3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní 2 1Sžso/40/2010 v znení neskorších predpisov v spojení s § 61 zák. č.195/1998 Z.z. potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.: 2008/04360 zo 06.06.2008, ktorým citovaný prvostupňový orgán nevyhovel jeho ţiadosti a nepriznal peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Ţalovaný vychádzal z nasledovného skutkového stavu.
stanoviska prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.05.2008 sa ţalobca povaţuje za občana s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, pričom nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretoţe je schopný prepravovať sa prostriedkami verejnej prepravy. Na argumentáciu ţalobcu pri preprave prostriedkami hromadnej dopravy, ţe trpí bolesťami, a preto mu pomoc ako aj dovoz z práce zabezpečuje rodina, zareagoval, ţe vydal dňa 05.09.2008 posudok č. AA/2008/l2606-NSVOPC s tým, ţe mieru funkčnej poruchy zníţil na 50% a preklasifikoval druh zdravotného postihnutia. Lekár ţalovaného svoju zmenu odôvodnil tým, ţe koţný nález (vlasatá časť hlavy) je minimálny, a navyše v oblasti lakťových kĺbov sa koţný nález po liečbe upravil. V klinickom obraze dominujú problémy s kĺbmi, ktoré nastali po artroskopickom odstránení vnútorného menisku na pravom kolene – postihnuté sú drobné kĺby rúk, nôh a chrbtica. Tieţ ţalovaný zdôraznil, ţe uvedené diagnózy obmedzujú mobilitu ţalobcu, a tieto bolesti pociťuje aj v kľude. Avšak artrologické reumatologické vyšetrenie
ţalovaného preukazuje, ţe ţalobca napriek uvedenému je schopný samostatnej chôdze, má ľahko obmedzené pohyby v bedrových a kolenných kĺboch, ľahko porušenú statodynamiku chrbtice, ktorá sa tieţ podieľa na celkovej mobilite klienta. V zdravotnej dokumentácii ţalobcu nebol zistený taký závaţný funkčný deficit (v oblasti mobility – narušenie pohybových funkcií), ktorý by znemoţňoval alebo obmedzoval mobilitu ţalobcu do takej miery, aby bol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. S odkazom na ustanovenia § 17 ods. l, § 64 ods. l, písm. b) bod 2. a § 56 ods. 5 zák. č. 195/1998 Z.z. ţalovaný dospel k záveru, ţe menovaný nespĺňa podmienky citovaných zákonov ustanovení, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 3 1Sžso/40/2010
1 zák. č. 195/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu nepriznania príspevku Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý
posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný
1 písm. b) bod 2. zák. č. 195/1998 Z.z. v hore citovanom znení občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je
posudku vydaného
1 a 2 odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
5 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore citovanom znení za zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa na účely tohto zákona považujú výdavky na pohonné látky slúžiace na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré občan s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné, vzdelávacie, rodinné alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím podniká alebo prevádzkuje, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu. Nakoľko ţalobca opakovane namietal, ţe nakoľko mu bol priznaný invalidný dôchodok, potom by mali byť aj priznané kompenzačné peňaţné príspevky, tak ţalovaný v rozhodnutí konštatoval, ţe ide o dve rozdielne poţiadavky, ktoré majú právny základ v odlišných právnych predpisoch a vyhodnocujú sa celkom odlišné kritériá. Rozhodnutie č. 2 : Rozhodnutím č.: AA/2008/12551-NSVOPPK/Chr zo dňa 08.09.2008 ţalovaný ako odvolací správny orgán
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní 4 1Sžso/40/2010 v znení neskorších predpisov v spojení s § 64 ods. l, písm. b), bod
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). 7 1Sžso/40/2010 Podstatou namietaných nedostatkov správneho orgánu je námietka ţalobcu, ţe obidva správne orgány sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s jeho zdravotným stavom, ktorý sa najmä prejavuje subjektívnymi pocitmi bolesti.
ţalobcu ním doloţené listiny k odvolaniu preukazujú, ţe v správach alebo v nálezoch opísaný jeho zdravotný stav odôvodňuje priznanie poţadovaných kompenzačných alebo iných príspevkov.
č. 195/1998 Z.z. žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu prechodného pobytu alebo trvalého pobytu a formu sociálnej pomoci, ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti je občan povinný predložiť potvrdenie o príjme v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o príjme za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc, o príjme za predchádzajúci kalendárny rok (§ 58 ods. 13), o majetkových pomeroch, odporúčanie ošetrujúceho lekára a iné doklady
tohto zákona, ktoré sú podkladom na rozhodnutie. Ako správne ţalovaný zdôraznil vo svojom stanovisku z 18.10.2010, občanovi s podaním ţiadosti vzniká povinnosť k ţiadosti priloţiť odporúčania ošetrujúceho lekára vrátane lekárskych správ alebo nálezov, ktoré sú k vybaveniu ţiadosti nutné. Z pripojeného administratívneho spisu (najmä z posudku z 05.09.2008 na str. 32 potvrdený Záznamom lekára odboru posudkových činností z 18.08.2008 na str. 30) Najvyšší súd zistil (str. 2 uvedeného posudku predposledný odsek), ţe ţalovaný pri vypracovaní uvedeného posudku zohľadnil odborné nálezy reumatológa, neurológa a ortopéda, na ktoré ţalobca v odvolaní poukazoval, resp. v prílohe pripájal, a navyše vychádzal (str. 3 uvedeného posudku prvý odsek) z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii. Najvyšší súd uţ v svojej judikatúre zdôraznil, ţe posudok vydaný v konaní o sociálne príspevky je významným podkladom rozhodnutia, ktorý z pohľadu zdravotného stavu a jeho dôsledkov na osobu ţiadateľa predstavuje odpoveď na predbeţnú otázku, na vyriešenie ktorej je oprávnená zo zákona osobitná úradná osoba. 8 1Sžso/40/2010
1 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore cit. znení kompenzácia je určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia za podmienok ustanovených týmto zákonom.
2 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore cit. znení za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia sa na účely tohto zákona považuje znevýhodnenie, ktoré má občan s ťažkým zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.
1 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore cit. znení na základe posúdenia
1 a § 52 ods. 1 sa vydáva posudok o
2 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore cit. znení súčasťou posudku uvedeného v odseku 1 je vždy návrh formy kompenzácie. Ţalobca v svojom odvolaní iba vo všeobecnej rovine konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutia majú vady uvedené v § 17, § 49 ods. 1 aţ 3, § 50 ods. 5, § 53 ods. 1 aţ 3 zák. č. 195/1998 Z.z. Nakoľko však ţalobca bliţšie nešpecifikoval o aké vady malo ísť, Najvyšší súd postupom
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky iba preskúmal, či uvedené ustanovenia a ich aplikácia na prejednávanú vec mohli mať priamy dopad na vznik moţnej nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Na základe uvedeného prieskumu dospel Najvyšší súd k záveru, ţe ţalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s aplikáciou § 57 zák. č. 195/1998 Z.z. a v ďalších uvedených ustanoveniach ţalovaný nepochybil, a preto Najvyšší súd musel uvedenú námietku ţalobcu vyhodnotiť ako právne nedôvodnú. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na právnu argumentáciu ţalovaného Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 9 1Sžso/40/2010 O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.
1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 13. septembra 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu 10 1Sžso/40/2010 Za správnosť vyhotovenia : Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.