Obsah (5)

§ 236§ 451§ 101§ 107§ 498

Najvyšší súd 4 Cdo 256/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. J. R., bývajúceho v K., 2/ A. R., bývajúcej v K., obaja zastúpení J

§ 236ods.

1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). 6 4 Cdo 256/2010 V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p., môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá pocesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Z obsahu dovolania ţalobcov vyplýva argumentácia, ktorá obsahuje ich výhrady voči právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu, teda namietajú, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 519 956,-- Sk (17 259,37 Eur) z titulu, ţe so ţalovanými uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej im ţalovaní odpredajú rodinný dom vedený Katastrálnym úradom v Nitre, Správa katastra Nové Zámky so súp. č. 2845 v k.ú. Nána s priľahlými parcelami č. 1766/337, 1766/338, 1766/339, 1766/77, 7 4 Cdo 256/2010 a 1766/149, za dohodnutú kúpnu cenu 450 000,-- Sk (14 937,26 Eur). Na základe tejto dohody im ţalovaní dali nehnuteľnosť do uţívania a ţalobcovia im

1. augusta 1997 odovzdali zálohu vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur). Vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovia nedoplatili ţalovaným zvyšok kúpnej ceny v dohodnutej lehote a tieţ z dôvodu, ţe na nehnuteľnosť bolo zriadené záloţné právo, po vzájomnej dohode účastníkov ţalobcovia začali ţalovaným splácať mesačne sumu 1 750,-- Sk (58,08 Eur), ktorá zodpovedala mesačným splátkam úveru (podľa ţalovaných išlo o nájomné za uţívanie nehnuteľnosti – pozn. dovolacieho súdu) a od roku 1998 platili tieţ poistné a daň z nehnuteľnosti, čo v celkovej výške predstavuje poţadovanú sumu. K odpredaju nehnuteľnosti nedošlo a zo správania ţalovaných je zrejmé, ţe svoj prísľub nemienia splniť. Okresný súd, ktorý ţalobe v prevaţnej časti vyhovel (v rozsahu 350 000 + 162 240 = 512 240,-- Sk – 11 617,87+5 385,38=17 003,25 Eur) vychádzal z názoru, ţe táto suma predstavuje preddavok na kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej nedošlo. Uplatnený nárok preto povaţoval za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka, získané z právneho dôvodu ktorý odpadol, keď počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby uplatneného nároku vzhľadom na ţalovanými vznesenú námietku premlčania stanovil na máj 2005 (kedy bola zaplatená posledná splátka zálohy na zamýšľanú kúpnu zmluvu), z čoho vyvodil, ţe ţalobcovia uplatnili svoj nárok na súde (
2. novembra 2006 – pozn. dovolacieho súdu) v rámci objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia zálohu na budúcu kúpnu zmluvu vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) zaplatili ţalovaným
3. augusta 1997 za situácie, kedy zmluva o budúcej kúpnej zmluve je absolútne neplatná, ţalobcovia tak plnili na základe albsolútne neplatného právneho úkonu a preto pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Keďţe k odovzdaniu zálohy došlo
4. augusta 1997, doba na uplatnenie nároku skončila
5. augusta
6. Ţalobcovia tak svoj nárok
7. novembra 2006 uplatnili na súde po uplynutí objektívnej aj subjetívnej premlčacej dobe, takţe ţalovanými vznesená námietka premlčania je dôvodná. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto v časti týkajúcej sa sumy 350 000,-- Sk (11 617 87 Eur) zmenil a ţalobu zamietol a v časti týkajúcej sa sumy 162 240,-- Sk (5 385,38 Eur) napadnutý rozsudok pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 8 4 Cdo 256/2010

§ 451ods.

1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

§ 101

Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

§ 107ods.

1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, ţe došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obahatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, ţe ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemoţno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaţe k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, ţe na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.

§ 498

Občianskeho zákonníka v platnom znení a tieţ v znení platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie (13. augusta 1997), platí, ţe na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, ţe 9 4 Cdo 256/2010 pokiaľ pred uzavretím zmluy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, ţe v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, povaţuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, ţe plnenie bolo poskytnuté predtým, neţ malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a ţe bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci

§ 498

Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda je alebo nie je platná. Ako vyplýva zo skutkových zistení v prejednávanej veci, účastníci jednali o predaji predmetných nehnuteľností, kedy aj uvaţovali o uzatvorení kúpnej zmluvy. Účastníci netvrdili a v konaní ani nebolo preukázané, ţe by medzi nimi bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, preto úvahy odvolacieho súdu o jej absolútnej neplatnosti boli pre rozhodnutie tejto veci bez právneho významu. Ţalobcovia

1. augusta 1997 vopred zaplatili ţalovaným čiastku 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) za tieto nehnuteľnosti, pričom táto platba mala charakter preddavku na kúpnu cenu, lebo plnenie bolo poskytnuté ţalovaným skôr, neţ došlo ku kúpe nehnuteľností a ţalovanými bola táto suma prijatá v súvislosti so zamýšľaným predajom. Túto skutočnosť ţiaden z účastníkov v konaní nespochybnil a vyplýva aj z čestného prehlásenia z
2. augusta 1997 podpísaného ţalovaným 1/ na Matričnom úrade v Štúrove, v ktorom vyhlasuje, ţe prevzal od ţalobcu 1/ sumu 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) ...“ako zálohu na nehnuteľnosť a zariadenia“ (por. Čestné prehlásenie z
3. augusta 1997). S poukazom na vyššie uvedené je potom v predmetnej veci potrebné vychádzať z toho, ţe uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku (vo výške 350 000,-- Sk – 11 617,87 Eur) poskytnutého so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti, ktorá sa nerealizovala, treba po právnej stránke posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamţik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

§ 107ods.

1 Občianskeho zákonníka nemôţe dôjsť skôr, neţ bezdôvodné 10 4 Cdo 256/2010 obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môţe začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vzniká okamţikom, kedy odpadol právny dôvod uţ poskytnutého plnenia. Ak teda v súvislosti so zamýšľanou kúpou predmetných nehnuteľností ţalobcovia poskytli ţalovaným peňaţnú čiastku vo výške 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur)

1. augusta 1997 a ţalovaní túto čiastku prijali ako preddavok (zálohu) na budúce plnenia zo zamýšľanej kúpnej zmluvy, stal sa bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy ţalovaní odmietli nehnuteľnosti ţalobcom predať, príp., kedy vytvorili stav z ktorého bolo zrejmé, ţe kúpa nebude realizovaná. Aţ týmto okamţikom odpadol právny dôvod, na základe ktorého ţalobcovia plnili ţalovaným. Touto otázkou sa však odvolací súd nezaoberal. Z uvedeného vyplýva, ţe právny názor odvolacieho súdu o počiatku plynutia premlčacej doby nie je správny a jeho záver o premlčaní uplatneného nároku je predčasný, pretoţe dostatočným právnym dôvodom na poskytnutie preddavku na budúcu kúpnu zmluvu je aj prísľub budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pre ktorý (na rozdiel od kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve) nie je jeho forma predpísaná. Ak sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda, kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, príp., kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, ţe kúpa uţ nebude realizovaná. Povinnosťou odvolacieho súdu preto bolo bezpečne zistiť, kedy sa ţalobcovia dozvedeli, ţe uvaţovaná kúpa nebude uskutočnená, pretoţe aţ týmto okamihom začína plynúť (v danom prípade) tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba na vrátenie zálohy, teda nie uţ odo dňa jej odovzdania. Pretoţe odvolací súd posúdil začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nesprávne, je opodstatnená dovolacia námietka, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný; v novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 11 4 Cdo 256/2010 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. septembra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová