislava I nezískala ţiadne informácie, ale dostala záväzný pokyn. 3 Sţi/4/2011 6 Predmetom preskúmania je rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím okresnej prokuratúry o nevyhovení ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácie
zákona č. 211/2000 Z.z., a spornou otázka, či pokyn nadriadeného prokurátora daný podriadenému prokurátorovi moţno sprístupniť
zákona č. 211/2000 Z.z.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti názor, vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2007, v zmysle ktorého ,,všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy
1 zákona o slobode informácií, pretoţe rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, ţe sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti.“ Z uvedeného vyplýva, tak ako tvrdil ţalobca, ţe štátne orgány majú plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti, a informačná povinnosť len v rozsahu rozhodovacej činnosti sa týka iba právnických osôb a fyzických osôb, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, 25) (odkaz v poznámke na zákon č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v z.n.p.),
ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekáţka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneuţitím, ktoré však moţno
tohto zákona sprístupniť, sprístupni povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Pokiaľ ide o aplikáciu § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. na tento prípad, senát dospel k záveru, ţe prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie ţalovaného ako aj Okresnej prokuratúry Bratislava I. vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktorý bolo potrebné aplikovať iné obmedzujúce ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z. a to ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g/, keďţe pokyn vydaný nadriadeným prokurátorom podriadenému prokurátorovi v tom, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, nemoţno povaţovať za informáciu získanú od tretej osoby. Prokurátori pôsobia vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti, a vydaním pokynu nadriadený prokurátor usmerňuje činnosť podriadeného prokurátora v konkrétnom prípade. Tieto pokyny zaväzujú iba prokurátora, 3 Sţi/4/2011 7 ktorému sú určené, nie tretie osoby, a navonok sa prejavujú iba prostredníctvom úkonov prokurátora, ktoré koná v nadväznosti na pokyny nadriadeného. O informácie, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby, by sa jednalo napríklad v prípade informácie získanej od orgánu verejnej správy, nad ktorým prokurátor vykonáva dozor alebo od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá podala vysvetlenie pri plnení úloh prokuratúry. Orgány verejnej moci, vrátane prokuratúry, majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti za podmienok a spôsobom stanoveným zákonom. Lex generali je zákon č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií. Ten upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré sú upravené v jeho ustanoveniach §§ 8 aţ 13.
1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci
osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pokyn prokurátora je treba povaţovať za informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti prokuratúry, ktorá je obsiahnutá v spise, ktorý vedie prokurátor. Keďţe z veci (z konania), z ktorého poţaduje ţalobca informácie, prokurátor nekonal ako orgán činný v trestnom konaní ale vykonával dozor, je moţné poskytnúť informácie len v rozsahu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z. a nie
ods.3 citovaného zákona, teda povinná osoba musí preveriť, či poţadované informácie - všetky pokyny Generálnej prokuratúry SR, ktoré sa týkajú a boli vydané v súvislosti s vecou vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I. - sa týkali výkonu dozoru prokuratúry
zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a na základe zistení z príslušného spisu (spis Okresnej prokuratúry Bratislava I. Pd88/08), ktorý odvolací súd nemal k dispozícii, rozhodnúť. Ak na uvedený prípad ţalovaný aplikoval ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ide o nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je síce pravdou, ţe ustanovenie § 11 ods. 3 zákona odkazuje na osobitný predpis, ktorým je v danom prípade zákon o prokuratúre, treba však dodať, ţe poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter a slúţi len na spresnenie výkladu ustanovenia zákona (bliţšie pozri aj Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.7/2011, rozhodnutie. 109). Poukazujúc na uvedené, moţno na daný prípad aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona, keďţe v poznámke 24b) pod čiarou viaţucou sa k písm. g/, sú osobitné predpisy uvedené len po uvádzacom slove: „Napríklad...“, 3 Sţi/4/2011 8 čo umoţňuje
názoru všetkých členov senátu aplikovať ustanovenie § 11 ods.1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení aj so zákonom č.153/2001 Z.z. o prokuratúre.
2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší súd rozhodol pomerom hlasov členov senátu 2:1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 01.05.2011). O trovách konania súd rozhodol
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 462,95 €. Tieto pozostávajú len z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré boli uplatnené a vyčíslené
a/, c/, § 16 ods.3 a § 11 ods.3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky do 31.05.2010 a § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky účinnom od 01.06.2010, a to vo vzťahu k úkonu - podanie odvolania zo dňa 06.04.2011, celkom za tri úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci zo dňa 13.01.2010 vo výške 120,23 €, podanie žaloby zo dňa 14.01.2010 vo výške 120,23 €, podanie odvolania zo dňa 06.04.2011 vo výške 123,50 €, k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x po 7,21 € + 1x po 7,41 € a 20% daň z pridanej hodnoty, čo predstavuje spolu 462,95€. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. októbra 2011 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.