2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zmenil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce, č.: ZM/2008/11430-01 z 25.03.2008, ktorým bol pani A. odňatý peňaţný príspevok za opatrovanie dcéry M. tak, ţe výrok znie: „Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce, ako správny orgán príslušný
7 písm.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol takto:
1, § 45 ods. 9, § 65 ods. 1 a § 66 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodatočne odníma s účinnosťou od 1.1.2001 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý poberala pani A., nar. X., bytom M., za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým ťažkým zdravotným postihnutím, pani M., nar. X., bytom M., naposledy
rozhodnutia z 12.7.2004, číslo spisu: 2004/04888-02, mesačne vo výške 180,37 Eur a jeho výplatu od 01.11.2004 zastavuje.“ Ţalovaný pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z nasledovného historicky spresňovaného skutkového stavu. A) Správne konanie v roku 2004: Na základe vykonanej kontroly (dňa 20.09.2004) zameranej na odkázanosť M. na celodenné, osobné a riadne opatrovanie prehodnotil ţalovaný svoj posudok (č.: 3 1Sžso/36/2010 M/2004/04888 M/2004/03905 z 05.05.2004) a následne dňa 29.10.2004 vydal nový posudok, v ktorom uţ peňaţný príspevok za opatrovanie nebol menovanej navrhnutý. V nadväzujúcom správnom konaní a súdnom prieskume vydaného rozhodnutia o odňatí peňaţného príspevku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4Sţ-o-KS 132/2005 z 24.01.2007 zrušil napadnuté druhostupňové rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. B) Nové správne konanie v roku 2007: V ďalšom konaní ţalovaný vypracoval posudok z 10.05.2007, ktorým pani M. peňaţný príspevok za opatrovanie opätovne nebol navrhnutý. Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 16.10.2007 bolo prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie ţalovaného zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, keďţe predmetné rozhodnutia boli opätovne nepreskúmateľné pre nedostatok ich dôvodov. C) Nové správne konanie v roku 2008: V ďalšom konaní ţalovaný vypracoval posudok z 27.02.2008, ktorým bola pani M. určená 60 % miera funkčnej poruchy, čím sa povaţovala za občana s ťaţkým zdravotným postihnutím, ale peňaţný príspevok za opatrovanie nebol menovanej v posudku navrhnutý. Na tomto základe vydal prvostupňový správny orgán, detašované pracovisko Zlaté Moravce, rozhodnutie č.: ZM/2008/11430-01 z 25.03.2008, ktorý je predmetom tohto súdneho prieskumu. Ţalobkyne opätovne podali na Krajský súd v Nitre ţalobu o preskúmanie zákonnosti následne vydaného druhostupňového rozhodnutia. Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 20.01.2009 bolo druhostupňové rozhodnutie zrušené a vec opätovne vrátená ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd tu zdôraznil tú skutočnosť, ţe boli odlišne stanovené miery funkčnej poruchy a na tom základe vydané časovo rôzne posudky na základe tých istých lekárskych správ o zdravotnom poškodení ţalobkyne 2/, čo je neprípustné bez náleţitého zdôvodnenia a doplnenia dokazovania znaleckým posudkom. D) Nové správne konanie v roku 2009: Ţalovaný vyslovil, ţe v ďalšom konaní postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu, tzn. za účelom zistenia skutkového stavu doplnil dokazovanie 4 1Sžso/36/2010 znaleckým posudkom č.: 15/09 z 21.09.2009 vrátane jeho opravy z 13.11.2009, vypracovaný znalkyňou z odvetvia neurológie, MUDr. Z.. Aţ na tomto základe ţalovaný vypracoval komplexný posudok z 19.11.2009,
ktorého u ţalobkyne 2/ je miera funkčnej poruchy 60 %
prílohy č. 4, časti V. bod 15. písm. j) zák. č. 447/2008 Z.z. Ďalej ţalovaný v uvedenom posudku vymenoval prípady úkonov, kedy je ţalobkyňa 2/ odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Ďalej ţalovaný zdôraznil, ţe dňom 01.01.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z.z.“), ktorý v celom rozsahu nahradil zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 195/1998 Z.z.“).
1 zák. č. 447/2008 Z.z. v konaní o peňažnom príspevku na kompenzáciu, peňažnom príspevku za opatrovanie a v konaní o posúdení na účely vydania preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím začatom pred 1. januárom 2009, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2008, sa postupuje
zákona účinného od 1. januára 2009, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného ustanovenia ţalovaný odôvodnil svoj záver, prečo postupuje
ustanovení § 2 ods. 3, § 13 ods. 6 a 7, § 40 ods. 1 a § 65 ods. 7 zákona účinného od 01.01.2009. Na základe zisteného bodového rozsahu úkonov (výsledný súčet 105 bodov), kedy je potrebná pomoc, stanovil ţalovaný I. stupeň odkázanosti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, čomu zodpovedá 0 hodín na deň. Hoci ţalovaný súčasne konštatoval, ţe ţalobkyňa 2/ potrebuje pomoc pri upratovaní, praní, vedení domácnosti a pod., tak uvedené činnosti nie sú zahrnuté v prílohe č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.
6 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení platnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (25.03.2008) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením. 5 1Sžso/36/2010
7 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore uvedenom znení posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. [tu ide o činnosti beţne vykonávané nie nad rámec uţ zaťaţujúci jej členov!!] Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti. Preto ţalovaný ustálil v svojom odôvodnení, ţe u ţalobkyne 2/ nejde o stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, pričom sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia ţalobkyne 2/ navrhol kompenzovať peňaţným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňaţným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v odvolaní ţalobkýň sa ţalovaný vyslovil, ţe nemajú oporu v platných právnych predpisoch, a preto nebolo moţné ich v odvolacom konaní zohľadniť. Svoje rozhodnutie o zastavení výplaty dávky odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa 2/ nebola odkázaná na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, a preto
ţalovaného nebola splnená základná podmienka pre priznanie peňaţného príspevku za opatrovanie a preto peňaţný príspevok za opatrovanie bol
č. 447/2008 Z.z. ţalovanej 1/ poskytnutý neprávom.
9 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal, priznal neprávom alebo v nižšej sume alebo priznal vo vyššej sume ako patril alebo priznal od neskoršieho dňa ako patril alebo peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal alebo rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časti aj keď túto povinnosť uložiť nemal, peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne prizná, odníme, zvýši, zníži alebo doplatí alebo rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný 6 1Sžso/36/2010 príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti tomuto rozhodnutiu ţalobkyne podali na Krajský súd v Nitre ţalobu zo dňa 17.01.2010. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto ţalobu zamietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, tzn. z posudku č. 2008/39885 zo dňa 27.02.2008, v ktorom je ţalobkyňa 2/ označená za občana s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60%, pričom
krajského súdu ţalobkyňa 2/ je schopná sama vykonávať väčšinu nevyhnutných ţivotných úkonov a pomoc potrebuje iba pri nevyhnutných prácach v domácnosti. Takisto krajský súd vychádzal z komplexného posudku č. AA/2009/07914-NSVOPC z 19.11.2009, ktorý bol vydaný na základe znaleckého posudku MUDr. Z. č. 15/09 zo dňa 21.09.2009 a opravy k tomuto posudku zo dňa 13.11.2009.
tohto posudku zdravotné postihnutie ţalobkyne 2/ nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie. S odkazom na ustanovenia § 39 a § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. krajský súd ţalobu zamietol. III. Odvolanie žalobkýň/stanoviská Vo včas podanom odvolaní zo dňa 26.07.2010 (č. l. 73) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobkyne poukázali v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. na nasledujúce odvolacie dôvody, a to ţe: - krajský súd sa nedostatočne zaoberal dôvodmi ţaloby, 7 1Sžso/36/2010 - krajský súd nedostatočne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tím dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnemu právnemu záveru a ďalej ţe - konanie má inú vadu, ktorá môţe mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predovšetkým ţalobkyne poukazovali na to, ţe príspevok na opatrovanie bol dodatočne odňatý od 01.01.2001 a jeho výplata zastavená od 01.11.2004. Týmto postupom malo
nich dôjsť k zmene a zrušeniu (spätné odňatie) nadobudnutých práv, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a najmä zákazom retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. ţalobkyne zastávajú názor, ţe na vec mal byť aplikovaný do 31.12.2008 zák. č. 195/1998 Z.z. S odkazom na obsah znaleckého posudku namietali, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal s ich námietkami voči nemu, lebo
názoru ţalobkýň trpí takými vadami, ţe nemôţe byť v tomto konaní podkladom pre vydanie komplexného posudku. Ţalobkyne v súvislosti s touto námietkou tvrdia, ţe znalkyňa vypracovala svoj znalecký posudok bez zdravotnej dokumentácie. Ďalej ţalobkyne v svojom odvolaní poukázali na to, ţe správne orgány v ničom nepreukázali, akým spôsobom sa zlepšil zdravotný stav ţalobkyne 2/, hoci po zdravotnej stránke ide o stav nemenný a s pribúdajúcim vekom postupne zhoršujúci sa. Navyše, odôvodnenie tvrdenia ţalovaného, na základe akých skutočností bol peňaţný príspevok poskytovaný neprávom, je
ţalobkýň nepreskúmateľné. Ţalobkyne nie sú si vedomé ţiadneho porušenia zákonom stanovených podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na nárok na peňaţný príspevok na opatrovanie. Záverom ţalobkyne navrhli zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu, tak, ţe sa vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 79) zo dňa 11.08.2010 vyplýva, ţe trvá na svojom rozhodnutí č. AA/2009/7629-NSVOPPK/KLD zo dňa 30.11.2009 ako aj na vyjadrení k ţalobe a s napadnutým rozsudkom krajského súdu sa plne stotoţňuje. Ţalovaný argumenty 8 1Sžso/36/2010 ţalobkýň označil za v podstate totoţné s obsahom námietok v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal. Ďalej sa ţalovaný odvolal na vplyv ustanovenia § 65 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. na jeho rozhodovaciu činnosť v konkrétnej veci. K námietkam ţalobkýň, ţe znalecký posudok nie je spôsobilý byť dôkazom, ţalovaný odkázal na potvrdzujúce rozhodnutie Odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím MPSVaR SR z 03.07.2009. K otázke komplexného posudku z 19.11.2009 ţalovaný uviedol, ţe bol vypracovaný po dôkladnom kompletnom preštudovaní odstúpenej spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu, po zobratí do úvahy znalecký posudok, výsledky vykonanej návštevy v rodine u ţalobkyne 1/ a uskutočneného rozhovoru so ţalobkyňou (03.06.2008). Zároveň ţalovaný konštatuje, ţe ţalobkyni 1/ nepatril peňaţný príspevok od 01.01.2001 do 31.10.2004, avšak menovaná nespôsobila, ţe sa peňaţný príspevok na kompenzáciu poskytoval neprávom. K názoru ţalobkýň, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, ţalovaný poţadoval, ţe ţalobcovia by mali jednoznačne definovať, či povaţujú rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súčasne vyslovil nesúhlas s názorom ţalobkýň, ţe správny orgán o postupoval a neriadil sa právnym názorom súdov. Súčasne ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalobkýň proti rozsudku krajského súdu zamietol ako nedôvodné. IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote 9 1Sžso/36/2010 (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), je vydané v súlade so zákonom, preto postupom
1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe
2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím
3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. Najvyšší súd sa nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje predmet súdneho konania, tzn. ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného č.: AA/2009/7629- NSVOPPK/KLD z 30.11.2009 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (Najvyšší súd na tomto mieste musí zdôrazniť dátum jeho vydania 25.03.2008), ktorým bol pani A. dodatočne s účinnosťou od 01.01.2001 odňatý peňaţný príspevok za opatrovanie dcéry M. s tým, ţe jeho výplatu od 01.11.2004 zastavuje. Z predloţeného administratívneho spisu je celkom nepochybné, ţe v pomerne rozsiahlom období rokov 2001 aţ 2008 vrátane sa ţalovaný pokúšal vyhovieť záväznému právnemu názoru súdu, a to formou vyhotovovania stále novších a novších posudkov o zdravotnom stave ţalobkyne 2/. Ako časovo prvý, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa
6 O.s.p. je imperatívnym príkazom pre konanie správneho orgánu vo veci, ktorý nezoslabuje ani plynutie času, resp. vyslovenia viacerých novších právnych názorov súdom v dôsledku nedodrţania pôvodného právneho názoru. Iba odôvodnený judikatúrny posun oslobodzuje správny orgán spod záväzku prvšieho právneho názoru. Preto viazaný svojou doterajšou judikatúrou musel Najvyšší súd prihliadnuť na takúto formu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá má za dôsledok zrušenie rozhodnutia správneho orgánu
2 písm. d) O.s.p. ako nezákonné. 11 1Sžso/36/2010 Základnou otázkou, ktorú však poţadujú ţalobkyne v odvolacom konaní vyriešiť, v súvislosti s takto vymedzeným predmetom súdneho konania, je námietka retroaktívneho zásahu rozhodnutia ţalovanej (tzn. z roku 2008) ako správneho orgánu do právneho stavu (z roku 2001), ktorý bol
tvrdenia ţalobkýň vykonaný na základe nového právneho predpisu (tzn. zák. č. 447/2008 Z.z.) účinného od 01.01.2009. Je nepochybné, ţe ţalobkyňa v odvolacom konaní potvrdila, ţe právnym základom rozhodnutia vo veci samej, tzn. o hmotnoprávnom nároku ţalobkýň na príspevok na opatrovanie, ktorý vznikol
právneho stavu účinného v roku 2001, bol zák. č. 447/2008 Z.z. (viď aj citácia jednotlivých ustanovení § 40 ods. 1, § 45 ods. 9, § 65 ods. 1 a § 66 ods. 1 tohto zákona o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia vo výrokovej časti rozhodnutia). Zo skutkového stavu vyplýva, ţe postupne boli v správnom konaní o dodatočnom odňatí peňaţného príspevku na opatrovanie s účinnosťou od 01.01.2001 vypracované posudky o zdravotnom stavu ţalobkyne 2/ s rôznym časovým a právnym základom, tzn. najskôr
zák. č. 195/1997 Z.z. a neskôr
zák. č. 447/2008 Z.z. Ţalovaný svoj postup, kedy pripustil aplikáciu, výklad ako aj hodnotenie podkladov získaných na základe nového právneho predpisu (zák. č. 447/2008 Z.z.), opiera o prechodné ustanovenie § 65 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. (viď str. 4 5. odsek odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného).
1 zák. č. 447/2008 Z.z. v konaní o peňažnom príspevku na kompenzáciu, peňažnom príspevku za opatrovanie a v konaní o posúdení na účely vydania preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím začatom pred 1. januárom 2009, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2008, sa postupuje
zákona účinného od 1. januára 2009, ak tento zákon neustanovuje inak. 12 1Sžso/36/2010 Ako jednoznačne vyplýva z citovaného textu zákonného ustanovenia, zákonodarca pouţil formuláciu „sa postupuje“, ktorú nemoţno, vzhľadom na časovú závaţnosť tohto slovného spojenia, prehliadnuť. Je celkom jednoznačné, ţe aj slovenský právny poriadok vychádza zo starorímskej právnej zásady „lex retro non sagit“, inak povedané zo zákazu retroaktivity práva. Za retroaktivitu práva nie je moţné povaţovať situáciu, ak sa určitému právnemu aktu (tzn. aj právnemu predpisu, v konkrétnej veci zák. č. 447/2008 Z.z.) dáva právna moc platiaca spätne, ale naopak,
právnej teórie ide o situácie, kedy právne akty spájajú určité a najmä v súčasnosti pôsobiace právne následky s udalosťami z minulosti (napr. so zdravotným stavom v roku 2001). Inak povedané, retroaktivita práva spočíva v tom, ţe nové alebo zmenené právne normy najmä v zákonoch jednotlivcovi alebo štátnemu orgánu prikazujú hodnotiť (v zmysle nových kritérií), posudzovať, nadväzovať (na základe nových právnych podmienok), tzn. reagovať na činy, stavy vecí alebo udalosti, ktoré nastali pred platnosťou týchto noriem ako dôsledok kontinuálneho, ničím v čase nepretrhnutého procesu tvorby práva cestou jeho konkrétnych zmien v ľudskej spoločnosti. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe kaţdá zmena právneho aktu (právneho predpisu) nemusí vytvárať zmeny, ktoré pôsobia zmenou (zrevidovaním) systému právnych situácií (konkrétnych práv a povinností jednotlivcov vyplývajúcich napr. zo zák. č. 195/1998 Z.z.) existujúcich pred uskutočnením takejto zmeny právneho predpisu. V praxi retroaktívna zmena práva vyvoláva u určitej situácie, ktorá existovala pred zmenou práva, pripísanie určitých právnych dôsledkov, ktoré jej do momentu zmeny práva neboli pripisované, alebo taktieţ anulovanie alebo zmenu tých právnych dôsledkov, ktoré sa vyskytli pred momentom právoplatnosti právnej normy (v danom prípade zák. č. 447/2008 Z.z.); vo všeobecnosti obidva následky sú nositeľmi práva nepredvídateľné. Tento stav nastal aj v posudzovanej veci ţalobkýň, a to predovšetkým pričinením ţalovaného. Ţalovaný aplikujúc
prechodného ustanovenia § 65 ods. 1 ako právnu normu najmä § 2 ods. 3 a § 40 ods. 1, tzn. ustanovenia nového právneho predpisu (zák. č. 447/2008 Z.z.) na právny stav, ktorý vznikol u ţalobkýň v roku 2001 v zmysle zák. č. 195/1998 Z.z., tak zaloţil nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ 13 1Sžso/36/2010 O.s.p.). Ustanovenie § 65 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. totiţ neoprávňuje konajúci orgán, aby o hmotnoprávnych nárokoch jednotlivca vyplývajúcich v roku 2001 z hmotného práva
zák. č. 195/1998 Z.z. rozhodol
nových právnych noriem platných v roku 2008, ale iba umoţňuje mu konať (procesnoprávne) o týchto nárokoch. Za tejto situácie Najvyšší súd prisvedčil ţalobkyniam, ţe konajúci správny orgán pri svojom rozhodovaní dôsledne nezohľadnil ústavný zákaz retroaktivity v zmysle čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a vzhľadom na hore uvedené dôvody legitímne očakávaným spôsobom neobjasnil, prečo bolo napriek právne záväzného názoru súdu nutné vypracovať v zmysle § 65 ods. 7 zák. č. 447/2008 Z.z. posudok
zákona účinného od
nového právneho stavu. Toto, ako Najvyšší súd hore vyslovil, však nenastalo. Preto Najvyšší súd vyslovujúc, ţe s právnou zásadou „lex retro non sagit“ (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nekorešponduje postup správneho orgánu, keď na právnu situáciu ţalobkýň upravenú v minulosti doterajším predpisom aplikuje z dôvodu dĺţky konania hmotnoprávne ustanovenia novšej právnej úpravy, musel zrušiť napadnuté rozhodnutie nielen ţalovaného ale aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré trpí rovnakou vadou. K námietke ţalobkýň, ţe znalecký posudok trpí vadami, (najmä ţe znalkyňa vypracovala svoj znalecký posudok bez zdravotnej dokumentácie) Najvyšší súd iba konštatuje, ţe aj v tomto prípade sú ţalobkyne zaťaţené dôkazným bremenom, tzn. ţe musia preukázať, ţe znalkyňa namietaným postupom porušila štandardy znaleckej činnosti, a preto znalecký posudok je v súdnom konaní nepouţiteľný. Na základe uvedeného sa odkazuje na ustanovenie § 127 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávňuje kaţdého poţiadať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o vypracovanie odborného posudku k uvedenej problematike. 14 1Sžso/36/2010 Ďalej ţalobkyne v svojom odvolaní poukázali na to, ţe správne orgány v ničom nepreukázali, akým spôsobom sa zlepšil zdravotný stav ţalobkyne 2/, hoci po zdravotnej stránke ide o stav nemenný a s pribúdajúcim vekom postupne zhoršujúci sa. Pritom odôvodnenie tvrdenia ţalovaného, na základe akých skutočností bol peňaţný príspevok poskytovaný neprávom, je
ţalobkýň nepreskúmateľné. Uvedená námietka je dôvodná, lebo vzhľadom na hore citované právne závery musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe ak chcel ţalovaný dospieť k riadnej aplikácii právnej normy, v danom prípade napríklad ustanovenia § 100 ods. 2 zák. č. 195/1998 Z.z., potom musel riadnym spôsobom objasniť výklad pojmu „neprávom“. Tieto svoje závery konajúce správne orgány neobjasnili dostatočne presne, a navyše ţalovaný označil ako neprávo svoj vlastný posudok stavu ţalobkyne 2/, čím chcel svoje pochybenie preniesť na ťarchu ţalobkyne 2/. Najvyšší súd vo svojej rozhodovací praxi neustále zdôrazňuje, ţe kaţdý štátny orgán musí nie len rešpektovať právo samotné, ale jeho výklad a aplikácia právneho poriadku musí smerovať k spravodlivému výsledku v zmysle starorímskej zásady ius est ars boni et aequi (právo je umenie spravodlivého a dobrého). Inak povedané, právo musí byť predovšetkým ţivým nástrojom spravodlivosti, a nie iba súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez prihliadnutia na zmysel a účel konkrétneho záujmu chráneného príslušnou právnou normou. V prejednávanej veci je zmyslom a účelom vyhotovenia posudkov o sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia (viď § 57 zák. č. 195/1998 Z.z.) vyhodnotenie tohto podkladu rozhodnutia s dôrazom na nevyhnutnosť poskytovania peňaţných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia. V kaţdom individuálnom prípade sa preto na základe hore uvedeného legitímne očakáva, ţe správny orgán pristúpi starostlivo k vyhodnoteniu získaných záverov posudku ako aj posudok samotný. V materiálnom právnom štáte nejde iba o dodrţiavanie práva bez ďalšieho, ale najmä o dodrţiavanie takých pravidiel konania štátneho orgánu, ktoré sú jednotlivcom prirodzene a legitímne očakávané. 15 1Sžso/36/2010 Nakoľko sa ţalobca uvedenými princípmi pri svojom rozhodovaní neriadil, je jeho rozhodnutia nezákonné, a ako také musí byť súdom zrušené. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení námietok ţalobkýň ako aj s prihliadnutím na právne názory obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 4Sţ-o-KS 132/2005, resp. 1So 111/2005, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou ţalovaného vyhodnotiť stávajúci skutkový stav, tzn. s vyuţitím doteraz získaných podkladov pre rozhodnutie (ide najmä o podklady z roku 2001 a 2004, na základe ktorých bol ţalobkyni 1/ priznaný príspevok na opatrovanie svojej dcéry, a na druhej strane podklady, na základe ktorých dospel k názoru o odňatí uvedeného príspevku) tieto riadne vyhodnotiť nielen ako celok vo vzájomných súvislostiach ale aj s prihliadnutím na jednotlivosti (zásada voľného hodnotenia dôkazov) a následne logicky odôvodnil, prečo aplikácia ustanovení v tom čase platných právnych predpisov (najmä zák. č. 195/1998 Z.z.) nezvratne vedie napríklad k záveru, ţe je nutné odňať uţ priznaný príspevok, alebo k inému záveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého úspešným ţalobkyniam právo 16 1Sžso/36/2010 na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko si ţalobkyne svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote neuplatnili a z rozsiahleho spisu potreba náhrady vynaloţených trov konania zistená nebola, preto konajúci súd bol nútený vysloviť, ţe ţalobkyniam náhradu trov konania nepriznáva. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.
1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 23. augusta 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu 17 1Sžso/36/2010 Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.