Najvyšší súd 2 Obdo 8/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. S., spol. s r. o., H., IČO: X., právne zast. D. & P., s. r. o., M., IČO: X

§ 151ods.

1 O. s. p. 2 Obdo 8/2010 4 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní vystupoval ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 237 písm. b/ O. s. p. a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolateľ uviedol, že žalobca mu dňa

2. 2006 oznámil, že pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky postupníkovi F. H., a. s., B.. Pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty prešla opätovne na žalobcu po jeho odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
4. 2006, pričom žaloba bola podaná na súde už dňa
6. 2006, teda v čase jej podania žalobca nebol nositeľom tvrdeného hmotného práva. Súd sa s tvrdením o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nestotožnil a nedostatok vecnej legitimácie žalobcu považoval za odstrániteľný nedostatok podmienky konania procesného charakteru s poukazom na ust. § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S týmto právnym posúdením veci zo strany prvostupňového a odvolacieho súdu sa dovolateľ nestotožňuje a má za to, že nedostatok vecnej 1egitimácie nemožno procesne odstrániť. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nesprávne vyložili ustanovenie § 154 ods. 1 O. s. p., ktoré sa nedotýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu a zánik povinností viažu na určitý okamih predpokladaný hmotným právom. Na základe uvedeného žalobca v konaní vystupoval ako účastník, hoci nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Dovolateľ ďalej uviedol, že zánikom hlavného zmluvného vzťahu (zmluva o obchodnom zastúpení), o ktorý žalobca opiera základ svojho nároku, zanikla aj dohoda o zmluvnej pokute, ktorá je vedľajším (akcesorickým) zabezpečovacím záväzkom, ktorého zánik je viazaný na zánik hlavného zabezpečovaného záväzku. Žalobca preto mohol žiadať zmluvnú pokutu len za porušenie konkurenčnej doložky do
8. 2006, t. j. zániku hlavného zmluvného vzťahu. Žalobou uplatnený titul zmluvnej pokuty v sume 100 000,-- Sk preto zanikol zánikom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Nesúhlasil s konštatovaním odvolacieho súdu, že táto argumentácia uplatnená v konaní pred odvolacím súdom bola novou skutočnosťou alebo dôkazom, na ktorých použitie by sa muselo vzťahovať ustanovenie § 205a O. s. p. Keďže odvolací súd vyššie uvedenú argumentáciu žalovaného nepovažoval za odvolací dôvod, hoci ju za takýto dôvod považovať mal podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., dovolateľ považuje tento postup súdu za dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ 2 Obdo 8/2010 5 O. s. p., nakoľko mu týmto postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to napriek skutočnosti, že vyššie uvedenou argumentáciu žalovaného sa odvolací súd okrajovo zaoberal. Konštatovanie odvolacieho súdu, že zmluvné strany si môžu v zmluve dohodnúť aj to, že niektoré zmluvné ustanovenia budú platiť aj po skončení zmluvy, pričom poukázal na ust. § 351 ods.

§ 672aods.

1 Obchodného zákonníka, považuje za úplne irelevantné, nakoľko tieto ustanovenia sa vzťahujú na náhradu škody, resp. konkurenčnú doložku, porušenie ktorej však nie je možné viazať na zmluvnú pokutu po zániku hlavného záväzku. S poukazom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie považuje za neprípustné, pretože nie sú dané zákonné dôvody na to, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil alebo zrušil. Nesúhlasil s tvrdením dovolateľa, že ustanovenie § 154 O. s. p. sa nedotýka hmotnoprávnych predpisov. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa a aj odvolací súd správne interpretovali ustanovenie § 154 O. s. p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nakoľko pre posúdenie vecnej (aktívnej) legitimácie je rozhodujúci stav vo veci v čase rozhodovania súdu. V predmetnej veci je nespochybniteľné, že v čase vyhlásenia prvostupňového a druhostupňového rozsudku žalobca bol aktívne vecne legitimovaný. K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. uviedol, že sa stotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, že povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia konkurenčnej doložky naďalej trvala aj po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení. Tento záver vychádza predovšetkým z ust. § 672a Obchodného zákonníka, podľa ktorého v zmluve o obchodnom zastúpení možno dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie po dobu najdlhšie 2 roky po skončení zmluvy vykonávať činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia. 2 Obdo 8/2010 6 Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného pre neprípustnosť odmietol, prípadne zamietol, keďže neboli preukázané žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť alebo zmeniť a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania v sume 304,92 Eur podľa špecifikácie uvedenej vo vyjadrení k dovolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (ust. § 238 ods. 1 O. s. p.) alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ust. § 238 ods. 2 O. s. p.) alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (ust. § 238 ods. 3 O. s. p.). V predmetnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, avšak rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku podľa ust. § 238 ods.

ods. 3 O. s. p., pretože nejde o zmenený rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého však odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ust. § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku podľa ust. § 238 O. s. p. nie je daná. Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie žalovaného bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou 2 Obdo 8/2010 7 zo závažných procesných vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak je konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z vyššie vymenovaných vád vyplýva pre dovolací súd z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. Žalovaný v dovolaní uplatnil dva dovolacie dôvody, a to, že v konaní vystupoval na strane žalobcu účastník konania, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (ust. § 237 písm. b/ O. s. p.) a že účastníkovi na strane žalovaného sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 237 písm. f/ O. s. p.). Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania (ide o procesnú spôsobilosť). Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. U fyzických osôb vzniká hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti narodením (ust. § 7 Občianskeho zákonníka). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá je právnickou osobou, ktorá nadobúda spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) svojim vznikom, t.j. momentom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra, pričom spôsobilosť mať práva a povinnosti je predpokladom spôsobilosti byť účastníkom konania (ust. § 19 O. s. p.). Spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká zánikom spôsobilosti mať práva a povinnosti, pričom v prípade obchodných spoločností je to zánikom obchodnej spoločnosti ku dňu jej výmazu z obchodného registra. 2 Obdo 8/2010 8 Zo žaloby (doručenej okresnému súdu dňa

2. 2006) vyplýva, že žalobca ako právnická osoba (je ním spoločnosť s ručením obmedzeným) je v súlade s ust. § 79 ods. 1, tretia veta O. s. p. správne označený obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom. Takto označená právnická osoba mala a stále aj má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p., pretože má spôsobilosť mať práva a povinnosti, ktorú nadobudla dňom zápisu do obchodného registra (
4. 2004), v ktorom je stále zapísaná. Spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú podmienku konania) nemožno zamieňať s vecnou (aktívnou alebo pasívnou) legitimáciou účastníka v konaní vyplývajúcou z hmotného práva. Z hľadiska možnej prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 písm. b/ O. s. p. nie je rozhodujúci vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácie účastníka v konaní nie je zákonným dôvodom prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 písm. b/ O. s. p. a nezakladá preto existenciu vady rozhodnutia odvolacieho súdu podľa citovaného ustanovenia O. s. p. Z tohto dôvodu preto prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. b/ O. s. p. nie je daná. Podľa dovolateľa je ďalším dôvodom dovolania vada spočívajúca v tom, že žalovanému bola odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Naplnenie znakov tejto vady vidí v tom, že odvolací súd sa v odvolacom konaní nezaoberal argumentáciou žalovaného v odvolaní, že zánikom zmluvného vzťahu ako hlavného právneho vzťahu, o ktorý žalobca opiera základ svojho nároku na zmluvnú pokutu (zanikol dohodou dňa
6. 2006) zanikol záväzok z dohody o zmluvnej pokute ako akcesorický záväzok, keďže odvolací súd túto argumentáciu nepovažoval za odvolací dôvod, pretože ju považoval za novú skutočnosť, uplatnenú žalovaným v odvolaní, ktorá ním predtým nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní relizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ust. § 18 O. s. p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. O vadu, ktorá je z hľadiska ust. § 237 písm. f/ O. s. p. relevantná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným právnym predpisom a týmto procesným 2 Obdo 8/2010 9 postupom odňal účastníkovi konania možnosť uplatniť jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného vychádzal zo systému neúplnej apelácie, podľa ktorého odvolací súd musí vychádzať zo skutkového stavu tak, ako bol zistený a uzavretý pred súdom prvého stupňa (ust. § 213 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci účastníci konania boli na pojednávaní okresného súdu poučení o povinnosti všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. Podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Teda, novými skutočnosťami a dôkazmi sa odvolací súd môže zaoberať len vtedy, ak je splnená niektorá z podmienok taxatívne uvedených v ust. § 205a O. s. p., čo však žalovaný nepreukázal. Napriek tomu, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval existenciu novej skutočnosti v odvolaní žalovaného (argumentácia žalovaného o zániku záväzku z dohody o zmluvnej pokute z dôvodu zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi), zaoberal sa jej posúdením, keď uviedol, že zmluvné strany si v zmluve môžu dohodnúť, že niektoré jej ustanovenia budú platiť aj po jej skončení, ako v prípade zmluvného ustanovenia o konkurenčnej doložke, ktorej porušenie je sankcionované dohodnutou zmluvnou pokutou. Odvolací súd pri prejednaní odvolania žalovaného postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a jeho postupom a rozhodnutím v odvolacom konaní nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v posudzovanom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a vady konania podľa ustanovenia § 237 písm. b/, f/ O. s. p., resp. iné vady podľa ust. § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené. 2 Obdo 8/2010 10 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto dovolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu v merite z hľadiska posudzovania jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému žalobcovi podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods.

§ 142ods.

1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu dovolací súd priznal žalobcovi účelne vynaložené trovy dovolacieho konania za 2 úkony právnej služby po 121,17 Eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k dovolaniu žalovaného) spolu s 19% DPH v sume 46,04 Eur a 2x režijný paušál po 6,95 Eur spolu s 19% DPH v sume 2,64 Eur, t.j. celkom 304,92 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. apríla 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová