rozhodnutia v dedičskom konaní po A. O. v podiele 1/15, z ktorej ţalovaní vyťaţili drevo, ktoré predali a peniaze si ponechali, čím získali bez právneho dôvodu bezdôvodné obohatenie. Rovnako získali bezdôvodné obohatenie aj tým, ţe poberali dividendy od Spoločenstva lesov L. za 1/15 z podielu z urbárskeho lesa, čo v celkovom vyjadrení predstavuje u kaţdého sumu 36 246 Sk. Keďţe ţalovaní neuhradili svoj dlh riadne a včas, súd im uloţil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 17, 6 % ročne
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zamietnutie ţaloby v časti vydania potvrdenia pre p. M. H. súd odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na takomto návrhu (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretoţe vydania potvrdenia sa môţe domáhať iba osoba, ktorej sa má potvrdenie vydať. O trovách konania súd rozhodol
zásady úspešnosti účastníka v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.) Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením zo
odvolacieho súdu kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ prináleţí z tejto čiastky 1/15, čo predstavuje u kaţdého 12 623 Sk, o ktorú sumu sa ţalovaný v súvislosti s ťaţbou dreva v roku 2000 na úkor ţalobcov bezdôvodne obohatil. Keďţe ţalovaný nevydal ţalobcom plnenie, ktoré získal z bezdôvodného obohatenia riadne a včas, dostal sa do omeškania; počiatok omeškania odvolací súd ustálil od 27. marca 2002, t.j. od dňa nasledujúceho po doručení ţaloby.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť aj 15,5 % úrok z omeškania. K časti, v ktorej si ţalobcovia uplatňovali ţalobou aj podiel z dividend vyplácaných pozemkovým spoločenstvom ţalovanému za urbársky majetok (parc. č. X., kat. územie L.), mal za to, ţe ţaloba nie je dôvodná, nakoľko ţalobcovia nepreukázali, ţe sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. V časti ţaloby týkajúcej sa priznania podielu ţalobcom v Spoločenstve urbárskeho lesa L., odvolací súd sa stotoţnil s vecne správnym záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie na strane ţalovaného. Rozhodnutie o trovách prvostupňového a odvolacieho konania odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi
2 písm. b/ a c/ O.s.p. Naplnenie dovolacieho dôvodu
2 písm. b/ O.s.p. videl v tom, ţe odvolací súd sa ţiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol vo svojom (prvom) odvolaní z
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku (§ 238 ods. 1 O.s.p.) je zaloţená 6 3 Cdo 181/2009 na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý ţalovaný napadol dovolaním, obsahuje viacero výrokov. Z obsahu jeho mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu napadol ako celok. I. Dovolanie ţalovaného v časti smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zamietajúci ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali priznania dedičského podielu po matke „v urbárskom lese č. X.“, potvrdil, nepodáva ten, kto je subjektívne oprávnený podať dovolanie. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa totiţ viaţe na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Takým dôvodom je skutočnosť, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. V danom prípade však ţalovaný vyššie uvedeným výrokom rozsudku odvolacieho súdu nebol negatívne dotknutý, lebo ţaloba v tejto časti bola v konečnom dôsledku voči nemu zamietnutá a teda z procesného hľadiska mu týmto výrokom rozsudku nebola spôsobená ujma na jeho pomeroch (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.) . So zreteľom na to je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. Dovolací súd pri skúmaní, či rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), existenciu niektorej z týchto vád nezistil, pričom ani sám dovolateľ ţiadnu z týchto procesných vád nenamietal. Preto v danom prípade prípustnosť dovolania z § 237 8 3 Cdo 181/2009 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v tejto procesne neprípustnej časti bez ďalšieho odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. III. Naproti tomu dovolanie ţalovaného smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému bola uloţená povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu v rozsahu nad 2 155 Sk s príslušenstvom do 12 623 Sk s príslušenstvom, je prípustné
1 O.s.p. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi; tieto dôvody neposudzuje
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu dovolania. Osobitne treba zdôrazniť, ţe dovolací súd bez ohľadu na obsah dovolania a podstatu dovolacích námietok vţdy skúma, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iným vadám konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď § 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd pripomína, ţe dovolacie konanie má prieskumnú povahu; dovolací súd v ňom dokazovanie nevykonáva (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim znaky vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Procesné vady tejto povahy a intenzity neboli v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. Rovnako so zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O takú vadu ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998).
9 3 Cdo 181/2009 právneho názoru dovolacieho súdu došlo v danom konaní k procesnej nesprávnosti vykazujúcej znaky tejto procesnej vady. Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom–viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p.) musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne právne posúdenie veci, pretoţe z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, ţe by sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou ţalovaným v odvolaní podanom proti skoršiemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe ţalovaný vo svojom (prvom) odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Čadca z
nebolo vykonané v priebehu celého konania ako pred súdom prvého stupňa, tak ani pred odvolacím súdom, hoci toto potvrdenie ţalobcovia predloţili uţ v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd na pojednávaní 11. novembra 2009 síce vykonal dokazovanie viacerými listinami (napríklad peňaţnými denníkmi Pozemkového spoločenstva za roky 1998 a 1999), avšak vyššie uvedenom listinou dokazovanie vykonané nebolo, v dôsledku čoho účastníci nemali moţnosť vyjadriť sa k danému dôkazu a následne k spôsobu určenia výšky bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu taktieţ nevyplýva, z akých dôvodov odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie o výške bezdôvodného obohatenia aj na úvahe v zmysle § 136 O.s.p.
tohto ustanovenia platí, ţe ak moţno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťaţkosťami alebo ak ju nemoţno zistiť vôbec, určí ju súd
svojej úvahy. Zákon tu má na mysli situácie, kedy je nárok preukázaný čo do svojho právneho základu a ťaţkosti spôsobuje úplná nemoţnosť obstarania skutkových zistení alebo moţnosť ich obstarania len s nepomernými ťaţkosťami. Nepomerné ťaţkosti pri zisťovaní výšky nároku môţu byť dané aj neprimeranými nákladmi (hrubo nezodpovedajúcimi výške uplatneného nároku) na zisťovanie okolností rozhodujúcich pre výpočet výšky nároku (napríklad pri znaleckom dokazovaní). Určenie výšky nároku úvahou súdu nie je ničím neobmedzené, nepodliehajúce ţiadnemu hodnoteniu. Úvaha súdu musí mať vţdy podklad v zistení skutočností, ktoré mu umoţnia určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí. 11 3 Cdo 181/2009 Odvolací súd pri aplikácii § 136 O.s.p. nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o splnení predpokladov pre určenie výšky nároku úvahou súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, či výšku bezdôvodného obohatenia nebolo moţné zistiť vôbec (a z akého dôvodu) alebo len s nepomernými ťaţkosťami. Uţ z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie predčasné a pre nedostatok odôvodnenia nemôţe byť povaţované za správne. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), zistenie ktorej vedie v prípade procesne prípustného dovolania k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie. Námietku dovolateľa, ţe odvolací súd rozhodol nad rámec ţalobcami uplatnených nárokov, dovolací súd nepovaţuje za dôvodnú. I keď ţalobcovia v priebehu konania viackrát upravovali, resp. upresňovali výšku uplatnených nárokov, rozhodnutia súdov vychádzajú z ich poslednej úpravy vykonanej podaním z 20 . decembra 2006 (č.l. 155 spisu). Pokiaľ ţalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu konania nebol pre toto posúdenie daný dostatočný podklad. So zreteľom na to, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol ţalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu v rozsahu nad 2 155 Sk s príslušenstvom do 12 623 Sk s príslušenstvom, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 12 3 Cdo 181/2009 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.